Základné ekonomické funkcie štátu
Ekonomické funkcie štátu
Štát zabezpečuje tri základné ekonomické funkcie:
- efektívnosť
- rovnosť
- stabilitu
Efektívnosť
Pri efektívnosti sa prejavuje alokačná funkcia:
- štát sa snaží zabrániť monopolizácii ekonomiky v záujme zlepšenia fungovania trhu
- reguluje negatívne vedľajšie účinky podnikania (znečisťovanie životného prostredia)
- spravuje verejné statky (štát vykonáva niektoré činnosti, ktoré majú verejný charakter a pre svoju náročnosť a nevyhnutnosť môžu byť realizovateľné len štátom (napr. fungovanie ozbrojených síl, ochrana zdravia obyvateľstva). Zdroje na nákup verejných statkov poskytuje štátny rozpočet, ktorého príjmy predstavujú hlavne dane a úlohou štátu je čo najefektívnejšie spravovať tieto financie.
Rovnosť
Pri rovnosti sa prejavuje distribučná funkcia:
- sociálne spravodlivé rozdelenie dôchodkov, ktoré zamedzí prehlbovaniu rozdielov medzi chudobnými a bohatými (napr. progresívne zdanenie)
- tým sa zamedzia prípadné sociálne nepokoje v rámci štátu
- vytvoria sa rovnaké ekonomické podmienky pre podnikanie
Stabilita
Pri stabilite sa prejavuje stabilizačná funkcia:
- zabezpečenie a udržiavanie stability ekonomického prostredia,
- vytvorenie podmienok pre udržateľný rast ekonomiky, podmienky zaručujúce konkurencie schopne podnikanie
Ciele ekonomickej stability
Z hľadiska stability ekonomiky najčastejšie sledujeme tieto ciele:
- zamestnanosť
- cenová stabilita
- ekonomický rast
- rovnováha platobnej bilancie
- optimálne rozdelenie dôchodkov
Regulácia
Reguláciu chápeme ako proces založený na zákonoch, ktoré majú charakter buď reštriktívny alebo kontrolný vzhľadom na rozhodnutia prijímané danými firmami, t.j. objektmi regulácie. V súčasnosti sa rozlišuje:
- Ekonomická regulácia, ktorá je zameraná na ovplyvňovanie cien, sortimentu, podmienok vstupu a výstupu na daný trh a kvality poskytovaných výrobkov a služieb,
- Sociálna regulácia, ktorá je zameraná na úpravu, kontrolu vedľajších efektov a externalít.
Formy štátnych zásahov pri nedokonalej konkurencii
Formy štátnych zásahov pri nedokonalej konkurencii:
- Zdanenie monopolu
- Fixnou daňou bez ohľadu na objem výroby, zisku a obratu
- Daňou zo zisku, ktorá je proporcionálna k dosiahnutému zisku za určité obdobie
- Daňou z monopolného výrobku, za každú jednotku sa odvádza určitá konštanta
- Daňou z hodnoty, ktorá je proporcionálna k celkovému príjmu firmy za určité obdobie
- Cenové kontroly
- Nástroj na potlačenie inflácie a udržanie nízkych cien vo vysoko koncentrovaných odvetviach. Je to málo účinný nástroj
- Štátne vlastníctvo monopolov
- Štát vlastní v niektorých odvetviach monopoly
- Regulácia, regulovanie
- Ekonomické = týka sa kontroly cien, druhov výrobkov, vstupných a výstupných podmienok, úrovní služieb, dopravy a finančných trhov
- Sociálne = týka sa programov na ozdravenie ovzdušia, vody, na zabezpečenie bezpečnosti jadrových elektrární, liekov, áut a pod.
- Protitrustová politika
- Predstavujú ju zákony, ktoré zakazujú určitý druh správania sa (napr. spájanie firiem s cieľom pevne stanoviť ceny), alebo potláčajú určité trhové štruktúry (napr. prirodzené monopoly).
Zdroje a literatúra
- BAŤO, R. 2006. Prečo zrušiť protimonopolné zákony. In Trend, roč. 2006, č.44.
- HYŽOVÁ, J. 2004. Hospodárska súťaž. In Národná obroda, roč.2004, č.1.3.2004.
- SAMUELSON, P.A., NORDHAUS, W.D. 1995. Ekonomie. 2. vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1995. 1012 s. ISBN 80-205-0494-X.
- SERENČÉŠ R., HOLÚBEK I. 2005. Vybrané kapitoly zo základov ekonómie. 1. vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2005. 124 s. ISBN 80-8050-921-2.
- ŠTEFUNKO, M. 2005. Ekonómia slobody. Bratislava: Kalligram, 2005. 200 s. ISBN 8071497878.
- TOKÁROVÁ, M. 2001. Politika hospodárskej súťaže. In: Hospodárska politika. Bratislava: SPRINT, 2001. 205 s. ISBN 80-88848-67-9.
- VINCÚR, P. a kol. 2005. Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava: Sprint, 2005. 436 s. ISBN 80-89085-34-2.
- ZEMPLINEROVÁ, A. 1991. Současné směry antimonopolní politiky. In Politická ekonomie. roč.1991, č. 11/12. 941 s. ISSN 0032-3233.