0Hospodárska kríza a finančná kríza
Súčasná hospodárska kríza svojím rozsahom, intenzitou a dopadmi, čoraz viacej pripomína veľkú hospodársku krízu 30. rokov minulého storočia. Obe krízy vykazujú rovnaké charakteristické znaky, ktoré začali krachom na burze, prerástli do finančnej krízy a následne do krachu podnikov a domácností. Obe krízy, súčasná a kríza z minulých rokov, začali v USA, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta. Kolíska dvoch po sebe nasledujúcich kríz v relatívne krátkom časovom horizonte teda bola v USA.
Ozdravná úloha hospodárskej krízy
Úlohou hospodárskej krízy je ozdraviť ekonomiku, urýchliť prechod na kvalitatívne novú úroveň. Problematické sú náklady ozdravného procesu, jeho sociálne a politické dôsledky. Súčasná kríza bola umocnená deregulovaním a inováciami v úverovo-peňažnej sfére, vznikom virtuálnych peňazí, derivátov. Navonok finančná kríza vznikla a rozvíjala sa ako hypotekárna kríza, ktorá prerástla do finančnej a globálnej hospodárskej krízy.
Štátne zásahy do ekonomiky
Bankroty veľkých bánk, finančných inštitúcií a podnikov, najskôr v USA a následne aj v ďalších štátoch, vyústili do štátneho intervencionizmu. Tento bol spojený so vstupom štátu do vlastníckej štruktúry komerčných bánk a finančných inštitúcií, rekapitalizáciou bánk, nárastom masy obeživa, ktorý mal zabrániť kolapsu bankového systému.
Štát mal takto naprávať stratégiu finančných inštitúcií, ktoré pod tlakom akcionárov a manažmentu, s cieľom maximalizácie obratu a zisku, vykazovali fiktívny zisk, virtuálne peniaze, ktoré podporovali špekulácie a zvyšovali riziko činnosti bankového sektora. Môžeme to nazvať iróniou osudu, že bol to práve prudký nárast virtuálnych peňazí, ktorý vyvolal krízu likvidity a pád bankových gigantov.
Vplyv finančnej krízy na súčasný medzinárodný obchod
S cieľom zabrániť kolapsu bankového systému, vlády prostredníctvom centrálnych bánk znásobili masu obeživa, umožnili ďalší nárast virtuálnych peňazí. Straty bánk kryli rastom štátneho dlhu, čím predovšetkým USA výrazne ohrozili platobnú schopnosť štátu a tým aj postavenie USD v medzinárodných menových vzťahoch.
Politika ľahko dostupných peňazí
S cieľom podporiť výrobu a zamestnanosť, centrálne banky prešli na politiku ľahko dostupných peňazí. Znížené diskontné sadzby sa mali premietnuť do nízkych úrokových sadzieb, podporiť úverovú politiku komerčných bánk. Avšak, pokiaľ finančné trhy nie sú konsolidované, prijaté opatrenia nevedú k požadovaným efektom. A tak, pri dlhodobo uplatňovanej politike takmer nulových úrokových sadzieb, pokiaľ komerčné banky budú realizovať politiku veľkých marží a nízkej likvidity, tieto sa môžu dostať do pasce likvidity.
Podpora likvidity a inflačné tlaky
Menová politika priemyselne vyspelých štátov je zameraná na podporu likvidity, štátom garantované vklady, kapitálové posilnenie bánk s cieľom obnoviť dôveru v bankový sektor. Avšak, keď uvážime, že ozdravenie bankového sektora v USA vyžaduje investície vo výške USD 1,5 trilióna a reforma MMF sa odkladá do roku 2011 až 2013, bankový sektor a menové vzťahy zostávajú aj naďalej najslabším článkom ozdravných opatrení.
Ďalším článkom je potencionálny nárast inflačných tlakov vyvolaný neustálou saturáciou ekonomiky peniazmi. Napriek optimistickým očakávaniam niektorých politikov a ekonómov, disproporcie medzi vývojom reálneho sektora a situáciou na trhu peňazí sa zväčšujú. Stagflácia sa stáva reálnou hrozbou, pokiaľ nedôjde k umŕtveniu prebytočných peňazí, namiesto rýchleho východiska z hospodárskej krízy.
Záchranné opatrenia a ozdravné balíčky
V súčasnosti vieme povedať koho finančná kríza doteraz postihla, nevieme však povedať u čoho a pri kom sa definitívne zastaví. Je to teda proces, ktorý pokračuje naďalej. Finančný trh bol začiatkom, avšak nie koncom tejto krízy. Dá sa povedať, že problémy bánk a finančných inštitúcií automaticky pocítili aj nielen globálne trhy ale aj oganizácie a ich zamestnanci.
Prijímajú sa záchranné, či ozdravné balíky, ktoré však zatiaľ len zahladzujú najväčšie diery zatiaľ, čo ďalšie sa otvárajú. Rastú verejné deficity a dochádza k výraznému angažovaniu sa verejného sektora, cez ktorý sa má postupne oživovať ekonomika. Určite tieto aktivity vlád, najmä v prvom období krízy boli nevyhnutné, aby sa zabránilo panike, a snáď aj výraznejším spoločenským pohybom. V etape likvidácie dôsledkov sa neriešili príčiny, neriešila sa hodnotová a systémová rovina, ktorá musí v celosvetovom, či v globálnom ponímaní nastoliť nový menový, finančný a ekonomický mechanizmus.
Individuálna pomoc na Slovensku
Vláda SR podobne ako mnohé iné vlády sa zatiaľ viacej orientuje na poskytovanie individuálnej pomoci (napr. automobilový priemysel) zatiaľ sa neorientuje na celoplošné opatrenia typu zníženie doby návratnosti DPH na dobu kratšiu ako 60 dní, čo by posilnilo obrátkovosť súkromného kapitálu a malo by celoplošný charakter, obdobne celoplošne aplikovaný model rýchleho a lacného úverovania malých a stredných podnikov, efektívne systémy štartovacieho kapitálu pre začínajúce inovatívne firmy, racionálnejšiu odvodovú zaťaženosť, či efektívnejšiu proexportnú politiku.
Orientácia na zahraničné trhy
Medzinárodný obchod SR je silne závislý na vonkajšom okolí a priemyselnej produkcii. Dominantné postavenie má vplyv a investície zahraničných investorov, z ktorých mnohí čelia globálnej kríze. Obchod sa zároveň silne orientuje na medzinárodné trhy, ktoré sú silnejšie postihnuté krízou, medzi ktoré patria trhy s Nemeckom a USA. Slovensko má vysoký podiel podnikov vo fáze budovania bez vnútorných rezerv. Ide najmä o dôsledok investícii v predchádzajúcich rokoch, prestavby štruktúry a citlivosť na zmeny.
Finančná kríza a jej pozitívny dopad
Medzi pozitívne stránky vplyvu finančnej krízy na medzinárodný obchod patrí zdravý finančný sektor, ktorý je posilňovaný zdrojmi vkladania úspor s prechodom na euro. SR má silnú a aktívnu politiku vlády.
Protikrízové opatrenia
Vláda SR sa zapojila do protikrízových globálnych opatrení. Tým že sme vstúpili do eurozóny, sme získali množstvo výhod. Máme možnosti využiť zdroje z hospodárskeho rastu a euro fondov, zvýšila sa úroveň konkurencieschopnosti. Mnohé podniky prešli v historicky krátkom období rozsiahlymi zmenami a budú môcť flexibilnejšie reagovať
Pokles dopytu na exportných trhoch
Slovenský finančný sektor utrpel škody. Slovenská ekonomika je silne proexportne orientovaná, pokles dopytu na našich exportných trhoch povedie k čiastočnému zníženiu aktivity výrobných spoločností a ich subdodávateľov. Zároveň sa dá očakávať zhoršenie dostupnosti úverov pre podnikateľský sektor a pre domácnosti, čo sa odrazí v spomalení investícií a rastu spotreby domácností.
Prognózy vývoja finančnej krízy
Medzinárodný obchod sa v súčasnej dobe nachádza v prechodnom období, ktoré je dosť rizikové. Stabilita svetovej politiky je veľmi krehká a labilná. Na jednej strane dochádza k univerzálnosti určitého životného štýlu a na strane druhej dochádza k napätiu medzi sociálnou a hospodárskou nerovnováhou v rôznych typoch spoločnosti. V dnešnej dobe čoraz častejšie môžeme vidieť nepokoje medzi rasami a náboženstvami, ktoré vrcholia do všemožných konfliktov. Príčinou konfliktov sú najčastejšie nenávisť medzi rasami a náboženská intolerancia.
Rast domáceho dopytu
Slovenská republika má exportne orientovanú ekonomiku, preto problémy firiem v zahraničí, ktoré dovážajú naše produkty, sú aj našimi problémami. Dôležité je, aby sme dokázali, čo najviac vykompenzovať tieto problémy rastom domáceho dopytu. Čím je krajina hospodársky vyspelejšia, tým má väčšie predpoklady zapájať sa do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu. Zapojením krajiny do medzinárodnej deľby práce sa rozširujú jej vývozné aj dovozné možnosti, pretože dovozom sa prekonávajú bariéry domácej ekonomiky, čo sa prejaví v úspore národnej práce, v hospodárskom raste.
Spoločná stratégia pre krajiny EÚ
Na ceste smerujúcej k udržateľnému sociálnemu trhovému hospodárstvu, inteligentnejšiemu a ekologickejšiemu hospodárstvu musí Európa sledovať spoločné priority a pracovať na ich dosiahnutí v období niekoľkých rokov. Žiadny členský štát nemôže úspešne vyriešiť tieto výzvy sám a politiku EÚ zároveň nie je možné definovať iba ako súčet vnútroštátnych politík 27 krajín. Keď všetci pracujú na jednej vízii, je výsledok v konečnom dôsledku viac ako len súčet jej jednotlivých častí.
Ide o stratégiu pre všetky členské štáty, bez ohľadu na ich veľkosť, rok pristúpenia k EÚ a stupeň rozvoja. Rozšírená EÚ pozostáva z krajín s rôznymi úrovňami rozvoja a teda aj rôznymi potrebami. Avšak vízia EÚ do roku 2020 sa týka všetkých členských krajín a je možné ju prispôsobiť rôznym východiskovým situáciám a národným špecifikám s cieľom podporiť rast pre všetkých.
Udržiavanie úrovne zamestnanosti a sociálneho pokroku
Ľuďom aj podnikom sa ponúkajú obrovské možnosti, len ich musia vedieť využiť. Cieľom Komisie je urobiť z Európy konkurencieschopný a prosperujúci hospodársky priestor, ktorý bude vzorom pre ostatných, bude založený na znalostiach, bude súdržný, ekologickejší a otvorený. Zároveň bude rásť rýchlo a udržateľne a dosahovať vysokú úroveň zamestnanosti a sociálneho pokroku. Európa otvorená svetu bude so svojimi hodnotami aj naďalej vzorom pre ostatné krajiny a bude podporovať stanovenie prísnejších kritérií, pokiaľ ide o prácu, životné prostredie a bezpečnosť na celom svete.
Znalostný rast
Prognózou vývoja je aj vytváranie hodnôt prostredníctvom rastu založeného na znalostiach. Vo svete, v ktorom je rozhodujúca inovácia, pokiaľ ide o produkty a postupy, budú podporované príležitosti a sociálna súdržnosť, pričom sa využije potenciál, ktorý ponúka vzdelávanie, výskum a digitálna ekonomika.
Posilnenie postavenia občanov v inkluzívnych spoločnostiach
Ďalšou nepostrádateľnou prognózou je posilnenie postavenia občanov v inkluzívnych spoločnostiach. Nadobudnutie nových zručností, podpora kreativity a inovácie, rozvoj podnikania a plynulý prechod medzi zamestnaniami budú zohrávať rozhodujúcu úlohu vo svete, ktorý bude ponúkať viac pracovných príležitostí výmenou za väčšiu adaptabilitu.
Ekologické a efektívne hospodárstvo
Vo vývoji by malo napredovať vytváranie konkurencieschopného, prepojeného a ekologickejšieho hospodárstva. Európska únia by mala účinnejšie konkurovať a zvyšovať svoju produktivitu znižovaním energie a efektívnejším využívaním energie získavanej z neobnoviteľných zdrojov vo svete s vysokými cenami energií a zdrojov. Zároveň by sa mala zvýšiť hospodárska súťaž na trhu s energiami a zdrojmi.
Mali by dostať šancu presadiť sa aj dodávatelia s tzv. zelenou energiou. Podporí tým rast a prispeje k dosiahnutiu našich cieľov v oblasti životného prostredia. Ťažiť z toho budú všetky odvetvia hospodárstva. Modernizovanie a vzájomné prepojenie infraštruktúry, znižovanie administratívnej záťaže a urýchlené prenikanie inovácií na trh zohráva takisto dôležitú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa.
Autor: Bc. Januska
Tento príspevok bol vytvorený 11.3.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Bc. Januska.