Základné aspekty a podstata vládnych systémov

Základné aspekty vládnych systémov

Medzi základné aspekty vládnych systémov patria:

1. právny aspekt
2. aspekty riadenia a teórie organizácie
3. ekonomický aspekt vo verejnej správe
4. sociálny aspekt

Právny aspekt vládnych systémov

• Prístup rozvíjaný vedou správneho práva
• Štúdium právnych noriem upravujúcich organizáciu a výkon štátnej správy a samosprávy
• Právny rámec verejnej správy, ktorý nie je základným východiskom pre formovanie demokratickej štátnej správy a samosprávy

Aspekty riadenia a teórie organizácie

• Správa je osobitným druhom riadiacej činnosti, pričom ide o permanentnú činnosť
• Verejná správ je zameraná na reguláciu jednotlivých činností štátnej správy a samosprávy
• Princípy formulované teóriou riadenia organizácie majú všeobecný charakter a možno ich preto využívať aj vo verejnej správe
• Vhodné štrukturálne usporiadanie – význam optimalizácie štátnej správy a samosprávy – nadviazať na poznatky teórie organizácie, najmä pokiaľ ide o spôsob deľby práce, prideľovanie činnosti organizačným jednotkám, vymedzenie právomoci a zodpovednosti, typy organizačných vzťahov medzi organizačnými stupňami, veľkosť jednotiek a pod.

Aspekt – ekonomika vo verejnej správe

• Ekonomické účinky verejnej správy
• Štátna správa a samospráva nie je samoúčelná, ale má za úlohu zabezpečovať komplexný sociálno-ekonomický rozvoj spracovaného celku
• Štátna správa a samospráva má zabezpečovať rozvoj regiónov, rozvoj komunálneho vlastníctva, samosprávnu finančnú politiku a podporu podnikateľských aktivít

Aspekt sociálny

• Zákonitosti charakteru sociálno-psychologického a sociologického
• Aplikácia vied o človeku v systéme riadenia(úradník – občan)
• Činnosti štátnej správy a samosprávy smerom k občanovi môžeme chápať ako služobné činnosti (služby občanovi)

Podstata vládnych systémov

• Štát – subjekt s vecnou a fiškálnou funkciou
• Štát – forma organizácie ľudskej spoločnosti, ktorá je budovaná na politickom základe a uplatňuje svoju suverenitu na určitom území
• Verejná moc národa, konštitucionálne organizovaná a vybavená výkonným aparátom
• Štát tvoria verejné úrady a inštitúcie, ktorých funkcia je odvodená z politických procesov
• Zohľadňujú sa verejné záujmy ekonomické, politické a sociálne
• Štát môže mať rozdielne formy, v závislosti na forme organizácie štátnej moci, spôsoboch jej uplatňovania
• Štát – prvok ekonomického systému
• Donucuje ostatné prvky systému vykonávať určité aktivity, ktoré by inak nevykonávali a naopak iným ich prirodzeným aktivitám zabrániť
• Moc je právne podložená (ústavou a inými právnymi normami), že ide o práve všeobecne uznané a zároveň výlučné, to znemená právo, ktoré má len štát
• Formy štátu sa líšia práve tým, ako štát túto moc získava, s akými cieľmi a pomocou akých prostriedkov je užíva
• V demokratickom štáte – moc dobrovoľne delegovaná (ako v politickom, ta aj v ekonomickom zmysle)
• V demokratickom štáte výkonná zložka štátneho mechanizmu pod kontinuálnou verejnou kontrolou

Čo vymedzuje formu štátu?

Formu štátu vymedzuje:

1. Štátny režim – metódy uskutočňovania štátnej moci – štáty demokratické a nedemokratické (totalitné)
2. Forma vlády – sústava štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy a vzťahy medzi štátnou mocou a obyvateľstvom (monarchie a republiky)
3. Forma usporiadania štátu – územno-organizačná štruktúra

Typy a príklady štátoprávnych usporiadaní

• V sústave vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho časťami – skladba a pôsobnosť ústredných a miestnych orgánov – štáty unitárne a federálne
• Prezidentský systém vládneho režimu – USA, juhoamerické štáty, ázijské a africké štáty – osobitná politická situácia v tom čase, kedy vznikal
• USA – vzťah výkonnej a zákonodarnej moci nebol základným politickým konfliktom, nebolo treba oddeľovať hlavu štátu od vlastnej výkonnej moci
• Parlamentný systém vládneho režimu (parlamentarizmus) je tradičný pluralitno-demokratický systém, založený na klasickej deľbe moci (zákonodarná moc, výkonná moc, súdna moc) spojenej so suverenitou občianskej spoločnosti a je typický hlave pre európskej štátne útvary.
• V republikách i monarchiách vychádza z konštitucionalizmu (ústavu), z tzv. reprezentatívnej demokracie (existencie voleného parlamentu) a pri deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu predpokladá určitú spoluprácu medzi legislatívou a exekutívou (parlamentom a vládou).

Autor: simona7

Tento príspevok bol vytvorený 18.3.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora simona7.