Podnikový transformačný systém

Podnikový transformačný systém (PTS) je súbor činností, ktorých cieľom je premeniť podnikové vstupy na výstupy. Tento proces zahŕňa všetky podnikové činnosti, ktoré vedú od obstarania potrebných vstupov až po konečný produkt alebo službu.

Vstupy a výstupy v podnikovom TS

Vstupy – Zložky podnikového majetku, ako sú stroje, dopravné prostriedky, softvér, pracovné výkony a informácie potrebné na zabezpečenie podniku. Tieto vstupy poskytuje systém dodávateľov.
Výstupy – Výrobky alebo služby, ktoré podnik poskytuje a odoberá ich systém odberateľov.

Podnikový TS je efektívny iba v spojení s dodávateľským a odberateľským systémom, ktoré zabezpečujú plynulý tok vstupov a výstupov.

Činnosti v rámci PTS

Hlavnými činnosťami podnikového transformačného systému sú:

Obstaranie – Zabezpečenie potrebných vstupov do výroby.
Výroba – Samotná transformácia vstupov na produkty alebo služby.
Odbyt – Predaj alebo distribúcia hotových výrobkov alebo služieb.

Primárne a podporné činnosti

Primárne činnosti – Tieto činnosti priamo zapájajú podnik do procesu transformácie vstupov na výstupy, ako sú logistika vstupov, prevádzka, logistika výstupov, marketing, predaj a servis.
Podporné činnosti – Tieto činnosti zabezpečujú bezporuchový priebeh primárnych činností. Patria sem oblasti ako obstarávanie vstupov, riadenie ľudských zdrojov, vývoj technológií a administratívne funkcie.

Tri stránky transformačného procesu

Vecná stránka – Týka sa tovarovej sféry, teda toku tovarov.
Hodnotová stránka – Týka sa finančnej sféry, teda hodnoty vytvorenej v procese transformácie.
Organizačná stránka – Zameriava sa na tvorbu vhodnej organizačnej štruktúry na podporu transformačného procesu.

Zásobovanie

Zásobovanie je funkčná činnosť podniku, ktorá je prvým krokom v podnikovom transformačnom procese. Je nevyhnutné pre zabezpečenie plynulého toku vstupov do výrobného procesu.

Ciele zásobovania

Pri zásobovaní sa sledujú dva základné ciele:

Minimalizácia nákladov na zásoby – Efektívne nakupovanie, ktoré minimalizuje náklady na skladovanie a obstaranie.
Minimalizácia viazaného kapitálu v zásobách – Cieľom je znížiť množstvo kapitálu viazaného v zásobách, aby sa zabezpečila optimálna efektívnosť podnikových činností.

Synchronizácia fáz podnikového TS

Úlohou zásob je synchronizovať fázy transformačného procesu tým, že zabezpečia primerané množstvo vstupov v správnom čase a v potrebnom objeme.

Organizačné útvary pre zásobovanie

Útvar zásobovania – Zodpovedá za nákup a správu zásob.
Útvar nákupu – Zabezpečuje obstaranie potrebných surovín a materiálov.

Spôsoby nákupu môžu byť rôzne, napríklad náhodilý nákup, skladový alebo bezskladový systém.

Manažérske pohľady na útvary zásobovania

Existujú tri modelové typy organizácie zásobovania:

Centralizovaný typ – Všetky činnosti zásobovania sú sústredené na jednom mieste. Tento model je vhodný pre veľké firmy s stabilným výrobným programom.
Decentralizovaný typ – Činnosti zásobovania sú rozdelené podľa materiálových skupín, dodávateľov alebo geografických oblastí. Tento model sa hodí pre stredné a veľké podniky.
Kombinovaný typ – Kombinuje výhody centralizovaného a decentralizovaného modelu a minimalizuje riziká z oboch typov.

Výroba (produkčná činnosť podniku)

Výroba je kľúčovým prvkom podnikového transformačného systému, kde sa vstupy premieňajú na hotové výrobky alebo služby.

Výrobný proces

Výrobný proces sa dá rozdeliť podľa rôznych kritérií:

Výrobný program – Zohľadňuje hlavný, vedľajší a pridružený výrobný proces.
Zložitosť výrobkov – Rozlišujeme jednoduché a zložité výrobné procesy.
Účasť prírody, človeka a techniky – Zohľadňuje prírodné, pracovné a automatizované procesy.
Technológia – Môže ísť o ťažobné, mechanické, chemické, biochemické alebo energetické technologické procesy.
Skladba výrobku – Výrobok prechádza tromi základnými fázami: predzhotovujúca, zhotovujúca a dohotovujúca fáza.
Spôsob a miera opakovateľnosti – Výrobný proces môže byť pretržitý, nepretržitý, cyklický alebo necyklický.

Výsledok výrobného procesu

Výrobok je hotový, ak dosiahne požadovanú kvalitu a funkčnosť. Kvalita sa vyjadruje schopnosťou plniť funkcie, ktoré sú požadované zákazníkom.

Jadro výrobku – Základný úžitkový efekt výrobku.
Rozšírený výrobok – Obsahuje ďalšie vlastnosti ako kvalitu, vyhotovenie, dizajn, značku a obal.
Úplný výrobok – Zahŕňa aj dodatočné služby ako inštaláciu, prenájom alebo úverové možnosti.

Predaj

Predaj je kritickou súčasťou podnikového transformačného systému. Existujú dva teoretické prístupy k predaju:

Funkcionálna teória predaja

Tento prístup sa zameriava na zákonitosti, ktoré určujú výšku predaja. Základné funkcie predaja sú:

Priestorová funkcia – Doručenie tovaru k zákazníkovi.
Časová funkcia – Správne načasovanie predaja.
Kvantitatívna funkcia – Zosúladenie objemu výroby a spotreby.
Kvalitatívna funkcia – Zabezpečenie kvality tovaru.
Propagačná funkcia – Presvedčenie zákazníka o výhodnosti ponúkaného tovaru.
Úverová funkcia – Zabezpečenie spotreby nezávisle od okamžitej kúpy.
Koordinačná funkcia – Zosúladenie objemu a sortimentu výroby a spotreby.

Nástrojová teória predaja

Tento prístup sa sústreďuje na nástroje predaja, ktoré môžeme efektívne využiť na dosiahnutie čo najlepších výsledkov. Základné politiky predaja zahŕňajú:

Kontraktačná politika
Výrobková politika
Komunikačná politika
Distribučná politika

Výsledkom predaja je nielen prieskum trhu, ktorý zahŕňa analýzu kvality, množstva a ceny tovaru, ale aj porozumenie potrebám spotrebiteľa a motiváciám pre spotrebu.

Investičná činnosť podniku

Investovanie je proces, ktorý zahŕňa použitie finančných prostriedkov na obstaranie majetku, ako sú budovy, stroje, cenné papiere, zásoby alebo pohľadávky.

Kapitálová a majetková štruktúra

Vlastný kapitál – Patrí majiteľovi podniku a zahŕňa základný kapitál, emisné ážio, rezervný fond a nerozdelený zisk.
Cudzí kapitál – Podniky používajú cudzí kapitál na financovanie svojho majetku. Tento kapitál môže byť krátkodobý alebo dlhodobý.

Zásady financovania majetku

Zlaté bilančné pravidlo – Majetok by mal byť financovaný z rovnakých zdrojov, z ktorých sú kryté aj záväzky.
Leverage efekt – Zvýšenie podielu cudzieho kapitálu znižuje náklady na získanie kapitálu, ale zároveň zvyšuje riziko platobnej neschopnosti.

Ukazovatele a vzťahy

Čistý pracovný kapitál – Predstavuje voľné prostriedky, ktoré podnik má po úhrade bežných záväzkov.
Nekrytý dlh – Je rozdiel medzi krátkodobými záväzkami a obežným majetkom, ktorý podnik musí splatiť.