0
V práci sa zaoberáme postavením malých a stredných podnikov (MSP) v prostredí Vyšehradskej štvorky (Visegrádskej skupiny), preto by sme si v tejto časti chceli vysvetliť čo predstavuje Vyšehradská štvorka. Tá predstavuje neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín a to je Slovenská republika, Česká republika, Maďarská republika a Poľská republika.
Visegrádska skupina V4
V prípade V4 ide o živú a neformálnu regionálnu štruktúru štyroch členských krajín EÚ a NATO, ktoré majú rovnaké hodnoty, ako aj spoločnú históriu, kultúru a približne rovnaké geografické postavenie. Je to dyamické regionálne zoskupenie členských krajín EÚ, ktoré vytvára priestor pre posilňovanie konzultačného a koordinačného mechanizmu s cieľom nachádzať spoločné pozície a stanoviská v aktuálnych otázkach zahraničnej a európskej politiky, regionálneho rozvoja, hospodárskej a kultúrnej spolupráce.
Vyšehradská deklarácia o spolupráci
Vo Vyšehrade (Visegrád, Maďarsko) 15. februára 1991 podpísali česko-slovenský prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Walesa a maďarský predseda vlády József Antall Vyšehradskú deklaráciu, a tým bol podložený základný kameň vyšehradskej spolupráce. Cieľmi, ktoré boli uvedené v deklarácií sú hlavne:
- obnovenie štátnej suverenity
- eliminácia pozostatkov totalitného systému
- vytvorenie moderného trhového hospodárstva
- vybudovanie parlamentnej demokracie
- plné zapojenie sa do európskeho politického, hospodárskeho, bezpečnostného a právneho systému
Boli prijaté dokumenty ako „Obsah vyšehradskej spolupráce“ a „Spoločné vyhlásenie predsedov vlád krajín V4“, tie zakotvili prehĺbenie spolupráce vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a vzájomnú podporu pri integrácií do európskych a euroatlantických štruktúr.
Ciele V4
Ciele prvej dekády krajín V4 boli úspešnou realizáciou spoločensko- ekonomickej transformácie, prehĺbujúcou sa regionálnou spoluprácou a ich integráciou do NATO a EÚ. Prispela V4 k zvýšeniu stability regiónu a prehlbovaniu európskej integrácie. V roku 2004 V4 prijala Kromerížsku deklaráciu, v ktorej zdôraznili význam pokračovanie vyšehradskej spolupráce v nových podmienkach po vstupe do EÚ A NATO a aj v nej boli definované nové priority V4 na ďalší vývoj.
Regionálna spolupráca V4
V4 a jej regionálna spolupráca sa úspešne rozvíja viac ako 20 rokov v sektorovej/medzirezortnej oblasti ako je hospodárstvo, energetika, infraštruktúra, cezhraničná spolupráca, kultúrne – štipendíjné výmeny, koordinácia zahraničnopolitických pozícií ako aj presadzovanie spoločných záujmov v EU aj vo vzťahu k tretím krajinám/regiónom. Spoluprácu V4 koordinujú ministerstvá zahraničných vecí a národní vyšehradskí koordinátori. A základom aktivít je program predsedníckej krajiny, to schvaľujú predsedovia vlád krajín na samitoch V4 a od 1.júla 2014 V4 predsedá Slovenská republika.
Slovenská republika
SR je podľa neho umiestnená na najlepšom mieste, ak sa na SR pozrieme z pohľadu firiem patria medzi naše najsilnejšie stránky hlavne:
- Najnižšie celkové náklady spojené so založením firmy,
- Nízke náklady na vybudovanie skladovacích kapacít,
- Nízky počet procedúr potrebných na získanie stavebného povolenia,
- Krátky čas a nízke náklady spojené s registráciou nehnuteľností,
- Najlepšie podmienky pre veriteľov pri bankrote nesolventnej firmy, v oblasti ochrany investorov,
Slabé stránky:
- Relatívne vysoké daňové a odvodové zaťaženie,
- Administratívne zaťaženie spojené s platením daní,
- Nedostatočná transparentnosť manažmentu voči investorom,
- Relatívne problematické prepúšťanie zamestnancov, či už z pohľadu samotného procesu alebo nákladov,
- Nedostatočná transparentnosť manažmentu voči investorom,
- Relatívne nákladné a časovo náročné obchodovanie so zahraničím (čas potrebný na prepravu, finančné náklady spojené s obchodovaním so zahraničím, administratívna náročnosť). (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Maďarská republika
Je hodnotená v celkových podmienkach a umiestnila sa o 5 miest horšie ako SR. K silným stránkam Maďarska patria:
- Relatívne krátky čas a nízke náklady spojené s vynucovaním obchodným zmlúv,
- Krátky čas a nízke požiadavky na minimálny kapitál potrebný na založenie podnikania, pričom v tomto ukazovateli je najsilnejšou krajinou spomedzi krajín V4,
Naopak medzi slabé stránky môžeme zaradiť:
- Veľká administratívna záťaž so získavaním stavebného povolenia,
- Relatívne vysoké dane a odvody a veľká administratívna záťaž spojená s ich platením,
- Slabá ochrana investorov, spojená v súvislosti so slabou kontrolou konfliktu záujmov. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Poľská republika
Umiestnila sa v celkovom hodnotení za Maďarskom k jej silným stránkam, ktoré sú najsilnejšie v krajinách V4:
- Ochrana investorov, hlavne v súvislosti s prístupom k informáciám o hospodárení firmy a v súvislostí s ochranou akcionárov,
- Relatívne nízke náklady a nízka administratívna náročnosť pri obchodovaní so zahraničím,
Medzi slabé stránky Poľska zaraďujeme:
- Dlhý čas na udelenie stavebného povolenia,
- Veľká administratívna záťaž spojená s platením daní,
- Relatívne vysoká daň zo zisku,
- Zakladanie nových firiem, hlavne z pohľadu časovej náročnosti a celkových nákladov. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Česká republika
ČR získala najhoršie umiestnenia z krajín V4. K silným stránkam patria:
- Relatívne dobré podmienky na obchodovanie so zahraničím,
- Ľahké prijímanie ale aj prepúšťanie zamestnancov (najlepšie hodnotenie z krajín V4),
Medzi slabé stránky Českej republiky patrí:
- Relatívne zle podmienky pre zakladanie firiem, hlavne v súvislosti s vysokými požiadavkami na minimálny kapitál,
- Relatívne vysoké dane a odvodové zaťaženie,
- Ukončenie samotného podnikania z dôvodu nízkej návratnosti pre veriteľov pri bankrote nesolventne firmy. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Ohrozenie MSP môže existovať iba u podnikateľoch samých , pokiaľ nebudú pružne a s predstihom reagovať na všetky zmeny spojené so vstupom na trh, pri jednotnom trhu ide o komplexnú hospodársku politiku, ktorá je koordinovaná a regulovaná spoločným právom. Či sa výzvy premenia záleží len na podnikateľoch a ich firmách na pozitívnu alebo negatívnu zložku ich podnikateľskej činnosti. (Vojík, 2009, s. 40)
Autor: misha1804
Tento príspevok bol vytvorený 24.5.2015 a aktualizovaný 22.9.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora misha1804.