Pozorovanie a vedecké pozorovanie

Pozorovanie je bežná životná činnosť. V priebehu dňa človek neprestajne pozoruje množstvo vecí okolo seba. Vedecké pozorovanie však má iný účel, obsah, priebeh a výsledky. Základné vlastnosti vedeckého pozorovania sú (1):

plánovitosť – predmet a čas pozorovania sú stanovené vopred, spôsob pozorovania je presne určený, vyskúšaný a nacvičený,
systematickosť – pozorovanie sa neuskutočňuje živelne, ale organizovane, v určitom čase alebo intervale,
objektívnosť – pozorovanie je čo najmenej ovplyvnené subjektívnymi pocitmi a názormi výskumníka, náhodnosťou a nepresnosťou.

Štruktúrované pozorovanie

Už názov štruktúrované pozorovanie hovorí, že pozorovateľ používa pri sledovaní predmetov pozorovania pozorovací nástroj (schéma, formulár) s presne určenými kategóriami javov, ktoré chce pozorovať. (2)

Môžeme tiež povedať, že štruktúrované pozorovanie je založené na rozložení si pozorovaného javu, predmetu, činnosti na menšie oblasti. Tieto oblasti si môžme rozdeliť rôznych kategórií a prideliť im „rebríček“, podľa ktorého budeme nasledovné oblasti pozorovať. Môžme zvoliť napríklad pozorovanie od tých jednoduchších po zložitejšie, alebo naopak. Od viac vyskytujúcich po menej. Alebo si jednoducho zvoliť postup a metódu, ako budeme pozorovať a postupovať.

Priame a nepriame pozorovanie

Pri výbere konkrétnej metódy pozorovania je dôležité zohľadniť povahu skúmaného javu. Priame pozorovanie je vhodné v prípadoch, keď je potrebné okamžite zaznamenať správanie subjektov v prirodzenom prostredí, pričom pozorovateľ môže priamo zasahovať do procesu. Naopak, nepriame pozorovanie, ako sú videozáznamy alebo zvukové nahrávky, môže poskytnúť hlbší pohľad na analyzovaný jav, pretože umožňuje opakované preskúmanie a elimináciu chýb spôsobených priamym zásahom pozorovateľa. Tieto metódy poskytujú aj väčšiu flexibilitu pri analýze, pretože zaznamenané dáta je možné študovať v rôznych časových intervaloch a z rôznych perspektív.

Priame pozorovanie

Pri priamom pozorovaní by mal pozorovateľ zaujať také stanovisko, aby čo najmenej rušil pozorované osoby, či činnosti. Pri priamom pozorovaní pozorovateľ zaznamenáva pozorované dáta okamžite, po čas pozorovania. Používa zvyčajne pripravený formulár. (2)

Priame pozorovanie má výhodu v tom, že zachytáva reálnu atmosféru. Nevýhodou je rušivý vplyv pozorovateľa, časový stres, zaznamenané javy nemusia byť dostatočne presné, môžu v prostredí prebiehať mnohé ovplyvňujúce javy.

Nepriame pozorovanie

Pri nepriamom pozorovaní sa priebeh činností zaznamenáva na audiozáznamy, videozáznamy, či do písomných protokolov. Záznam je výhodný v tom, že je možné opakovateľné pozorovanie. Odbúrava sa tým stres, ktorý je kladený na pozorovateľa pri priamom pozorovaní.

Nahrávky je možné archivovať a tiež použiť ich aj s odstupom času. Samozrejme nevýhodou je, že pozorovateľ nezíska priamy kontakt s pozorovanou realitou. Zvukový záznam alebo videozáznam sa môže v prípade potreby previesť do písomnej podoby – protokolu z pozorovania. (2)

Vedecké pozorovanie

Vedecké pozorovanie je neoddeliteľnou súčasťou mnohých výskumných disciplín, od biológie po psychológiu. Tento proces je nevyhnutný na získanie empirických dát, ktoré slúžia ako základ pre tvorbu teórií a vedeckých hypotéz. Aby bolo pozorovanie považované za vedecké, musí spĺňať určité štandardy a metódy. Kým bežné pozorovanie môže byť náhodné a neorganizované, vedecké pozorovanie je systematické, metodické a má jasne stanovený cieľ. Táto metodika zahŕňa vypracovanie detailného plánu, kde sú definované nielen detaily pozorovanej činnosti, ale aj časové rámce a techniky zaznamenávania pozorovaných javov.

Kategorizácia pozorovaných javov

Vedecké pozorovanie tiež zahŕňa presnú kategorizáciu pozorovaných javov. Takto sa zabezpečuje, že dáta budú objektívne a relevantné. Kategorizácia môže byť veľmi špecifická a zameraná na rôzne aspekty sledovaného objektu. Okrem toho je potrebné, aby pozorovanie prebiehalo pod podmienkami, ktoré minimalizujú vplyv pozorovateľa na skúmaný objekt. To znamená, že vedecký pozorovateľ sa musí usilovať o to, aby jeho vlastné pocity, predpoklady či očakávania neovplyvnili výsledky.

Vedecké pozorovanie prispieva k pochopeniu komplexných procesov v prírode aj v spoločnosti. Bez týchto dôkladných a objektívnych pozorovaní by bolo ťažké formulovať overiteľné vedecké teórie, ktoré sú základom moderného výskumu a technologického pokroku.