REGIONÁLNY ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU VYTVÁRANÍM ZDRUŽENÍ OBCÍ A MIEST

THE RURAL DEVELOPMENT OF INTERNAL TOURISM BY CREATION OF TOWNS AND VILLAGES ASSOCIATIONS

Jozef Žaja

Príspevok analyzuje regionálny rozvoj cestovného ruchu v Slovenskej republike v roku 2001 z pohľadu vytvárania združení miest a obcí. Hodnotí a skúma tiež možnosti rozvoja cestovného ruchu v prihraničných oblastiach v rámci “Euroregiónov” a využívanie finančnej podpory z Európskej únie prostredníctvom programu Phare. Taktiež skúma možnosti zvyšovania kvality a rozsahu služieb cestou využitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na investičné účely. V závere uvádza potenciál slovenského cestovného ruchu na základe analýzy Európskej komisie cestovného ruchu v Bruseli.

cestovný ruch, región, obec, mesto, združenie

The paper analyzes the rural development of internal tourism in Slovak republic in 2001 from the point of the creation of towns and villages associations. It evaluates and inquires also the possibilities of internal tourism development in frontier areas in the framework of “Euroregions” and the use of financial resources from the state budget for investment purposes. In the closing part it introduces the potention of slovak internal tourism on basis of analyze of the European commision of internal tourism in Brusseles.

internal tourism, region, village, town, association

Rok 2001 patril k najlepším rokom v cestovnom ruchu na Slovensku. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu dosiahli 30,869 mld. korún. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to výrazný nárast. Pracovníci NBS však priznávajú, že do devízových príjmov zahrnula banka aj valuty, ktoré mnohým občanom zostali z predchádzajúcich ciest do zahraničia a koncom minulého roku si ich vymieňali za eurá. Banka totiž nevie tieto zmenárenské operácie očistiť od turistických.
Najviac sa na týchto príjmoch podieľala individuálna turistika, a to až 90,2 %, organizovaná 3,4 % a mimobankové zmenárne priznávajú príjmy 6,4 %.
Devízové výdavky občanov Slovenska za minulý rok už rástli menej. Podľa predbežných údajov NBS predstavovali sumu takmer 13,9 mil. Sk, čo je 1,6 % viac ako v predchádzajúcom roku. Aj v tomto prípade najväčšia časť pripadá na individuálnu turistiku, a to takmer tri štvrtiny, organizovaná turistika predstavuje 17,8 % a zahraničné pracovné cesty necelých desať percent.
Saldo zahraničného cestovného ruchu za rok 2001 je vysoko aktívne a dosiahlo objem 17 mld. Sk.

Vytváranie združení obcí a miest

V nemalej miere sa na celkovom rozvoji cestovného ruchu podieľajú jeho regionálne strediská. Región cestovného ruchu možno chápať ako „územný celok vytvorený na základe podobných prírodných a civilizačných daností, charakteristických väzieb a znakov tak, aby sa v danom území dopad cestovného ruchu aj mohol prejavovať“.
Mestá a obce podľa § 20b zákona č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z. z. o obecnom zriadení môžu zmluvne spolupracovať v oblasti cestovného ruchu zriadením právnickej osoby. Na platnosť zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva každej obce, ktorá je účastníkom združenia. Súčasťou zmluvy o zriadení združenia sú jeho stanovy. Po vzniku miestnych združení sa dá očakávať vznik podobných združení na regionálnej úrovni.
Vznik združení môže prispieť k tomu, aby strediská slovenského cestovného ruchu boli porovnateľné s európskymi, ktoré sú komplexne vybavené, dobre organizované, s udržiavanými priestormi cestovného ruchu, s dostatočnými kapacitami zariadení a s dobrou prístupnosťou. Na tejto úrovni sa požaduje kvalita poskytovaných služieb aj v kúpeľných mestách a obciach. To isté platí o turisticko-informačných kanceláriách, ktoré je výhodnejšie organizovať na regionálnej úrovni.
Samosprávne kraje by mali zabezpečovať čiastočne štátnu a úplnú regionálnu propagáciu, marketing, informačné služby a zabezpečovať neziskové, pre účastníkov cestovného ruchu však nevyhnutné aktivity. Mestá alebo obce na základe dohody alebo členstva v medzinárodnom združení môžu v rozsahu svojich pôsobností spolupracovať so samosprávnymi územnými celkami alebo územnými orgánmi iných štátov a môžu sa stať členmi medzinárodného združenia územných celkov alebo územných orgánov rozvíjajúcich medzinárodnú spoluprácu.
Aktivizácia cezhraničnej spolupráce vo významnej miere závisí aj od toho, v akej podobe sa dokáže formulovať regionálna či miestna politika a v akej podobe sa vytvára priestor na spoluprácu tohto typu. Euroregióny ako vyšší typ cezhraničnej spolupráce založenej na občianskych iniciatívach a kompetenciách miestnych samospráv podporuje Európska únia a Rada Európy nielen morálne, ale vytvorili aj fondy na ich finančnú pomoc. Táto forma cezhraničnej spolupráce sa tiež osvedčila ako prevencia etnických konfliktov i ako pružná a efektívna spolupráca eliminujúca byrokraciu.

Euroregióny

V súčasnom období slovenské obce a mestá sú začlenené do týchto „Euroregiónov“:

• Región Tatry (Euroregión Tatry) – obce a mestá z Poľska a zo Slovenska (riadne členstvo od augusta 1994)
• Región Beskydy (Euroregión Beskydy) – obce a mestá z Poľska, Česka a zo Slovenska (riadne členstvo od júna 1999)
• Regionálne združenie Váh – Dunaj – Ipeľ (Euroregión Váh – Dunaj – Ipeľ) – obce a mestá z Maďarska a zo Slovenska (riadne členstvo od júla 1999)
• Regionálne združenie Záhorie (Euroregión Wienviertel – Jižní Morava – Záhorie) – obce a mestá z Rakúska, Česka a zo Slovenska (riadne členstvo od júla 1999)
• Ipeľský Euroregión (Euroregión Ipeľský – Ipoly) – obce a mestá z Maďarska a zo Slovenska (riadne členstvo od septembra 1999)
• Región Neogradiensis (Euroregión Neogradiensis) – obce a mestá z Maďarska a zo Slovenska (riadne členstvo od septembra 1999)
• Región biele Karpaty (Euroregión Bílé – Biele Karpaty) – obce a mestá z Česka a zo Slovenska (riadne členstvo od júla 2000)
• Región Karpaty (Karpatský euroregión) – vytvárajú obce a mestá z Maďarska, Poľska, Rumunska a zo Slovenska (riadne členstvo od novembra 1999)
• Únia Slanej a Rimavy (Euroregión Sajo – Rima – Slaná – Rimava) – obce a mestá z Maďarska a zo Slovenska (riadne členstvo od októbra 2000)
• Podunajsko – Dolnovážske združenie (Euroregión Podunajského trojspolku) – obce a mestá začlenené v euroregióne podunajských krajín Rakúska, Bulharska, Nemecka, Chorvátska, Maďarska, Moldavska, Rumunska, Ukrajiny a Slovenska (riadne členstvo od januára 2001)
• Euroregión Kras (Euroregión Kras) – obce a mestá z Poľska a zo Slovenska (riadne členstvo od roku 2002)
• Euroregión Viedeň – Bratislava – Gyor (Únia Bratislava – Wien – Gyor – Sopron) – obce a mestá Rakúska, Maďarska a Slovenska (riadne členstvo od roku 2002)
• Euroregión Poloniny – mal by pôsobiť v rámci Karpatského euroregiónu

Podporné prostriedky pre rozvoj CR

Združenia cestovného ruchu v SR môžu získavať na svoju činnosť podporu z rôznych zdrojov:

• – podiel na poplatku z turistickej dane za návštevníka a deň jeho ubytovania v stredisku cestovného ruchu
• – podiel na poplatku za lôžkovú daň za návštevníka a deň jeho prenocovania v ubytovacom zariadení
• – členské príspevky v rámci členstva v združení cestovného ruchu
• – príspevok zo štátneho rozpočtu
• – návratné zdroje financovania
• – prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov
• – príjmy z podnikateľskej činnosti
• – granty a príjmy z kultúrnych a spoločenských činností
• – dary, sponzorské príspevky a podobne

V súvislosti s financovaním združenia cestovného ruchu možno tiež predpokladať:

• – príjem z podielu poplatkov členov združenia podľa počtu obyvateľov v obci
• – príspevok zo štátneho rozpočtu (pevnou sumou, prípadne rovnakým podielom ako ostatní členovia)
• – určenie výšky účastinnej kompetencie rozhodovania člena združenia cestovného ruchu v rámci účelovosti nakladania s prostriedkami združenia
• – príjem zo združených prostriedkov
• – príjem z prostriedkov poskytovaných v rámci programov štátneho rozpočtu
• – dotácie zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré sa poskytnú obci a samosprávnemu kraju na rozvoj cestovného ruchu
• – čerpanie prostriedkov z EÚ a medzinárodných združení
• – čerpanie prostriedkov z grantového programu, kde prioritou je podpora podnikania, rozvoj ľudských zdrojov, regionálna a miestna spolupráca

Čerpanie prostriedkov z grantového programu

V roku 2001 získal slovenský cestovný ruch prvýkrát v histórii finančnú podporu z Európskej únie prostredníctvom programu Phare. Táto správa vyvolala medzi podnikateľmi a organizátormi cestovného ruchu nevídaný pohyb. Nie div, dosiaľ toto odvetvie ekonomiky, ktoré je aj v prípade Slovenska označované za jedno z najperspektívnejších, takúto ucelenú pomoc ani od štátnu, ani z nijakých iných zdrojov nezískalo.
Výsledkom toho bolo, že do konca augusta, keď bola pôvodná uzávierka predkladania projektov, prišlo na sekciu cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva (MH) SR 504 žiadostí. Z toho 337 na investičné a 167 na neinvestičné projekty. MH SR spája veľký záujem najmä s faktom, že získať úver na podnikanie v cestovnom ruchu je zatiaľ na Slovensku pomerne ťažké.
Celkovo ide v rámci tejto grantovej schémy o zhruba 86 mil. Sk, pričom podmienkou je, že na spolufinancovaní sa bude podieľať 25 % štát. Hodnotiaca komisia napokon schválila 153 žiadostí, z toho 124 sa týkalo neinvestičných a zvyšok investičných projektov.
Keďže prostriedky Phare napokon meškali, vznikol tlak na žiadateľov. Čas na ukončenie schválených projektov sa im značne skrátil. Preto MH SR požiadalo o predĺženie vyplácania prostriedkov Phare na tento program, čo žiadateľom umožnilo ukončiť svoje projekty a doručiť všetky potrebné podklady na platbu na sekretariát Pilotnej grantovej schémy do konca marca 2002. Časť prostriedkov – približne 7 mil. Sk – však aj tak zostala nevyčerpaná. Ministerstvo preto požiadalo EK o povolenie využiť tieto prostriedky na financovanie ďalších projektov. Možnosť čerpania sa tak predĺžil do konca júna 2002.

Generálka na štrukturálne fondy

Grantová schéma Phare na rozvoj cestovného ruchu je prípravou na čerpanie finančných prostriedkov z predvstupových fondov EÚ. Zároveň je akousi generálkou na čerpanie zo štrukturálnych fondov únie, najmä Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý je určený na rozvoj vidieka a zaostalých oblastí danej krajiny. Na rok 2002 žiadalo MH SR, aby bolo v štátnom rozpočte na ňu vyčlenených 90 mil. Sk. Napokon sa na tento účel ušlo 45 mil. Sk, ktoré by mali slúžiť na dofinancovanie Pilotnej grantovej schémy.
Zo začiatku pri výbere projektov dostávali prednosť žiadosti týkajúce sa regiónov s najvyššou nezamestnanosťou. Neskôr hodnotiteľská komisia označila Slovensko za jeden región, pretože približne zodpovedá veľkosti európskych regiónov.
O grant sa mohli uchádzať podnikatelia, združenia cestovného ruchu, obce i nadácie. Za priority bola stanovená investičná podpora malým a stredným podnikateľom, zvýšenie odborných znalostí a zručností prostredníctvom tréningových programov, rozvoj ľudských zdrojov, propagácia, poskytovanie informácií, programy zamerané na spoluprácu na miestnej a regionálnej úrovni. Tzv. master plány, ktoré podporia partnerstvo pri regionálnom rozvoji, predstavovali zo schválených projektov približne tri štvrtiny.

Spolupodiel žiadateľov

Na neinvestičné akcie bolo určených až 70 % fondu. Žiadateľ mohol na takýto projekt dostať grant predstavujúci od 50 do 75 % celkového rozpočtu vo výške od 150 tis. Sk do 2 mil. Sk. Zvyšok si musel zabezpečiť z vlastných zdrojov.
V prípade investičných projektov muselo ísť o doplnkové služby cestovného ruchu, investície do stravovacích zariadení s výnimkou zariadení rýchleho občerstvenia. V prípade ubytovacích zariadení mal grant podporiť zvyšovanie kvality služieb, a nie výstavbu nových zariadení. Pri investičných akciách bolo tiež podmienkou, že žiadateľ má k dispozícii najmenej 65 % rozpočtu z vlastných zdrojov alebo úveru. Výška grantu sa pohybovala od 250 tis. Sk až do 2 mil. Sk.

Príklady schválených projektov

Mechanické zasnežovanie na Regetovke, Turistický informátor a kalendárium podujatí na Orave, rekonštrukcia a modernizácia termálneho kúpaliska Vincov les pri Sládkovičove, zasnežovanie v lyžiarskom areáli Parihuzovce, dobudovanie relaxačného centra pri hoteli Kamila Film v Chorvátskom Grobe, zriadenie múzea kočiarov pri TJ Elán v Chorvátskom Grobe, lyžiarska rekreačno-turistická trasa okolo Kráľovej holi, podpora podujatia Dni Majstra Pavla z Levoče, humanizácia dopravného systému do Vlkolínca zapísaného do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, vodná turistika v ramennom systéme Dunaja, internetový rezervačno-predajný systém služieb cestovného ruchu Vrátna dolina, Matúšovo kráľovstvo – produkt aktívneho cestovného ruchu založený na regionálnej a miestnej spolupráci, rozvoj vínnej turistiky v Rači a jej napojenie na Malokarpatskú vínnu cestu, The Best of Slovakia – pilotný produkt CR

V rámci regionálneho rozvoja cestovného ruchu môžu byť využité aj finančného prostriedky zo štátneho rozpočtu formou nenávratného finančného príspevku, ktorý sa realizuje od septembra 1991.

Pôvodný program bol viackrát novelizovaný. Platné pravidlá sa dopĺňali v súlade s vývojom požiadaviek na kvalitu a štruktúru služieb, ale aj na základe skúseností získaných z jeho realizácie. Najvýznamnejšiu zmenu priniesla posledná novela platná od septembra roku 2000. Súčasná verzia Programu podpory rozvoja cestovného ruchu v SR zahŕňa podmienky, ktoré umožňujú zapojenie širšieho spektra podnikateľov do poskytovania služieb v cestovnom ruchu.
Cieľom programu je prispieť k zvýšeniu kvality a rozsahu služieb, ako aj k zlepšeniu ich štruktúry. To znamená, že podporou sa sleduje kvalitatívna zmena v ponuke služieb na základe realizácie investície, čím stimuluje podnikateľov a súčasne prispieva k stabilite zariadení cestovného ruchu. Projekty musia byť zamerané na výstavbu, rekonštrukciu alebo modernizáciu zariadení cestovného ruchu. Môže ísť o ubytovacie objekty, samostatné stravovacie zariadenia, prípadne doplnkové služby. Pravda, len v tom prípade, ak sú v turistických lokalitách a reálne ich využívajú účastníci cestovného ruchu. Dá sa podporiť aj budovanie alebo modernizácia športovo-rekreačných areálov, ako sú lyžiarske strediská, prírodné a termálne kúpaliská či plavárne.
Účastníkom programu môže byť malý alebo stredný podnikateľ, ktorý prevádzkuje zariadenie cestovného ruchu. Výška finančného príspevku môže dosiahnuť najviac 25 % z oprávnených (preinvestovaných) nákladov. Podnikateľ ich musí preukázať daňovo uznateľnými dokladmi. Pri rozhodovaní o poskytnutí príspevku a o jeho výške je hlavným kritériom prínos pre cestovný ruch, pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu služieb so zreteľom na dopyt turistov.
Slovenská záručná a rozvojová banka ako vykonávateľ programu posúdila počas desaťročnej existencie programu podpory rozvoja cestovného ruchu za spolupráce s vyhlasovateľom – Ministerstvom hospodárstva SR – takmer 800 žiadostí. Podporu ku koncu roka 2001 získalo 538 projektov a finančné príspevky predstavovali vo výške takmer 91,7 mil. Sk na podporu 105 projektov, zamietnutých bolo 19 žiadostí.

ZÁVER

Európska komisia cestovného ruchu v Bruseli má analyzovaný aj potenciál slovenského cestovného ruchu. Podľa slov jej predsedu W. Leu má toto odvetvie na Slovensku sľubnú budúcnosť, a to aj vďaka tomu, že Slovensko je zatiaľ neznámym územím. „Milióny potenciálnych hostí chcú vidieť a zažiť niečo iné ako dosiaľ, preto vyhľadávajú nové destinácie. Za silnú stránku Slovenska považuje, že je optimálnym miestom práve na rozvoj ekoturistiky, ktorá má silný potenciál. Výhodou je aj to, že geograficky a strategicky môže byť Slovensko jadrom rozvoja cezhraničnej spolupráce. Významný bude tiež váš vstup do EÚ a prednosťou je aj pomerne dobrá znalosť nemčiny obyvateľstva, čo otvára dvere pre obrovský po nemecky hovoriaci trh.
Analýza Európskej komisie cestovného ruchu však hovorí aj o slabostiach slovenského cestovného ruchu. Za hlavný označuje nedostatok aktivít v záujme zviditeľnenia sa na medzinárodnom turistickom ruchu.
Za hlavný motor rozvoja cestovného ruchu považuje najmä investície, pretože infraštruktúra tak z kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho hľadiska nie je ešte dostatočne vybudovaná. Obzvlášť sa to týka dopravného systému, ktorý nezodpovedá požiadavkám modernej turistickej destinácie.

LITERATÚRA

• 1. Janků, J. 2002. Možnosť čerpania prostriedkov z grantového programu sa predlžuje. Trendtop v cestovaní 2002, č. 5/2002, Bratislava 2002, s. 20.
• 2. Janků, J. 2002. Turizmus je šou, ktorú môžu ukradnúť susedné destinácie. TREND, 13. februára 2002.
• 3. Kerekeš, J. 2002. Obce a mestá môžu vytvárať združenia zamerané na rozvoj cestovného ruchu. Trendtop v cestovaní 2002, č. 5/2002, Bratislava 2002, s. 29.
• 4. Kolektív, 1999. Služby a cestovný ruch. Súvislosti – Špecifiká – Cesta rozvoja. Bratislava 1999, s. 276 – 302. ISBN 80-88848-51-2
• 5. Kozelová, D. 2000. Cestovný ruch ako zdroj pracovných príležitostí pre vidiecke obyvateľstvo. In: Zborník z vedeckej konferencie „Cestovný ruch a regionálny rozvoj“, Banská Bystrica 2000, s. 48 – 52. ISBN 80-8055-366-1
• 6. Machurková, M., Janků, J. 2002. Vlaňajšok patril k najlepším rokom v cestovnom ruchu na Slovensku. Trendtop v cestovaní 2002, č. 5/2002, Bratislava 2002, s. 8.
• 7. Žaja, J. 2002. Regionálny rozvoj turizmu a agroturizmu na Slovensku. In: Sborník referátů ze 7. mezinárodní konference na téma „Cestovní ruch, regionální rozvoj a školství“. Tábor 2002, s. 193 – 195. ISBN 80-7040-549-X

Adresa autora:

doc. Ing. Jozef Žaja, PhD., Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovenská republika

Autor: Miki

Tento príspevok bol vytvorený 1.2.2012 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Miki.