Základné manažérske funkcie

Riadiaci systém každého podniku si vyžaduje v organizácii zabezpečovať mnoho činností aby sa zabezpečil stanovený cieľ. Celý tento systém musí byť vhodne usporiadaný, organizovaný a kontrolovaný. Preto celý proces si vyžaduje tieto manažérske činnosti, nazývané aj základné manažérske funkcie:

• plánovanie
• organizovanie
• vedenie
• kontrolovanie

Príklad

Ako príklad manažérskej činnosti by som uviedla výrobnú dielňu. K tomu aby prebiehala v dielni racionálna činnosť musí ju vedúci riadiť, cielene usmerňovať. Musí byť preto organizovaný riadiaci systém. Aby mohol manažér usmerňovať činnosti v dielni musí zabezpečiť porovnanie plánu so skutočnosťou prebiehajúcou vo výkonnom systéme. Ako náhle sa odchýli skutočný stav činnosti v dielni od plánu je nutné vykonať regulačný zásah, aby sa výkonný systém vrátil do plánovaných dimenzií. Pri každom riadiacom kroku je viacero možných variantov riešenia, pre najvhodnejšie riešenie sa musí vedúci rozhodnúť. Celý takto popísaný riadiaci systém musí byť vhodne usporiadaný, organizovaný a kontrolovaný. [1]

Plánovanie

Plánovanie zahrňuje výber poslania, cieľov a činností pre ich dosiahnutie. Plánovanie vyžaduje rozhodovanie t.j. výber medzi možnými spôsobmi budúceho priebehu činností. Plánovací proces je potrebné chápať ako rozhodovací proces, ktorý je spojený s formuláciou cieľov a formuláciou ciest ako tieto ciele dosiahnuť. Jedná sa o riadiaci proces, ktorého hlavnými atribútmi sú stratégia, plány, politika a ciele. Stratégie predstavujú dlhodobý program činnosti podniku. Na stratégie nadväzujú plány, ktoré určujú spôsob dosiahnutie cieľa. Sú rozpracované za účelom formulácie rozhodnutí do reálnych kontrolovateľných úloh vrátane zaistenia zdrojov a časových súvislostí. Politika určuje pravidlá chovania podniku.

Vyjadruje systém hodnôt a ich preferenciu. Má často etický a ekologický charakter. Ciele znamenajú konečný stav ku ktorému by sme mali všetky aktivity smerovať. Ciele podniku môžu mať rôznu hierarchickú štruktúru a tvoriť hierarchickú sústavu cieľov podniku, ktorej zodpovedá sústava plánov. Plánovanie je charakteristické tým, že celý proces je riešený a postupne spresňovaný v postupností od obecných cieľov cez strategické ciele a plány. Hlavným prvkom celého plánovania podniku je komplexný strategický plán podniku, ktorý má zásadný význam pre celkové chovanie podniku v dlhodobom časovom horizonte.

Plánovanie je východiskom a najdôležitejšou funkciou riadenia. Plánovanie znamená činnosť, ktorou sa požadovaný výkon odvodený od vrcholného riadenia podniku premieta do určitej
racionálnej formy. Plánovanie sa teda uplatňuje na rôznych objektoch riadenia, čiže existuje na každom stupni. Podľa toho sa mení aj rozsah prác ktoré na plánovanie pripadajú, ako aj
jeho časový horizont.

Organizovanie

Organizovanie je súbor činností a procesov, ktoré zabezpečujú plynulú činnosť podniku. Organizovanie zamedzuje nekoordinovanému správaniu sa objektov a vytvára podmienky pre ich harmonizované pôsobenie v rámci celku. Úlohou organizovania je:

• Vytvoriť organizáciu – nahradiť neusporiadanosť poriadkom, živelnosť cieľavedomosťou a neurčitosť určitosťou,
• Vytvoriť hierarchické vzťahy v organizácií – t.j. vymedziť kompetencie a zodpovednosť,
• Vytvoriť podmienky pre vznik synergických efektov – aby efekty vytvorené za celok (podnik) boli väčšie ako súčet čiastkových efektov vytvorených jednotlivými prvkami alebo časťami organizácie ( oddeleniami alebo útvarmi).
• Vytvoriť podmienky pre stabilitu organizácie – zavádzať do organizácie prvky pevnosti, rovnováhy a stability.

Pod pojmom organizácia rozumieme realizáciu načrtnutého poriadku, ale aj pôsobenie určitých „hnacích síl“, ktoré splývajú v zodpovedajúcich organizačných formách. Z tohto pohľadu by sa však pojem „organizácia“ stotožňoval s pojmom „podnik“. Ďalšie dôležité východislá obsahuje Bogdanova teória. Podľa nej je organizácia všeobecný princíp foriem a vytvárania naturálneho a sociálneho diania v podniku.

Vedenie

Vedenie ľudí patrí medzi najdôležitejšie manažérske funkcie. Predstavuje činnosť manažéra, ktorá je zameraná na usmerňovanie ľudí aby sa dosiahli vytýčené ciele. [2] Od schopnosti a spôsobu manažérov viesť ľudí závisia výsledky jednotlivcov a celého podniku. Takto sa táto manažérska funkcia stáva zároveň aj umením. Každý manažér musí mať vodcovské schopnosti aby presvedčil ľudí a získal nasledovníkov a dosiahol u nich také správanie, ktoré smeruje k naplneniu vytýčených cieľov. Ale nie každý kto má vodcovské schopnosti musí byť aj dobrým manažérom. Manažér musí okrem vedenia musí okrem vedenia vedieť plánovať, organizovať a kontrolovať. Pod vedením ľudí v užšom zmysle slova rozumieme bezprostredné pôsobenie manažéra na svojich podriadených. Pod vedením v širšom zmysle slova rozumieme bezprostredné pôsobenie manažéra na podriadených, vytváranie takého prostredia v ktorom sú pracovníci ochotní svoje záujmy a ciele podriaďovať cieľom kolektívu a podniku. Súčasťou vedenia je aj schopnosť manažéra motivovať ľudí, komunikovať s nimi a podporovať ich správanie k napĺňaniu vytýčených cieľov.

Rozhodovanie

Rozhodovanie je hybnou silou podnikovej činnosti a právom sa považuje za jadro riadenia. Celková kvalita riadenia podniku závisí v podstatnej miere od kvality rozhodovacieho procesu. Rozhodovanie sa definuje ako nositeľ podnikových impulzov a ako „motor“ riadenia podniku. V každom vzťahu priradenia, či podradenia nachádzame moment, v ktorom sa musíme rozhodnúť. Subjektom každého rozhodovania je človek. Rozhodovanie je jedným z nevyhnut-ných momentov jeho jeho vôľového konania, ktoré spočíva vo výbere cieľa činnosti a v spôsobe jeho dosiahnutia.

Kontrola

Pod pojmom kontrola rozumieme sústavné kritické hodnotenie javov a procesov, s cieľom prispieť k dynamickej rovnováhe kontrolovaného systému alebo jeho časti. Kontrola slúži ako spojivo s plánovacími, rozhodovacími, organizačnými a vykonávacími procesmi a zároveň je pre tieto zložky impulzom. Kontrola pri tom nezahŕňa len záväzné, či skutočné porovnania, ale uzatvára tiež analýzu odchýlok, hľadá príčiny vzniknutých odchýlok. Informačný manažment má za úlohu znížiť alebo odstrániť neurčitosť o skúmanom jave.

Kontrola je funkciou manažmentu zameraná na sledovanie a hodnotenie javov a procesov, ktoré v podniku už prebehli, prebiehajú alebo ešte len prebehnú. [3] Výsledky kontroly využívajú manažéri v rozhodovaní v celom procese manažmentu. Podstata kontroly spočíva v náročnom, kritickom a objektívnom hodnotení kontrolovaných javov. Úlohou kontroly je:

• zisťovaniu skutočného stavu
• porovnávanie skutočného vzťahu s plánovaným
• zistenie prípadných odchýlok a príčin, vyvodenie záverov a predloženie nápravných opatrení

Autor: Bc. Januska

Tento príspevok bol vytvorený 4.5.2015 a aktualizovaný 19.3.2024. Pozrite si ďalšie príspevky autora Bc. Januska.