Súdne rozhodnutie
– je najznámejším článkom súdneho konania. Súd v ňom vyjadruje svoj právny názor na věc, ktorú pojednáva. Súd vo svojom rozhodnutí stanovuje, čo je právom resp. čo bude vynucovať svojimi orgánmi.
Rozhodnutie
– predstavuje logické vyvrcholenie činností súdnych orgánov, je vlastným zmyslom práce súdu. Celá činnosť súdu až do jeho skončenia sa nerozlučne spája s vydaním súdnoho rozhodnutia.
Objektívny význam súdneho rozhodnutia
– spočíva v tom, že hoci rozhoduje jednotlivé konkrétne spory, napomáha ochraňovať, upevňovať a rozvíjať spoločenské vzťahy.
Druhy súdnych rozhodnutí
1. Rozsudok – sa zásadne rozhoduje vo věci samej. Vecou samou třeba rozumieť žiadosť, kt. je predmetom návrhu na začatie konania, o ktorom má súd rozhodnúť.
a)
konečný rozsudok
– má dať právnu odpoveď na žiadosť účastníka, aby sa vyriešila sporná věc. Má vyčerpať celý předmět konania.
b)
čiastkový rozsudok
– je rozsudok, kt. sa rozhoduje najprv časti predmetu konania. Jeho predpokladom je účelnosť, kt. sa bude posudzovať so zreteľom na záujem účastníka a na hospodárnosť konania.
c)
medzitatný rozsudok
– rieši len otázku zákl. nároku a ponecháva pritom otázku rozsahu nároku na ďalší rozsudok. Prepokladom tohoto rozsudku je deliteľnosť na dve zložky (právny základ a veľkosť hodnoty)
Čas rozhodujúci pre rozsudok
– na zistenie skutkového stavu věci třeba určiť čas, kt. je pre presadzovanie tohoto stavu rozhodujúci. OSP ustanovuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vydanie rozsudku – je ak súd hlasovaním vyjadrí svoj názor (právny)
na pojednávanú věc, pri ktorom sa definitívne vyjadrí o niektorej mienke. Vyhlásenie rozsudku
– rozumieme verejné oboznámenie účastníkov a ostatných osôb s obsahom rozsudku s jeho odôvodnením náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku.
– úvodná časť – dáva rozsudku slávnostných charakter, zvyšuje jeho závažnosť
– výroková časť – vyjadruje svoje klad. al. záporné stanovisko k petitu na začatie konania. Najpodstatnejšia časť.
– odôvodnenie – vysvetľuje, prečo súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsud.
Oprava rozsudku
– môže ho opraviť predseda senátu a je o ňom potrebné vydávať opráv. uznesen.
Doplnenie rozsudku
– účastník ho môže navrhnúť do 15dní.
2. Uznesenie – je súdnym rozhodnutím, kt. predseda senátu al. senát rozhoduje o všetkých otázkach, kt. vznikajú v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním sporu medzi účastníkom i v civilných veciach. Súdom schválený zmier má účinky právoplatného rozhodnutia.
3. Platobný rozkaz – sa rozhoduje vo věci samej. Jeho podstata spočíva v tom, že ho môže vydať predseda senátu aj bez vyslovenej žiadosti navrhovateľa a aj bez vypočutia odporcu.
Právoplatnosť súdneho rozhodnutia
– je osobitná vlastnosť, ktorá spočíva v tom, že sa súdne rozhodnutie stáva zásadné nezmeniteľným a záväzným pre účastníkov, št. orgány, pre PO a FO.
Nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia
– ak sa konanie riadne skončilo a proti rozhodnutiu nikto nepodal riadny právoplatný prostriedok. Znaky právoplatnosti súdnych rozhodnutí sú:
– formálna právoplatnosť a záväznosť
Vykonateľnosť súdnych rozhodnutí
– proces teoria chápe možnosť vynútiť podrobenie súdnemu rozhodnutiu vtedy, keď ten, kto bol rozhodnutím zaviazaný plniť, neplní dobrovoľne. Rozsudky sú spravidla vykonateľné až po právoplatnosti a uplynutí lehoty na plnenie. Uznesenie je spravidla vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. POJEM A PŘEDMĚT OBCHODNÉHO PRÁVA
Obchodné právo – je súbor právnych noriem, kt. upravuje postavenie podnikateľov, obch.-záväzkové vzťahy a iné vzťahy s podnikaním súvisiace. Obchodné právo je súčasťou súkromného práva.
Aplikačné oblasti obchodného práva
a) obchodné zvyklosti – tvoria pomocný prameň obch. práva
b) obchodno-právne predpisy
c) všeobecné predpisy
d) iné vzťahy s podnikaním súvisiace:
– podnikanie zahraničných osôb
– otázky registrácie podnikateľských subjektov
– hospodárska súťaž a jej pravidlá
– obmedzovanie hosp. súťaže
– účtovníctvo podnikateľov
– ochrana nekalej súťaže
Obchody súvisiace s podnikaním
a) právne postavenie podnikateľa
b) záväzkové vzťahy podnikateľa
Oblasti obchodných vzťahov
1. Obchodné vzťahy, kde sú všetky subjekty na jednej úrovni:
a) obch. právne vzťahy – podnikateľ – podnikateľ
b) obchodno-právne vzťahy – podnikateľ – súkromná osoba
2. Oblasť obchodu:
a) štát – podnikateľ nedajú sa uplatniť vo všetkých vzťahoch
b) obec a podnikateľ
3. Oblasť obchodu – ide o vzťahy,t. sa riadia obchodným zákonníkom aj keď subjektom vzťahu nie
sú podnikatelia
– vzťahy medzi zakladateľmi spoločnosti
– vzťahy medzi spoločníkmi
– vzťahy medzi spoločníkmi a spoločnosťou
– vzťahy medzi členmi a družstvom
– vzťahy z burzových obchodov a obchodovania
– vzťahy zo zmlúv
– vzťahy z bankovej záruky
4. Oblasť obchodu – nie je možné ich zaradiť medzi obch.-záväzkové vzťahy. Zmluvné strany sa dohodnú, že vzťahy budú patriť do obchodného zákonníka.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 4.12.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.