Nie je žiadnou novinkou, že ceny zlata a iných drahých kovov v posledných mesiacoch prudko klesali najmä pre informácie o nízkej globálnej inflácii a zámere americkej centrálnej banky postupne obmedzovať program tlačenia nových peňazí.
Cena zlata sa podľa slov odborníkov aktuálne približuje k priemerným produkčným nákladom, teda asi 1100 až 1200 dolárov za trojskú uncu. Menej preto nakupujú zlato svetové klenotnícke firmy, samotné ťažobné spoločnosti zvažujú dokonca pozastaviť jeho ťažbu.
Pokles cien je ale priaznivý pre bežných zákazníkov. Ako potvrdili slovenské banky, záujem ich privátnych klientov kupovať žltý kov rastie a investujú najmä do zlatých mincí, zliatkov či ťažobných spoločností.
Zlato je však pre Slovákov dostupnejšie aj vďaka nedávno schválenej novele zákona o puncovníctve, ktorého právna úprava umožnila predaj výrobkov z deväťkarátového zlata s rýdzostným číslom 375.
Ako ovplyvnila globálna inflácia a politika amerického Federálneho rezervného systému ceny zlata?
Nízka globálna inflácia a plány americkej centrálnej banky postupne obmedzovať monetárne stimuly prispeli k poklesu cien zlata v posledných mesiacoch.
Áno, pokles cien zlata môže spôsobiť ekonomické problémy pre krajiny závislé od jeho ťažby, keďže môže viesť k zníženiu príjmov z exportu a nútiť ťažobné spoločnosti zvažovať pozastavenie operácií, čo by mohlo mať negatívny dopad na zamestnanosť a lokálnu ekonomiku.
Je správne, že vlády zasahujú do trhu s cieľom stabilizovať ceny zlata?