Región a regionálny rozvoj

Región

Región a jeho definícia nie je jednotná, má niekoľko definícií. V. Lauko a O. Bašovský (1990) považujú región za „ zložitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov.“ (Bašovský, O., Lauko, V., 1990, 118 s. )

„Región iná definícia považuje za územie so špecifickou polohou, ktoré sa istým spôsobom odlišuje od iných území a ktoré sa rozprestiera tak ďaleko, ako sa rozprestiera, vyčleňujúca ho črta.“ (Hartshorne, 1959 in Bašovský, Lauko, 1990).

Podľa J. Demek (1987) zase definuje región ako: „územie, časť krajinnej sféry, ktoré sa súborom vlastností, stavov a javov odlišuje od susedných prípadne ďalších oblastí, pričom táto jednota je objektívnou podmienkou a zákonitým výsledkom vývoja daného územia.“

Pre lepšie pochopenie je potrebné uviesť definíciu regiónu podľa zákona 503/2011 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja je: „región územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek.“

Región v rámci európskeho priestoru, ktorý prekračuje hranice štátov, sa nazýva euroregión.

Regionálny rozvoj

Definícia pojmu región je zložitým pojmom, podobne je na tom aj definovanie pojmu regionálny rozvoj, preto si priblížime aj rôzne definície tohto pojmu. V prvom rade si skúsime charakterizovať pojem rozvoj.

Napríklad podľa Sachsa (Sachs, 1989 in Maier, Tödtlin, 1998) sa „rozvoj stal ťažkopádným akoby pripomínajúcim slovom. Nič neobsahuje, pretože jeho kontúry sa rozplývajú. Kto ho vysloví, nič nepomenuje, ale si prisvojuje všetky dobré predsavzatia tohto sveta.“ Pre Sachsa sa stal rozvoj prázdnym pojmom.

Regionálny rozvoj alebo rozvoj býva chápaný ako hospodársky rozvoj regiónu, predovšetkým ako hospodársky rast. Treba však podotknúť, že ide alebo malo by ísť o taký rozvoj, ktorý nelikviduje vlastnú zdrojovú základňu a môže byť udržiavaný po dlhší čas. (Tödtling, F., Maier, G., 1998)

Autori ako Nohlena a Nuschelera navrhujú pre charakteristiku rozvoja akoby „ magický päťuholník rozvoja“, ktorý ma nasledujúce prvky:

• Rast – boj proti chudobe a hladu, rast je spojený s otázkou rozdelenia a dlhodobej trvácnosti, komu rast prospieva a akým spôsobom
• Práca – má niekoľko funkčných funkcií, na jednej strane dovoľuje zapojiť iné zdroje nevyužiteľné, čo je žiaduce už z hľadiska efektívnosti, a na druhej strane príjem umožňuje aj prekonanie individuálnej chudoby, generuje aj národohospodársky dopyt pre iné sektory a podniky, práca zlepšuje šancu na sebauplatnenie,
• Rovnosť/spravodlivosť – ide o rozdelenie dôchodkov a bohatstva, aj napriek tomu, že rozdelenie dôchodkov predstavuje dôležité meradlo, kritérium rovnosti a spravodlivosti je zamerané na rozdelenie iných hospodárskych ako aj sociálnych veličín, ako je prístup k vzdelaniu, k zdravotníckym zariadeniam a pod.,
• Participácia – rozvoj nie je pre zúčastnených, ale iba akoby s ich pomocou, ibaže môžeme o rozvoji hovoriť ak sa potreby a predstavy jednotlivca môžu vyjadriť v politických a sociálnych rozhodovacích procesoch,
• Nezávislosť/samostatnosť – v prípade regionálnej úrovne sa môže stať, že obyvateľstvo slabo rozvinutých regiónov bude pasívne očakávať pomoc z vonkajšieho prostredia, je to dôležitý východiskový bod pri formulácii regionálno politickej stratégie akoby rozvoja zdola. (Tödtling, F., Maier, G.,)

Pri definovaní regionálneho rozvoja sa môžeme oprieť o jeho interpretáciu v rámci zákona 503/2001 Z. z o podpore regionálneho rozvoja ako „o trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov.“ (Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja)

Regionálna politika

Definícia regionálne politiky ešte nie je všeobecne akceptovaná, dá sa však charakterizovať ako súbor cieľov, nástrojov, opatrení , ktoré vedú k znižovaniu príliš veľkých rozdielov v socio-ekonomickej úrovni regiónov.

Výkladový slovník B. Goodalla definuje regionálne politiku ako : „integrovanú súčasť štátnej politiky, ktorá ovplyvňuje rozmiestnenie hlavných ekonomických zdrojov a aktivít na celom území štátu alebo v jeho časti. Regionálne politika zahŕňa opatrenia napomáhajúce jednak rastu stupňa ekonomickej aktivity na území, kde je vysoká nezamestnanosť a malá nádej na prirodzený ekonomický rast, na druhej strane opatrenia slúžia ku kontrole ekonomických aktivít na územiach s nadmerným rastom“ (Goodall, B.,1987)

Regionálna ekonómia

Teoretickým základom pre regionálnu politiku je veda nazvaná regionálna ekonómia, ktorá býva nazývaná aj priestorovou ekonómiou. Predstavuje spoločenskú vedu, ktorá je zameraná na sociálno-ekonomické procesy a ich ťažiskom sú územne podmienené vzťahy a javy. Je zároveň oblasťou ekonómie, ktorá sa zaoberá priestorovým rozložením ekonomických činností a priestorovými rozdielmi v úrovniach ekonomickej výkonnosti (Výrostová, 2010, s. 13).

Môžeme ju vnímať ako „súbor opatrení a nástrojov, pomocou ktorých má dôjsť k zmierneniu alebo odstráneniu rozdielov v ekonomickom rozvoji čiastkových regiónov“ (Kotlán – Kliková, 2003, s. 230). Zákon o podpore regionálneho rozvoja ju definuje ako „koordinovaný súbor činností a postupov príslušných orgánov a organizácií na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré prispievajú k hospodárskemu rozvoju, sociálnemu rozvoju a územnému rozvoju regiónov“ (Zákon č. 9 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja). Regionálna politika je naviazaná na odvetvové politiky. Berie do úvahy makroekonomické aj mikroekonomické faktory rozvoja ekonomiky a má významné miesto v hospodárskej politike.

3 typy regionálnej politiky

Lauschmann definoval tri základné typy regionálnej politiky a to:

• „Infraštrukturálne orientovaná regionálne politika s cieľom relatívne rovnomerne vybaviť jednotlivé regióny infraštruktúrou,
• Rastovo orientovaná regionálna politika, ktorá usiluje o optimálnu alokáciu výrobných faktorov v priestore prostredníctvom zodpovedajúcej koordinácie súkromných a verejných aktivít a
• Stabilizačne orientovaná regionálne politika so snahou o relatívne vyvážené hospodárske štruktúry v jednotlivých regiónoch dosiahnuté za pomoci koordinácie regionálnej politiky a odvetvových politík.“ (Lauschmann,E., 1973)

Definícia podľa článku 130A „ Jednotného európskeho aktu“ (JEA) z roku 1986 znie nasledovne: „ Spoločenstvo rozvíja a uskutočňuje aktivity vedúce k podpore celkového harmonického vývoja a k posilňovaniu svojej hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Spoločenstvo sa zameriava zvlášť na znižovanie nerovnomernosti medzi rôznymi regiónmi a sústreďuje sa na zaostalé regióny, ktoré dostávajú najmenšiu podporu.“

Definícia regionálnej politiky podľa Uznesenia vlády SR zo dňa 13.9.2000 č. 725/2000 je nasledovná:„ Regionálne politika je koncepčná a výkonná činnosť štátu, územnej správy a ďalších zainteresovaných subjektov, ktorých cieľom je:

• Prispievať k harmonickému a vyváženému rozvoju regiónov,
• Znižovať rozdiely medzi úrovňou rozvoja jednotlivých regiónov,
• Podporovať hospodársky a sociálny rozvoj jednotlivých regiónov, najmä pokiaľ ide o aktivizáciu ich nedostatočne využívaného hospodárskeho a sociálneho potenciálu a podporovať racionálne využívanie prírody a prírodných zdrojov vrátane ochrany životného prostredia, t.j. podporovať trvalo udržateľný regionálny rozvoj.“ (Zásady regionálnej politiky Slovenskej republiky, na základe uznesenia vlády SR č. 725/2000 dostupné na: doplnit )

Predstavuje najvýznamnejšiu respektíve jednu z najvýznamnejších politík v EÚ, Úlohou regionálnej politiky je vyrovnať rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja jednotlivých regiónoch v rámci regiónov Európskej únie. Hlavným nástrojom pri realizácií regionálnej politike sú Štrukturálne fondy. Kohézky fond sa tiež používa pri regionálnej politike.

4 hlavné motívy regionálnej politiky

Štyrmi hlavnými motívmi existencie regionálnej politiky sú:

1. ekonomické faktory
2. ekologické faktory
3. sociálne faktory
4. politické faktory

Ekonomické faktory

Medzi ekonomické faktory patria (Kotlán – Kliková, 2003, s. 231):

• plné využitie všetkých výrobných faktorov, predovšetkým však pracovnej sily – problémové oblasti sa vo väčšine prípadov vyznačujú vysokou nezamestnanosťou, ktorá môže byť riešená buď presunom pracovných síl z týchto lokalít do oblastí s viacerými pracovnými príležitosťami alebo vytváraním pracovných miest v týchto oblastiach;
• úsilie o rovnovážny ekonomický rast – kvôli odlišným podmienkam v jednotlivých regiónoch nie je možné dosiahnuť rovnomerný rast vo všetkých regiónoch. Pokiaľ región prechádza štrukturálnou krízou, spomaľuje sa rast celej ekonomiky a pôsobí negatívne na možnosti odbytu pre silnejšie regióny, čo zároveň taktiež spôsobuje spomaľovanie ekonomického rastu;
• požiadavka optimálneho rozmiestnenia firiem – optimálne rozmiestnenie firiem z makroekonomického hľadiska sa nemusí zhodovať s tým, čo je prospešné pre spoločnosti. Regionálna ekonomika sa snaží o kompromis medzi týmito dvoma riešeniami;
• náklady preľudnenia – vyskytujú sa v prípade vysokej koncentrácie ekonomických činností v jednom regióne. Regionálna politika sa snaží zabrániť tomu, aby sa mestá rozrastali nad ich optimálnu úroveň;
• regionálna nerovnováha a inflácia – obyvatelia menej rozvinutých regiónov si nárokujú rovnaký rast životnej úrovne ako obyvatelia rozvinutejších regiónov a tým pádom narastá tlak na výšku miezd bez toho, aby narastala produktivita práce.

V regiónoch, v ktorých sa koncentruje množstvo ekonomických aktivít a vyznačujú sa nedostatkom pracovných síl, môže taktiež narastať tlak na zvýšenie miezd z dôvodu nedostatočnej ponuky na trhu pracovných síl. Regionálna politika môže tieto disparity riešiť napríklad pomocou diferencovaných úverových obmedzení alebo dotácií, čiže podporou oblastí so slabšou hospodárskou výkonnosťou.

Regionálne diferencované úverové obmedzenia nie sú v rámci Európskej únie používané, preto sa ako lepšia z týchto dvoch možností javia dotácie v oblastiach so slabšou hospodárskou výkonnosťou.

Sociálne faktory

Sociálnym motívom regionálnej politiky sú aj úvahy o všeobecnom blahobyte. Patria sem faktory ako je plná zamestnanosť, spravodlivé rozdelenie príjmov, kvalitné životné prostredie, ale napríklad aj ďalšie, ťažko kvantifikovateľné faktory, ako sú rozdiely v kultúre, zvyklostiach, tradíciách, spôsobe života a pod. (Kotlán – Kliková , 2003, s. 232).

Napríklad obyvatelia, ktorí majú k svojmu regiónu silný citový vzťah, nie sú ochotní sťahovať sa za prácou a dávajú prednosť zamestnaniu sa vo svojom regióne. Jednoduchý presun pracovných síl teda v tomto prípade nemusí byť efektívnym riešením.

Medzi ďalšie dôvody realizácie regionálnej politiky patria (Buček et al, 2010, s. 119-120):

• trh práce
• využitie sociálnej a technickej infraštruktúry
• zníženie miery vysťahovávania z jednotlivých regiónov
• rovnosť medzi regiónmi
• koncentrácia zdrojov na riešenie problémov
• potreba prerozdeľovania zdrojov do problémových regiónov

Nástroje regionálnej politiky

Nástrojmi regionálnej politiky sú:

• Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
• 4 iniciatívy spoločenstva:
  • Interreg (podpora spolupráce regiónov EÚ),
  • Urban ( podpora regenerácie miest),
  • Leader (podpora stratégií miestneho udržateľného rozvoja),
  • Equal (eliminácia nerovnoprávnosti na trhu práce),

Regionálnu politiku môžeme označiť ako politiku štrukturálnu, pretože je financovaná prostredníctvom Štrukturálnych fondov. EÚ využíva jednu tretinu rozpočtu na regionálne politiku, prispieva k rozvoju zaostávajúcich regiónov, hlavne k reštruktualizácií priemyselných oblastí, ktoré sa ocitli v zlej situácií, prispieva k revitalizácií zanedbaných mestských častí. (www.edotacie.sk/1/0/1000/sekcia/regionalna-politika/)

Kohézna politika a Kohézny fond

Všeobecné ustanovenie EFRS- EFS – Kohézny Fond pre roky 2007-2013

Kohézna politika EÚ toto nariadenie vymedzuje normy, zásady, pravidlá, ktoré sa uplatňujú na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond, je ním ustanovená celková výška 347 mld. Eur čo je 1/3 rozpočtu Európskej únie. Toto všeobecné ustanovenie sa ustanovuje Nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. 7. 2006.

Cieľom je hlavne posilniť hospodársku ako aj sociálnu súdržnosť a samozrejme hlavne podporiť trvalý, vyrovnaný, harmonický rozvoj regiónov Európskej únie v období 2007-2013. V rámci tohto ustanovenia sa celková suma v hodnote 308,041 ,miliárd Eur rozdelí na financovanie regionálnej politiky v období rokov 2007-2013 hlavne v záujme dosiahnutia troch nových cieľov a to je konvergencia, regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a územná spolupráca. Dokonca v rámci Slovenska túto sumu čerpáme ešte aj v roku 2014, nakoľko ešte suma pridelená na túto problematiku nebola vyčerpaná. Na rok 2014 sú už strategické dokumenty na nasledujúce obdobie 2014-2020, ale nakoľko sa tieto dokumenty ešte oficiálne neuverejnili preto sme sa novým dokumentom v práci nevenovali a venovali pozornosť práve obdobiu čerpania v rámci rokov 2007- 2013.

Pri konvergencií ide o to , aby sa najmenej rozvinuté členské štáty a regióny čo najrýchlejšie vyrovnali priemeru EÚ, hlavne pomocou zlepšenia podmienok rastu a zamestnanosti, oblasti činnosti sú hlavne ľudský a hmotný kapitál, inovácie, ochrana životného prostredia a administratívna efektívnosť, financované z EFRS,ESF a Kohézneho fondu. V rámci tohto cieľa hodnota financií je 251, 163 miliárd Eur = 81,54% z celkovej sumy.

Príjemcovia môžu čerpať nasledovne:

• Štrukturálne fondy (EFRR a ESF) hlavne regióny, ktoré majú HDP na obyv. nižšie ako 75% európskeho priemeru. V tomto prípade je potrebné, aby zodpovedali úrovni NUTS II., prináleží im 70,51 % celkových finančných prostriedkov, ak ide o regióny, ktoré prekračujú 75 % HDP na obyv. budú zo štatistických dôvodov (vyplývajúcich z rozširovania EÚ o znevýhodnené regióny) , budú čerpať z prechodného, osobitného a klesajúceho financovania. Takéto regióny môžu využiť 4,99 % z celkovej sumy,
• Kohézny fond členské štáty, ktoré majú HND( hrubý národný dôchodok) na obyv. je nižší ako 90% európskeho priemeru, tie môžu využívať 23,22% zdrojov, regióny prekračujúce 90% HND na obyv., budú tiež čerpať z prechodného, osobitného a klesajúceho financovania,
• Osobitné financovanie z EFRR ide o najvzdialenejšie regióny, pričom cieľom je uľahčenie ich integrácie na vnútornom trhu a samozrejme aj zváženie ich osobitných obmedzení ( kompenzácia dodatočných nákladov spôsobených vzdialenosťou).

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

Cieľom regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti je zameraný na posilnenie zamestnanosti, príťažlivosti regiónov a konkurencieschopnosti medzi menej rozvinuté regióny, ktoré nepatria medzi najmenej rozvinuté regióny, v tomto prípade ide o to aby sa umožnilo predvídať hospodárske a sociálne zmeny, podporovať inovácie, podnikanie a ochranu životného prostredia, prispôsobivosť, rozvoj trhu práce na princípe sociálnej inklúzie, je financovaný z EFRR a ESF. Ak ide o financovanie z ESF, Komisia navrhuje 4 priorít na základe európskej stratégie zamestnanosti (EZS) a to je zlepšovanie prispôsobivosti zamestnancov a podnikov, posilňovanie sociálneho začleňovania, zlepšovanie prístupu k práci a posledným je zaviesť reformy v oblasti zamestnanosti a začleňovania. V tomto prípade zdroje na financovanie tohto cieľa dosahujú 49,13 miliárd Eur, čo je 15,95 % z celkovej sumy a sú rovnako rozdelené medzi ESF a EFRR.

Ustanovenia, ktoré sa zaoberajú politikou súdržnosti na obdobia 2007-2013 sa vymedzujú na 4 osobitné nariadenia, ktoré sa týkajú:

• Kohézny fond,
• Európsky sociálny fond (ESF),
• Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR),
• Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS).

Autor: misha1804

Tento príspevok bol vytvorený 31.5.2015 a aktualizovaný 26.7.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora misha1804.