Sociálna politika a sociálny dialóg v Európskej únii

Sociálna politika v Európskej únii

Sociálna politika Európskej únie je založená na vízii spoločného sociálneho priestoru charakteristického uceleným systémom minimálnych sociálnych štandardov platných súčasne vo všetkých členských krajinách.

Zmyslom sociálnej politiky EÚ je vytvoriť základný systém sociálnej ochrany a zabezpečiť rovnaké podmienky konkurencie medzi hospodárskymi subjektami pôsobiacimi v jednotlivých štátoch. Rešpektuje princíp subsidiarity, ktorý znamená zachovanie rôznorodosti európskych spoločností a systém rozdelenia kompetencií a moci medzi EÚ a členské štáty. Vychádza zo zásady, že konkrétne kroky sú podnikané na tej úrovni, ktorá je najvhodnejšia a ktorá zaistí maximálny prínos pre občanov

Oblasť sociálnej ochrany

Z oblasti sociálnej ochrany sú legislatívne normy týkajúce sa prenosu práv v oblasti sociálneho zabezpečenia pri migrácii pracovnej sily v rámci spoločenstva (zamestnanie a podnikanie v Európskej únii), podporujú voľný pohyb pracovnej sily, ale nevyžadujú zároveň plné zosúladenie národných systémov sociálneho zabezpečenia

Oblasť miezd

V oblasti miezd vychádza integračná politika EÚ z uplatnenia dohodnutých princípov utvárania miezd:

• princíp ochrany slabšej zmluvnej strany
• princíp rovnakého odmeňovania mužov a žien
• princíp sociálneho dialógu partnerov
• princíp garancie minimálnej výšky odmeny za prácu v Európskej únii

Napriek tomu, že krajiny EÚ rešpektujú spoločné princípy sociálnej politiky, existujú medzi nimi značné rozdiely v podobe sociálneho systému, modelu utvárania miezd, rozdeľovacích a prerozdeľovacích mechanizmoch i vo formách priemyselnej demokracie a sociálneho dialógu.

Sociálny dialóg v EÚ

Významným medzníkom pre mechanizmus uskutočňovania sociálneho dialógu na európskej úrovni bolo prijate maastrichtskej Dohody o sociálnej politike. V súčasnosti je sociálny dialóg považovaný za súčasť právnych „acquis“ Európskeho spoločenstva. Medizodborovým sociálnym partnerom reprezentujúcim stranu zamestnancov je Európska odborová konfederácia – ETUC – združuje 66 národných organizácií z 29 európskym krajín a 12 európskych odvetvových federácií. Medziodborovými sociálnymi partnermi reprezentujúcimi stranu zamestnávateľov sú:

• Únia priemyselných a zamestnávateľských federácií v Európe – UNICE
• Európske centrum podnikov verejného sektora – CEEP
• Európska konfederácia vedúcich a riadiacich pracovníkov – CEC
• Európska asociácia remesiel, malých a stredných podnikov – UEAPME

Sociálny dialóg na úrovni EÚ prebieha dvoma formami:

1. vo forme vyjednávania
2. vo forme konzultácií

Priemyslová demokracia v krajinách Európskej únie, USA a Japonsku

Priemyslová demokracia vo Veľkej Británii

• britskí robotníci nemajú zákonný mandát mať určitý počet miest v orgánoch spoločnosti
• priemyselná demokracia sa tu realizuje predovšetkým formou kolektívneho vyjednávania
• odbory sú v Británii relatívne silné a častejšie než v iných krajinách používajú ako nátlakový prostriedok štrajky
• štrajky v priebehu platnosti kolektívnej zmluvy nie sú zakázané
• kolektívne zmluvy sú vo Veľkej Británii menej rozsiahle, väčšinou sa sústreďujú na definovanie štruktúry vzťahov medzi stranami a procedúry pre prejednávanie sťažností –> predstavujú určité vyjednávanie medzi stranami, na základne ktorého sa ďalej stanovia akceptovateľné pracovné podmienky
• porušenie dohody odbormi alebo manažmentom so sebou nenesie zákonné sankcie, pretože zmluva nemôže byť vynútená súdnou cestou
• ak je v podniku odborová organizácia, tak sú pracovníci zastupovaní tiež odborovou radou => tá pomáha zaistiť rovné a spravodlivé zaobchádzanie s pracovníkmi
• najcharakteristickejším znakom britských priemyselných vzťahov je menšie spoliehanie sa na legislatívnu úpravu v podobe zákona, súdne vymáhateľnej kolektívnej zmluvy alebo oficiálnej procedúry prešetrovania sťažnosti
• väčší význam majú zvyklosti pri prejednávaní vecí a riešení prípadov ad hoc podľa momentálnej hospodárskej a politickej situácie

Priemyslová demokracia v USA

• V USA je najbežnejšou formou priemyselnej demokracie kolektívne vyjednávanie, ktorého pravidlá sú dané zákonnou úpravou
• manažéri aj odbory majú približne rovnako silnú vyjednávaciu pozíciu
• aby sa pracovná skupina mohla odborne organizovať je podľa legislatívy USA nutné, aby minimálne 30% pracovníkov najprv podpísalo splnomocnenie, v ktorom deklarujú, že si prajú, aby ich odbory zastupovali v kolektívnom vyjednávaní pred zamestnávateľom
• kolektívne zmluvy sú uzatvárané na 2 – 3 roky a ich predmetom sú mzdy, úprava pracovnej doby a ďalšie pracovné podmienky
• štrajky sú zákonné iba vtedy, ak vypršala lehota kolektívnej zmluvy a nová nebola uzatvorená
• v USA sa vyvinul veľmi účinný spôsob uplatňovania a prejednávania sťažností za nedodržanie kolektívnej zmluvy:
  • vychádza zo zásady, že problém sa má riešiť na čo najnižšej hierarchickej úrovni a čo najrýchlejšie
  • prvým krokom je stretnutie predstaviteľov odborov a manažéra základnej úrovne riadenia, ktorí sa pokúsia dohodnúť ako sťažnosť vyriešiť
  • pri nedosiahnutí dohody je sťažnosť postúpená vyššiemu stupňu
  • ak sa ani na vyššom stupni nedosiahne dohoda, využíva sa facilitátor – prostredník, ktorý má pomôcť dosiahnuť obojstranne akceptovateľnú dohodu
  • poslednou možnosťou je arbitor
• s americkým prístupom k uskutočňovaniu priemyselnej demokracie súvisí veľký rozvoj špecifických foriem participatívnych tímov
• podľa úrovne problémov, ktoré participatívny tím rieši, delíme ich do nasledujúcich kategórií:
  • „problem-solving teams“ – ich úlohou je zaoberať sa racionalizáciou práce – ako zlepšiť kvalitu výrobkov, organizáciu práce, produktivitu či upraviť pracovné prostredie
  • „special purpose teams“ – sú vytvárané k uskutočneniu výraznejších reforiem v pracovných procesoch a pri zavádzaní nových technológií
  • „self – managing teams“ – v rámci tímu dochádza k postupnej rotácii členov podľa jednotlivých pracovných činností

Priemyslová demokracia v Japonsku

• japonská priemyselná demokracia je silne orientovaná na zvyšovanie výkonnosti pracovníkov
• odborové organizácie reprezentujú ako robotníci tak aj ostatní zamestnanci podniku (technicko-hospodárski pracovníci)
• zamestnanci sú členmi odborov, pretože sú pracovníkmi firmy a účasť v odboroch sa očakáva
• vo vzťahoch odbory <–> manažment v Japonsku dominuje firma
• vo veľkých podnikoch je prezidentom odboru najčastejšie manažér strednej úrovne riadenia, ktorý je navrhovaný vedením podniku a volení zamestnancami
• štrajky v Japonsku sú väčšinou krátke – ich cieľom nie je poškodiť podnik, ale len manifestovať existenciu určitého záujmu (napr. dojednávanie výšky bonusov)
• ďalšou príčinou špecifického postavenia odborov je aj to, že záležitosti kvôli ktorým môže dôjsť ku konfliktom medzi manažmentom a zamestnancami sú tu silne limitované => individuálne podmienky v pracovnej zmluve nikdy nepresahujú podmienky dojednané v kolektívnej zmluve => znamenalo by to, že pracovník je dôležitejší než ostatní členovia skupiny čo je kultúrne neprijateľné
• formou priemyselnej demokracie spojenej s japonským manažmentom sú krúžky kvality vytvárané ako súčasť systému Total Quality Management (TQM) – zmyslom krúžku je viesť ľudí k premýšľaniu o vlastnej práci, dať im do rúk nástroje a metódy ako ju permanentne zlepšovať

Priemyslová demokracia a sociálny dialóg v SR

Priemyselná demokracia v Slovenskej republike

• regulácia slovenského trhu práce je riešená prevažne legislatívnou úpravou –> znamená to, že pravidlá sociálneho dialógu sú stanovené zákonom
• kolektívne zmluvy sú uzatvárané na podnikovej a sektorovej úrovni ( zmluvy vyššieho stupňa )
• podnikové kolektívne zmluvy nemôžu upraviť nároky zamestnancov v menšom rozsahu než je uvedené v zmluve vyššieho stupňa
• ak dôjde k sporu medzi manažmentom a odbormi, môžu si obe strany po dohode zvoliť sprostredkovateľa, ktorý pomôže pri vyjednávaní – ak je toto jednanie neúspešné, môžu požiadať o arbitráž sporu tzv. rozhodcu
• plnenie kolektívnych zmlúv alebo rozhodnutie rozhodcu je v SR právne vymáhateľné
• v prípade, že nedošlo k dohode o uzavretie kolektívnej zmluvy možno použiť štrajk alebo výluku:
• štrajk vyhlasuje odborová organizácia
• výluku vyhlasuje zamestnávateľ
• štrajky alebo výluky v období, keď je uzatvorená platná kolektívna zmluva sú nezákonné
• v rámci jednotlivých odvetví existujú v SR konfederácie a pridružené organizácie, ktoré majú možnosť zastupovať záujmy zamestnancov a zamestnávateľov

Sociálny dialóg v Slovenskej republike

• rovnako ako v členských krajinách EÚ existujú v SR štruktúry sociálneho dialógu na národnej, sektorovej, podnikovej a regionálnej úrovni
• ťažiskom celého systému na rozdiel od väčšiny krajín EÚ je národná a podniková úroveň, zatiaľ čo sektorové a regionálne štruktúry sú menej významné
• sociálny dialóg je v SR v značnej miere závislý na vôli vlády –> a zvlášť na národnej tripartitnej úrovni
• tripartitný sociálny dialóg na národnej úrovni je v SR zabezpečovaný predovšetkým prostredníctvom Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD) – v nej je zastúpený štát, odborové zväzy a zamestnávateľské organizácie
• v súvislosti so vstupom do EÚ čaká SR úloha aktívnejšie sa zapojiť do sociálneho dialógu vedeného na európskej úrovni
• vstup do EÚ bude pre nové členské štáty znamenať prihlásenie sa k spoločnému trendu európskej sociálnej politiky spočívajúcej v presadzovaní a zabezpečovaní základných sociálnych práv pracujúcich, v užšej koordinácii svojich sociálnych systémov so systémami členských krajín EÚ, v prijatí a presadzovaní spoločných programových dokumentov a doporučení v oblasti sociálnej politiky zamestnanosti, v dostatočnej ratifikácii zmlúv ILO (medzinárodná organizácia práce), základných článkov Európskej sociálnej charty

Autor: petrik14

Tento príspevok bol vytvorený 12.4.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora petrik14.