0- Výhody vzniku regiónov persahujúcich štátne hranice v období integrácie nášho kontinentu sú u nás väčšinou pokladané za ekonomické. Sem- tam sa hovorí aj o prospešnosti kultúrnej spolupráce, ale hlavný dôraz sa kladie na zvýšenú efektivitu spoločného využívania hospodárskych zdrojov. Toto hľadisko v období postupného zániku ochrannej plášte colných bariér bezpochybne má svoje dôvody. Avšak okrem ekonomických výhod by bolo potrebné si premyslieť aj ďalšie dôsledky nadhraničnej regionálnej spolupráce za našich podmienok, čiže v podmienkach transformácie spoločnosti.
- Jedna skupina dôsledkov súvisí s transformáciou politického systému. Po prvé, v regionálnych orgánoch vznikne kooperácia medzi predstaviteľmi rôznych politických ideových prúdov, aj medzi takými, ktorí pokladajú svoje politické hodnoty za nezmieriteľné s hodnotami predstaviteľov druhého ideového prúdu predovšetvým na základe bojovej nálady na domácej politickej scéne. Stretnú sa lokálni politici rôznych konzervatívnych, liberálnich, sociálno-demokratických strán, zelení, dokonca občas sa objavia aj predstavitelia nacionálneho respektíve kommunistického kollektivizmu, čiže celej ideovej palety našej politickej kultúry. Spoznajú argumenty iných politických hodnotových systémov zo zahraničnej perspektívy, v podobe ich každodennej realizácie od ľudí, ktorý nie sú ich bezprostrednými politickými konkurentami, práve naopak, s nimi mienia spolupracovať. Okrem formálnych kontaktov vznikajú medzi nimi aj neformálne vzťahy, rôzne kanály kommunikácie a samozrejme kooperácie. Čiže dá sa predpokladať, že medzinárodná regionálna spolupráca môže priaznivo ovplyvniť úroveň kooperácie politických síl aj na domácej politickej scéne.
- Ďalej, spolupráca predstaviťeľov rôznych ideových prúdov na báze regonálnych cieľov, môze mať priaznivý vplyv na vytvorenie respektíve posilnenie ústavného konsenzu v jednotlivých štátoch. Na jednej strane už spomenutá spolupráca politikov s rôznou straníckou príslušnosťou a ideovým zameraním, na druhej strane získané skúsenosti z ústavnej stability, respektíve nestability v susedných štátoch môže ovplyvniť vývoj ústavních hodnôt aktérov regionálnej spolupráce. Väčšina ústavných konfliktov v transformujúcich sa politických systémoch postkommunistických štátov sa velmi podobajú, avšak od ich rozdielného riešenia môže závisieť smerovanie daného štátu. Oboznámenie sa s ústavnými konfliktmi susedov môže pomôcť v lepšej orientácii v riešení ústavných konfliktov vlastného štátu, vrátane dopadu rôznych modelov.
- Po tretie, regionálna spolupráca vedie k aktivitám zosúladenia legislatívy štátov, regióny ktorých vytvárajú spoločný nadhraničný región v oblastiach regionálnej spolupráce. Regióny budú zainteresované v uľahčení spolupráce k čomu sú potrebné kroky aj v legislatíve. Ďalej aj poznávanie právneho systému druhej strany znamená lepšie poznanie výhod a nevýhod vlastného právneho systému, a tým prispeje k reformným snahám na základe poznatkov pochádzajúcich od regionálnych partnerov, čo má taktiež dlhodobý integračný efekt.
- Modernizačné diskusie, v ktorých okrem argumentov skúseností v danom štáte by sa efektívne objavili argumenty z pozitívnych a negatívnych skúseností ostatných post-kommunistických státov by znamenali kvalitatívny krok dopredu. Prípadné šírenie preberania skúseností susedov aj širšou verejnosťou – doteraz sa o nich zaujímali len odborníci a niekolko bezprostredne zainteresovaných – by postupne posilnilo súdržnosť ”stredoeurópanov” čo budú potrebovať aj po vstupe do Európskej únie.
- Samozrejme treba ďalej spomenúť že nadhraničná spolupráca predstaviťeľov rôznych národov vedie k zníženiu sily nacionalizmu ako zdroju legitimity v postkommunistických spoločnostiach, čo má taktiež vplyv na deliace čiary v politickom živoťe jednotlivých štátov, ako aj na vývoj ústavných hodnôt v týchto štátoch. Výhody zo spolupráce s tými, ktorých nacionálne predsudky pokladajú za smrteľných nepriaťeľov motivujú k prehodnoteniu predsudkov podobne ako v Západnej Európe. Samozrejme cesta od nacionálnej nenávisti súdržnosti je dlhá a skladá sa z rôznych častí, ale úspešné spoločné nadhraničné regióny určite znamenajú dôležitú etapu tejto cesty.
- K tomu však, aby spomínané ”neekonomické” zdroje regionálnej spolupráce mohli byť čim efektívnejšie využité, bolo by treba aj organizačne sa sústrediť na spomínané oblasti. Čiže okrem ojedinelých akcií, v každej oblasti by bolo treba vypracovať regionálnu stratégiu v každej oblasti, a tú potom nie len ako dobre znejúce tézy, ale programovo zahrnúť do dokumentov vzniknutého regiónu. Regionálne orgány v konkrétnom časovom horizonte by mali zorganizovať tie aktivity respektíve akcie, ktoré by smerovali k dosiahnutiu spomínaných programových cieľov.
- V prípade ekonomickej, kultúrnej, alebo napríklad zdravotníckej spolupráce regionálne orgány sa môžu oprieť o známe institúcie. Okrem orgánov miestných samospráv aj o podnikateľskú sféru, o kultúrne, zdravotnícke inštitúcie. V spomínaních oblastiach však významnú roľu môže hrať aj takzvaný tretí sektor, čiže rôzne občianské iniciatívy, združenia a nadácie. Tieto organizácie keďže vznikajú z občianskych aktivít, združujú odborníkov a aktivistov rôznych oblastí, a asi práve preto hľadajú nové, alternatívne metódy riešenia danej problematiky. Podľa doterajších skúseností sa dá predpovedať, že aktívna spolupráca s existujúcimi organizáciami tretieho sektora by motivovala občanov k ďalším aktivitám, čiže k posilneniu občianskej spoločnost, k vzniku nových iniciatív a organizácií. A aktívni občania sú spravidla lacnejší ako pasívni očakávajúci všetky služby od orgánov miestnej samosprávy respektíve od štátu.
- Popri takejto spolupráce sa dá predpokladať, že organizácie tretieho sektora nadhraničného regiónu by si našli k sebe cestu cez všetky možné hranice. A táto spolupráca by znamenala nový zdroj dinamiky regiónu. Spolupráca samospráv by sa rozrástla do regionálnej spolupráce všetkých aktívnych občanov.
- Už vidieť, že zjednotená Európa, do ktorej by sa chcela dostať väčsina občanov post-kommunistických štátov Strednej Európy, nie je oblasťou bezkonkurenčnou. Práve naopak. Zánikom ochrany colných bariér náš priestor bude vystavený pre nás doteraz nepoznanému silnému konkorenčnému tlaku najvyspelejších oblastý kontinentu. Udržať krok s ich dynamikou bude veľmi ťažké aj v prípade maximálnej možnej efektivizácie využívania všetkých našich zdrojov, tak materiálných ako aj ľudských alebo organizačných. Práve preto treba preskúmať všetky možnosti ktoré sa skrývajú v zrodiacej sa spolupráci na všetkých stranách všetkých hraníc našej transformujúcej sa oblasti.
Autor: Miki
Tento príspevok bol vytvorený 8.2.2012 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Miki.