( simonetkas1,  0)

Strategické myslenie

Vodcovské role manažéra

Strategicky manažér zastáva mnoho rozličných vodcovských rolí:

  • je tvorcom stratégie, ktorý musí prejaviť tvorivosť, intuíciu a originálnosť a súčasne je realizátorom stratégie, ktorý musí byt presvedčivý pri jej propagácii, vytrvalý pri riešení problémov a konfliktov a schopný administrátor ovládajúci každodenný chod podniku,
  • niekedy musí byt autoritatívny, inokedy vnímavý poslucháč a kompromisný rozhodovateľ,
  • v niektorých situáciách je najvhodnejší participačný a kolegiálny prístup.

Mnohé aktivity a udalosti vyžadujú osobnú účasť a sú náročné na čas, kým iné potrebujú len formálnu angažovanosť, keď podrobnosti sú delegované na podriadených.

Strategické myslenie

Strategický manažér, aby zvládol úlohu mozgového centra, musí strategicky myslieť:

  • strategické myslenie je opakom lineárneho, mechanického myslenia, ktoré má sklon opakovať už známe a overené riešenia, postupovať podľa vyskúšaných šablón, uspokojovať sa s malými a istými cieľmi, nepodstupovať riziko cesty do neznáma,
  • strategické myslenie je reakciou na často a nepredvídateľne sa meniace vonkajšie prostredie podniku, keď aj za takýchto okolností je potrebné zabezpečiť prosperitu a prežitie podniku,
  • namiesto analýzy a extrapolácie sa zdôrazňuje tvorivosť a invencia,
  • to najdôležitejšie, čo sa očakáva od strategického manažéra je originálna myšlienka, nápad, hlboký a objavný prienik do riadeného podniku a podnikateľského prostredia.

Tri druhy procesu myslenia

Kenichi Ohmae identifikoval tri druhy procesu myslenia:

  1. Mechanické myslenie sa vyznačuje priamočiarym uvažovaním. Je typické pre racionalizačné analýzy, ktorých cieľom je zdokonaliť súčasný stav zmenou vnútornej štruktúry, pričom celok i jednotlivé prvky zostávajú zachované, tento druh myslenia nevedie k novým, originálnym alebo prevratným riešeniam.
  2. Intuitívne myslenie pracuje metódou hlavného článku. Celok sa posudzuje na základe vybratého prvku, ktorý sa považuje za centrálny a rozhodujúci. Prijímajú sa rýchle a jednoznačné riešenia, avšak jestvuje riziko, či bol odhalený skutočný strategický problém.
  3. Strategické myslenie je kombináciou racionálnej analýzy a vychádza z prirodzeného usporiadania pôvodného stavu veci a syntézy, ktorá je založená na opätovnom poskladaní jednotlivých rozdielnych častí do nového tvaru.

Princípy strategického myslenia

Princípy strategického myslenia v ucelenej podobe sformuloval Zdeněk Souček:

  1. Myslenie vo variantoch – musí zabezpečiť, aby vedenie podniku nikdy nebolo prekvapené takými zmenami, ktoré možno reálne predvídať.
  2. Systémové myslenie – javy sú tu chápané komplexne v ich vonkajších a vnútorných súvislostiach, jeho úlohou je koordinovať a zosúladiť činnosti podniku tak, aby sa dosiahol maximálny súhrnný efekt.
  3. Interdisciplinárne myslenie – pri tvorbe stratégie sa musia využívať poznatky a metódy rôznych vedných disciplín, ich vzájomná konfrontácia umožní vznik originálnych námetov.
  4. Tvorivý spôsob myslenia – prináša nové, netradičné myšlienky, ktoré zvyčajne vyvolávajú najvyšší efekt, je opakom rutinovaného myslenia, ktoré opakuje už známe riešenia.
  5. Syntéza exaktného a intuitívneho myslenia – použitie exaktných metód vyvoláva požiadavku na presnú formuláciu cieľov a ich kvantifikáciu, intuícia vnáša do stratégie nové, nezvyčajné námety.
  6. Myslenie v čase – (poopravené, časom preformulované) dynamický pohľad pri strategickom riadení je úplne nevyhnutný, pretože stratégia sa zvyčajne vzťahuje na dlhé obdobie.
  7. Spätnoväzobné myslenie – (merateľné výsledky, kontrola, korekcia.), činnosť podniku je nielen ovplyvňovaná stavom jeho okolia, ale na svoje okolie aj veľmi výrazne spätne pôsobí, spätné väzby existujú aj medzi procesmi vnútri podniku.
  8. Vedomie nikdy neukončenej práce – je spôsobované spätnou väzbou jednotlivých opatrení, vývojom faktorov ovplyvňujúcich stratégiu a zmenou samotných cieľov.
  9. Agregované myslenie – (na seba nabaľuje poznanie, máme viac informácií, vedomostí.), stratégiu je potrebné spracovávať prevažne v určitých súborných ukazovateľoch na rozdiel od detailných javov taktického a operatívneho riadenia.

Na zvládnutie a osvojenie strategického myslenia musí manažér splniť niekoľko nevyhnutných podmienok, ktorými sú intelekt, vzdelanie, prax, sociálna zrelosť, motivácia, vôľa a iné.

Vývojové fázy strategického riadenia

Vývojové fázy (etapy) strategického riadenia nájdete na stránke Vývojové etapy strategického riadenia.

Názorové koncepcie v oblasti strategického riadenia

Názorové koncepcie, prístupy v oblasti strategického riadenia a úrovne strategického riadenia nájdete na stránke: Koncepcie a úrovne strategického riadenia.

Autor: simonetkas1

Tento príspevok bol vytvorený 14.6.2015 a aktualizovaný 26.7.2021. Pozrite si ďalšie príspevky autora simonetkas1.


Zdroje a literatúra

  1. DĚDINA, J., MALÝ, M. Moderní organizační architektura. 1. vydání. Praha, Alfa Publishing, 2005. ISBN 80-8685-11-17.
  2. ŠULEŘ, O., KOŠŤAN, P. Firemní strategie. Plánování a realizace. Prvé vydanie. Praha, Computer Press, 2002. ISBN 80-7226-657-8.
  3. SEDLÁČKOVÁ, H. Strategická analýza. 1. vydanie. Praha, C. H. Beck, 2000.101s. ISBN 80-7179-422-8.
  4. KEŘKOVSKÝ, M., VYKYPĚL, O. Strategické řízení. Teorie pro praxi. 1. vydanie. Praha, C. H. Beck, 2002. 172s. ISBN 80-7179-578-X.
  5. ŠMÍDA, F. Strategie v podnikové praxi. Prvé vydanie. Kamil Mařík – Professional Publishing. 2003. 219s. ISBN 80-86419-41-X.
  6. WÖHE, G. Úvod do podnikového hospodářství. 1. vydání českého překladu. Praha, C. H. Beck, 1995. 748s. ISBN 80-7179-014-1.

Pridaj komentár

Komentár sa zobrazí až po schválení.

Štítky: