Výpočet miery inflácie

Inflácia, deflácia, dezinflácia, reflácia a stagflácia

Inflácia sa charakterizuje ako znehodnotenie peňažnej jednotky, čo sa prejavuje rastom cenovej hladiny (trvalým znížením kúpnej sily peňazí). Inflácia predstavuje formu makroekonomickej, ale i mikroekonomickej nerovnováhy, ktorá sa prejavuje rastom cenovej hladiny.

Deflácia je opakom inflácie, prejavuje sa vtedy, keď cenová hladina klesá.

Dezinflácia predstavuje znižovanie miery inflácie. To znamená, že nárast cenovej hladiny sa spomaľuje.

Reflácia označuje úroveň cenovej hladiny, ktorá nastane po deflácii, čiže ceny sa vrátia na pôvodnú úroveň.

Stagflácia je to prejav rastu cien v období stagnácie národného hospodárstva danej ekonomiky.

Viac sa o týchto definíciách dočítate na stránke Inflácia, deflácia, dezinflácia.

Historický vývoj inflácie vo svete

V minulosti vývoj inflácie rozdelíme do 3 období:

1. pred 2. svetovou vojnou – vyskytovala sa len v niektorých krajinách, mala sporadický a krátkodobý charakter, bola typom hyperinflácie. Východiskom z nej bola nulifikácia – úplne znehodnotenie pôvodnej meny a zavedenie novej meny.
2. po 2. svetovej vojne – má chronický charakter- svetový, bola súčasťou ekonomického diania skoro každej krajiny.
3. Súčasnosť – vyskytuje sa vo všetkých vyspelých krajinách, ale v rôznej miere a ovplyvňujú ju rôzne činitele. Je závažným negatívnym ekonomickým javom. Dnes ma inflácia redistribučné efekty, kde patria:
   • cenové efekty
   • dôchodkové efekty

Cenový efekt inflácie

Cenové efekty predstavujú najviditeľnejšie dôsledky inflácie, pričom v dôsledku inflácie sa musíme vzdať väčšieho množstva tovaru, ktorý sme v minulosti kúpili. Pri cenových efektoch sa prejavujú nominálny a reálny dôchodok.

Nominálny dôchodok je množstvo peňazí za určitý čas vyjadrené v peňažných jednotkách. Reálny dôchodok je množstvo tovaru, ktorý si môžem kúpiť za nominálny príjem.

V dôsledku inflácie nenarastajú ceny tovarov rovnako. Osobná inflácia – nie na každého pôsobí rovnako (preferencie, záľuby).

Dôchodkový efekt inflácie

Prejavuje sa tu fixný dôchodok, ktorý inflácia obchádza. Inflácia funguje ako daň, dôchodok jednej skupine ľudí berie a inej skupine dáva.

Vzťah úspor a inflácie

Inflácia má veľký vplyv na zmenu bohatstva krajiny, ale aj jednotlivca. Čím má domácnosť likvidnejší majetok, tým má vyššie výdavky na spotrebu a nižšie na úspory, nakoľko pokles hodnoty majetku je dôsledkom jej negatívneho pôsobenia.

Ekonomické teórie inflácie

Keynesovský výklad inflácie – J. M. Keynes prišiel k záveru, že vznik inflácie v danej ekonomike spôsobuje porucha trhového mechanizmu, čiže nerovnováha medzi dopytom a ponukou tovaru. Uvažoval, že rast cien ovplyvňujú výrobné zdroje, kapacity, obmedzené štátne výdavky a nerealizovaný kúpyschopný dopyt.

Monetaristický výklad – je založený na nerovnováhe trhového mechanizmu, kde ponuka je vyššia ako dopyt. Tvrdia, že impulzom vzniku inflácie je zvýšené množstvo peňazí v obehu, ktoré je vyššie ako dopyt po peniazoch. Klesajú úspory peňazí a tým klesá aj životná úroveň. Nesprávna politika finančných inštitúcii.

Cenová stabilita – nám umožňuje v danej ekonomike ľahšie sa rozhodovať pri kúpe tovaru vplyvom vyššej zamestnanosti. Ovplyvňuje našu životnú úroveň a je základnou podmienkou sociálnej stability obyvateľstva.

Eurosystém predstavuje centrálne národné banky európskych krajín, ktoré zaviedli menu Euro.

Eurozóna tvoria ju všetky štáty európskej únie, ktoré prijali euro za jednotnú menu.

Hlavným cieľom eurosystému je udržať cenovú stabilitu v eurozóne a chrániť tým kúpnu sily eura.

Výhody cenovej stability

• Podporuje životnú úroveň
• Zvyšuje transparentnosť relatívnych cien
• Prispieva k znižovaniu rizikových prémií v úrokovej miere
• Pomáha odstraňovať potrebu zbytočného zabezpečovania(heddžing – firmy sa poistia zo svojich zdrojov proti riziku, inflácii)
• Obmedzuje rušivé vplyvy daňových reforiem
• Prispieva k finančnej stabilite

Mesačná a medziročná inflácia – nám hovorí o koľko sa zmenila celková hladina v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku.

Spôsoby merania inflácie sú odlišné a ich výsledkom môže byť medziročná a mesačná inflácia.

Metodika merania inflácie

Cenová hladina je úroveň cien všetkých tovarov a služieb, ktoré sa v danom časovom období nakupujú alebo predávajú.

Cenový index je priemer individuálnych cien vybraných výrobkov a služieb v dvoch porovnávacích obdobiach.

Inflácia sa meria viacerými indexami:

• Index spotrebiteľských cien – CPI – nám ukazuje, o koľko percent sa zvýšili v priemere ceny spotrebných statkov(spotrebného koša výrobkov a služieb) v sledovanom období oproti predchádzajúcemu.
• Index cien výrobcov – PPI – je najstaršou štatistickou metódou a meria hladinu cien na úrovni veľkoobchodu
• Deflátor HDP – DEF – odráža vývoj cenovej hladiny úplnejšie ako CPI, ale je štatisticky náročnejší

CPI=( ΣQ1*P2/ΣQ1*P1)*100

Legenda:

• Q – množstvo tovarov a služieb
• P1 – ceny tovarov a služieb v sledovanom období
• P2 – ceny tovarov a služieb v predchádzajúcom období

Miera inflácie

Na základe zistených indexov vypočítame mieru inflácie:

MI=(CPI1/CPI2)*100

1/ ak MI je väčšia ako 0 – akcelerácia inflácie

2/ak MI = 0 – rovnomerná inflácia

3/ak MI je menšia ako 0 – spomalený rast cenovej hladiny

Harmonizovaný index

Harmonizovaný index – prostredníctvom neho sa meria inflácia v eurozóne, označuje sa HICP, to znamená, že všetky krajiny EÚ majú rovnakú metodiku na meranie cenovej hladiny. Váha produktu v tomto indexe závisí od toho, koľko financií domácnosti minú na tento produkt.

HI = sa počíta na základe pridelených váh určitých výrobkov

Váha produktu – predstavuje národný priemer výdavkov obyvateľstva

MUICP = index spotrebiteľských cien menovej únie

MUICP – sa počíta ako vážený priemer HICP zo štátov eurozóny

EICP = európsky index spotrebiteľských cien

EICP – je základom pre výpočet HICP

Typológia inflácie

• Hľadisko kvantity:
  • mierna inflácia – jednociferné číslo, nie je až tak viditeľná na trhu, obyvateľstvo ani podniky ju neriešia, ceny rastú pomaly,…
  • cválajúca inflácia – 2-3cif.číslo, spôsobuje veľké ekonomické problémy, peniaze strácajú hodnotu a ľudia si hromadia majetok,…
  • hyperinflácia – 3-viac cif.číslo, predstavuje kolaps ekonomiky, peniaze si neplnia svoju funkciu, ..
• Hľadisko viditeľnosti:
  • otvorená inflácia – je merateľná, vzniká v dôsledku nárastu výrobných nákladov, je považovaná za únosnejšiu
  • skrytá inflácia – prejavovala sa v centrálne riadenej ekonomike, kde bol nedostatok tovarov
  • potlačená inflácia – vzniká keď je nerovnováha medzi D a P na trhu, skupuje sa nedostatkový tovar
• Hľadisko bilancie:
  • proporcionálna inflácia – existuje len ne báze teórie, t.j., že ceny všetkých tovarov by mali narastať rovnako
  • neproporcionálna inflácia – ceny narastajú rozdielnym tempom
• Hľadisko očakávania:
  • anticipovaná inflácia – subjekty ju predvídajú
  • neanticipovaná inflácia – pôsobia vonkajšie činitele mimo kolobehu subjektov, prekvapia subjekty, je to keď sa inflácia vyvíja nerovnomerne
• Hľadisko príčin inflačných procesov:
  • dopytová inflácia – je inflácia ťahaná dopytom a vzniká vtedy, ak je dopyt na trhu väčší ako ponuka. Spôsobuje ju neúmerný rast príjmov, nadmerný rast investícií, zníženie daní, zvýšenie štátnych sociálnych výdavkov-transférov
  • nákladová inflácia – je inflácia tlačená nákladmi, prejavuje sa v čase vysokej nezamestnanosti, vzniká v dôsledku rastu VF, rastu nedokonalej konkurencie, nečakaných politických udalostí. Vyskytuje sa, keď reálny produkt nedosiahne úroveň skutočného produktu, čo spôsobí zvýšenie nákladov.

Meranie inflácie na Slovensku

V rôznych krajinách existujú rôzne metodiky na výpočet miery inflácie. Inflácia na Slovensku sa štatisticky zisťuje týmito výpočtami:

• celková inflácia = vyjadrená CPI
• jadrová inflácia = CPI – dane – dotácie
• čistá inflácia = jadrová – ceny potravín

Dôsledky inflácie

• Ekonomická nerovnováha krajiny
• Vyvoláva špekulačné investície
• Vyvoláva výkyvy v menových kurzoch
• Znižuje životnú úroveň

Autor: lucifuk

Tento príspevok bol vytvorený 14.6.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora lucifuk.