Seriál o vírnikoch 1: Prilieta jeho veličenstvo Vírnik

Vírnik. Úžasný a spoľahlivý lietajúci stroj, ktorý pre svoj let a stabilitu využíva jednoduché fyzikálne zákony. Zatiaľ čo iné lietadlá prešli v posledných rokoch veľkým technologickým vývojom, vírnik nepotreboval vďaka svojmu geniálnemu princípu žiadne výrazné zdokonalenia. Toto konštrukčne jednoduché a cenovo dostupné lietadlo je ideálne na športové a rekreačné ultraľahké lietanie. Vírnik, nazývaný tiež gyroplán, anglicky autogyro, je motorové lietadlo ťažšie ako vzduch s rotujúcimi plochami uvádzanými do pohybu autorotáciou vznikajúcou dopredným pohybom vyvíjaným motorickou silou, ktorá nie je priamo prenášaná na rotujúce nosné plochy. Vírnik spolu s vrtuľníkom patria medzi rotorové lietadlá, existujú medzi nimi ale výrazné rozdiely. Zatiaľ čo rotor helikoptéry je permanentne poháňaný motorom, rotor vírnika je poháňaný prevažne vzduchom prúdiacim pomedzi listy rotora.

Hranice aj kobylky

Nízke prevádzkové náklady a schopnosť pomalého letu robia z vírnika ideálny kompromis medzi ultraľahkým lietadlom a vrtuľníkom. Svoje uplatnenie nachádza nie len v športovom letectve. V mnohých krajinách ho využívajú na poľnohospodárske účely: postreky plodín, ochranu prírodných rezervácií, hliadkovanie lesných porastov či v aktívnom boji proti premnoženému hmyzu (kobylky). V rozvojových krajinách je vďaka nízkej spotrebe používaný pri patrolovaní ochranných zón, diaľnic, ochrane hraníc štátov či hliadkovaní ropovodov a plynovodov. Vírnik našiel svoje veľké uplatnenie okrem civilného aj vo vojenskom letectve (o tom si povieme v niektorom v ďalších z pokračovaní nášho Seriálu o vírnikoch).

Ako to lieta?

Mnohým určite napadne otázka, ako toto lietajúce zariadenie vlastne lieta? Vírnik je schopný letieť pôsobením aerodynamických síl, ktoré vznikajú na jednom alebo na viacerých nepoháňaných nosných rotoroch v podstate so zvislými osami. Rotor vírnika nie je poháňaný a roztáča sa pôsobením aerodynamických síl pri doprednom lete. Keď stroj, poháňaný zadnou vrtuľou naberá rýchlosť na vzletovej dráhe, okolitý vzduch začne roztáčať rotor a autogíra sa vznesie do vzduchu. Môže dosahovať rýchlosť okolo 160 km/h. Vírnik nedokáže zavisieť nad jedným miestom, dokáže ale letieť veľmi pomaly (len 30 – 40 km/h). Prakticky ale dokáže vírnik visieť na jednom mieste, ak rýchlosť protivetra je 30 – 40 km/h.

Vírnik potrebuje na vzlietnutie istý rozbeh po dráhe a na rozdiel od vrtuľníka nemôže odštartovať zvislo. Vzletová dráha sa pohybuje od 30 do 150 metrov. Na pristátie bežne stačí vírniku dráha 5 – 20 metrov. Vírnik nedokáže vo vzduchu zastať, po zatiahnutí plynovej páky vírnik spomalí a začne pomaly kontrolovane zostupovať. Pri pridaní plynu vírnik pokračuje v normálnom doprednom lete.

Výhody vírnika

Medzi hlavné výhody vírnika patria:

• možnosť veľmi pomalého dopredného letu
• dostupná cena vírnika
• stavebnicové skladanie bez nutnosti zvárania
• ľahká ovládateľnosť
• cenovo nenáročná prevádzka
• krátky štart a pristátie (nevyžaduje letisko)
• výhodné hangárovanie
• jednoduchá údržba

Viac sa o vírnikoch dozviete o týždeň v druhom pokračovaní nášho Seriálu o vírnikoch.

Fotogaléria Seriál o vírnikoch 1: Prilieta jeho veličenstvo Vírnik

Pozri si fotky vo fotogalérii Seriál o vírnikoch 1: Prilieta jeho veličenstvo Vírnik.

Máš fotky, ktoré v tejto fotogalérii chýbajú a chceš sa o ne podeliť? Pošli nám ich na admin@euroekonom.sk. Posielaj iba fotky, ku ktorým máš autorské práva.

Autor: Vrtulniky.sk

Tento príspevok bol vytvorený 14.8.2011 a aktualizovaný 5.7.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora Vrtulniky.sk.