Podmienky transakčnej dane sa opäť zmenili. Čo prinášajú najnovšie zmeny?

Tretia novela transakčnej dane, ktorú parlament schválil na februárovej schôdzi, mala okrem rozšírenia okruhu výnimiek aj ambíciu riešiť nejasnosti, ktoré vznikli predchádzajúcou novelizáciou v novembri 2024. To sa úplne nepodarilo, keďže problematické zostáva tzv. preúčtovanie nákladov aj riziko neuplatnenia maximálneho limitu 40 eur na transakciu.

V tejto téme daňová odborníčka Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton vysvetľuje 5 kľúčových zmien pre podnikateľský sektor.

Nový mechanizmus zamedzenia dvojitého zdanenia

Zavádza sa nový mechanizmus zamedzenia dvojitého zdanenia pri preúčtovaných nákladoch, avšak hlavný problém stále zostáva nevyriešený: Stále nie je jasné, aké všetky situácie spadajú pod preúčtované náklady.

Koncept „preúčtovaných nákladov“ slovenská legislatíva nepozná. Najbližšie sa mu podobajú preúčtované náklady poistenia pri dani z poistenia, čo je však úplne nesúvisiaca oblasť.

Nie je vôbec jasné, ktoré všetky transakcie spadajú pod túto definíciu a ako ich správne vykazovať. Momentálne nie je konsenzus v odbornej verejnosti, či sa pod pojmom preúčtované náklady zahŕňajú aj alokácie nákladov na stálu prevádzkareň. Tiež zostáva problematické aj preukazovanie vykonania finančnej transakcie zúčtovacími centrami pri preúčtovaných nákladoch.

„Ak za vás uhrádza iná osoba platby, je potrebné analyzovať, či nepôjde o situáciu preúčtovaných nákladov. Pri preúčtovaných nákladoch je celá administratíva na daňovníkovi, t.j. daňovník si bude musieť sám vypočítať daň, odviesť ju a podať oznámenie. Pri preúčtovaných nákladoch sa za úhradu považuje aj započítanie pohľadávok a záväzkov. Tiež je podstatné, či pri týchto úhradách tretia osoba vykonala finančnú transakciu –realizovala tieto úhrady napr. cez banku –, alebo to iba v účtovníctve zúčtovala ako započítanie pohľadávok a záväzkov, pričom k finančnej transakcii nedošlo. Limit 40 eur sa podľa znenia zákona uplatní iba na situáciu, keď iná osoba vykonala finančnú transakciu a daňovník to vie aj preukázať. Inak sa limit 40 eur neuplatní. Aby sa odstránila právna neistota, odborná verejnosť apeluje na jasné definovanie, čo je preúčtovaný náklad v texte zákona“,hovoríĽubomíra Murgašová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Upravená oznamovacia povinnosť

Upravila sa oznamovacia povinnosť (ktorá v pôvodnom znení umožňovala jednoducho sa vyhnúť plateniu dane)

Podľa pôvodného znenia mohli firmy bez ďalších detailov oznámiť banke osobitný účet alebo účty, na ktorých sa mali vykonávať transakcie, ktoré nie sú predmetom dane. A zákon automaticky prikazoval bankám z týchto účtov prestať vyberať daň z finančných transakcií. Tento „režim“ sa tak mohol týkať slovenských transakčných účtov.

Po novom sa oznamovacia povinnosť bude týkať iba špecifických typov transakcií, ktoré banka nebude vedieť identifikovať na základe svojich analýz, napríklad obchodovanie s cennými papiermi, platby pre cudzinecké ozbrojené sily, vrátenie notárskej úschovy, platby vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvislosti so správou domu (úhrady z fondu opráv a pod.), účty verejných vysokých škôl, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou, a iné.

„Nové znenie upravilo nejasnosť poslednej novely okolo toho, či si má daňovník otvoriť samostatný účet na všetky platby, ktoré nie sú predmetom dane, napríklad na platenie daní. Po novom by sa mali osobitné bankové účty vyžadovať iba pri špecifických typoch transakcií. Zákon presne špecifikuje, o ktoré situácie ide,“ vysvetľujeĽubomíra Murgašová.

Vylúčené subjekty

Opäť sa rozšíril okruh vylúčených subjektov. Daň z finančných transakcií nebude platiť ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, diplomatické misie a niektoré konzulárne úrady akreditovaných pre Slovenskú republiku (okrem tých vedených honorárnym konzulom),školy a školské zariadenia (avšak okrem tých, ktoré sú obchodnými spoločnosťami, čiže eseročky a akciové spoločnosti).

Zoznam transakcií, ktoré nie sú predmetom dane

Pribudol zoznam transakcií, ktoré nie sú predmetom dane. Doplnili sa transakcie, ktoré nie sú predmetom dane s cieľom zdaňovať vlastné transakcie daňovníka a nie transakcie vykonávané pre cudziu osobu. Ide napríklad o advokátov a platby trovov konania hradené v mene klienta.Tieto transakcie po novom nie sú predmetom dane.

Dlhšia lehota na riešenie reklamácií

Dlhšia lehota na riešenie reklamácií nesprávne zrazenej dane: Banka bude mať 60 dní na reakciu k reklamácií zrazenej dane (pôvodne 30 dní).

Firmy sa na daň pripravujú zvyšovaní cien a (sčasti) presunom do hotovosti

Podnikatelia – najmä väčšie firmy – už kalkulujú dodatočné náklady spojené s touto daňou. „Keďže chce štát na transakčnej dani vybrať 500 miliónov eur, podnikatelia sa budú snažiť pretaviť zvyšovanie nákladov do vyšších cien tovarov a služieb. Sčasti to vidíme už od úvodu roka a ďalšia vlna zdražovania pravdepodobne príde v apríli. Keďže dôjde k zvyšovaniu cien na každom stupni výrobného procesu, konečné ceny pre spotrebiteľov exponenciálne narastú,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová.

Osobitným problémom je ďalšie zvýšenie ceny práce. „Daňovo-odvodové zaťaženie práce je dnes druhé najvyššie v celej EÚ hneď po Francúzsku a transakčná daň situáciu ďalej zhorší. Očakávam preto menej nových pracovných miest aj redukciu tých existujúcich a zhoršenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov. Táto daň môže byť pre niektoré firmy posledným impulzom, ktoré spôsobí odchod zo Slovenska,“dodáva Ľubomíra Murgašová.

Transakčná daň zvyšuje riziko ďalšieho rozšírenia šedej ekonomiky. Profesor Schneider z Univerzity v rakúskom Linzi, ktorý sa dlhé roky zaoberá témou šedej ekonomiky v okolitých krajinách, odhaduje, že pomer šedej ekonomiky na Slovensku bol v roku 2023 na úrovni 14,17% HDP, čo je cca 17 miliárd eur, na ktoré štát nemá žiadny dosah. „V dôsledku transakčnej dane sa dá dôvodne očakávať presun z bezhotovostných úhrad k hotovostným platbám najmä u malých a stredných podnikateľov, keďže sa platby v hotovosti nezdaňujú. A pri platbách v hotovosti má štát automaticky menší dosah na kontrolovanie riadneho priznania príjmu,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Vláda by sa, naopak, mala snažiť šedú ekonomiku redukovať, čo je najefektívnejšie opatrenie na zvýšenie príjmu do štátneho rozpočtu bez dodatočného zaťaženia ceny práce. „Ak by Slovensko znížilo rozsah šedej ekonomiky cielenými opatreniami na úroveň Rakúska, čiže približne o polovicu, potom by dokázalo vybrať na dani dodatočných1,6 miliardy eur. To by pokrylo väčšinu z 2,7 miliardového konsolidačného balíka. Netypická daň z finančných transakcií môže spôsobiť významnú ranu slovenskej ekonomike, ak začnú firmy presúvať výrobu do krajín s nižším daňovým zaťažením práce alebo začnú automatizovať procesy, aby znížili množstvo pracovných miest,“ vysvetľuje Silvia Hallová.

Nové parametre transakčnej dane

Toto sú kľúčové parametre transakčnej dane, ako by mala začať platiť od apríla 2025

Daň neplatia okrem štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, územná samospráva, Sociálna poisťovňa, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združenia právnických osôb, neinvestičné fondy, organizácie s medzinárodným prvkom, subjekt výskumu a vývoja, občianske združenia a nadácie, Slovenský červený kríž, SAV, Matica slovenská, turistické informačné centrá a územné organizácie cestovného ruchu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, diplomatické misie a niektoré konzulárne úrady,školy a školské zariadenia (okrem obchodných spoločností)
Daň platia všetky fyzické osoby- podnikatelia aprávnické osoby,ktoré majú bankový účet a ktoré:
majú sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku alebo
majú slovenský bankový účet (vrátane zahraničnýchosôb, ktoré síce nepodnikajú na Slovensku, ale majú na Slovensku bankový účet kvôli projektom spoločného financovania), alebo
vykonávajú činnosť v tuzemsku (napr.zahraničné osoby, ktoré nie sú v zapísané v ORSR, ale vykonávajú nejakú činnosť na Slovensku, napr. platitelia DPH podľa § 5)

„Rozšírením subjektov, ktorí majú platiť transakčnú daň, sa štát snaží zvýšiť príjmy. Ako vyslovene zvláštne sa však javí zahrnutie zahraničných subjektov, ktoré na Slovensku nepodnikajú podľa slovenského obchodného práva a z nejakého dôvodu tu len majú bankový účet. Zákon stále nedefinuje o akú činnosť na Slovensku má ísť pri zahraničných osobách, aby bolo predmetom dane. Z nepresných definícií vzniká právna neistota u daňovníkov a platiteľov na Slovensku. “ hovoríĽubomíra Murgašová zo spoločnosti Grant Thornton.

Sadzby dane a celkové nastavenie

Zdaňovacie obdobie má začať v apríli 2025
Fyzické osoby – podnikatelia si musia založiť účet na podnikanie do 31.3.2025
Daň sa bude platiť z debetných transakcií z bankových účtov, čiže z odpísanýchplatieb vo výške 0,4%, max. vo výške 40 eur. Finančná úspora vznikne pri prevodoch nad 10.000 eur.
Výber hotovosti bude zaťažený daňou 0,8% bez maximálneho limitu. Odlišné zaťaženie hotovostných a bezhotovostných operácií stále rieši Európska centrálna banka, ktorá neuprednostňuje jeden nástroj pred iným a hovorí, že používanie eurobankoviek by nemalo byť drahšie ako bankové prevody.
Za vydané platobné karty sa bude platiť poplatok 2 eurá ročne s tým, že samostatné platby kartou sa nezdaňujú.
Zákon hovorí o preúčtovaní nákladov vo výške 0,4% (max. 40 eur) vtedy, ak vie daňovník preukázať, že s nákladmi bola spojená finančná transakcia. V opačnom prípade sa maximálny limit neuplatní.
V prípade vykonávania finančných transakcií cez slovenské bankové účty bude celú administratívu, výber dane, odvedenie dane DÚ a podanie oznámenia vykonávať slovenská banka.