Obťažovanie, mobbing, harassment a iné šikanovanie na pracovisku

Pojem mobbing (mobing) vznikol z anglického slova mob a znamená niekomu vynadať, útočiť, napadať, utlačať. Z ľudského správania sa preniesol v 60. rokoch minulého storočia a ako prví ho zaznamenali švedski odborníci – psychológ Leimanc.

Čo je to mobbing?

Väčšia pozornosť sa mobbingu (mobingu) začala venovať v 90. rokoch minulého storočia. Mobing ako taký prekladáme ako psychologický teror alebo psychoteror v pracovnom živote, ktorý zahŕňa nepriateľské, nevľudné a neetické správanie realizované systematicky a cielene jednou alebo viac osobami voči inej osobe alebo skupine osôb, ktoré sa v dôsledku takéhoto správania dostanú do bezvýchodiskovej a obrannej pozície.

V tejto súvislosti sa psychický teror chápe ako akékoľvek neprimerané správanie vo forme slovných alebo písomných narážok, výrečných posunkov a skutkov, ktoré narúšajú dôstojnosť fyzickú aj psychickú integritu osobnosti, ohrozujú jej pracovný výkon a výrazne sa podielajú na zhoršení celkovej atmosféry na pracovisku. Pracovný tím, kde je mobbing, je poznačený zvyšenou úrovňou napätia, otvorenou alebo skrytou agresivitou, správaním zamestnanacov a zníženou výkonnosťou všetkých členov tímu.

Typy mobbingu

Medzi odvodeniny – deriváty mobbingu patria:

1. šikanovanie – vyskytuje sa najmä v školskom prostredí, armáde, alebo väzení a typickým šikanovaním je najmä – násilie, prenasledovanie obete, jej obťažovanie, trestanie a týranie. Najčastejším motivom šikanovania je iracionálna túžba útočníka po moci, vytváranie falošného pocitu bezpečia a vyznačuje sa prevahou fyzických útokov oproti psychickým útokom. Naopak mobbing je podporený racionálnymi motívmi útočníka s cieľom s nepokojiť obeť znižovať jej sebaúctu, deprimovať a izolovať, pričom využíva vysoký stupeň psychologických útokov v porovnaní s fyzickými útokmi.
2. bossing – je to špecifická forma mobbingu pri ktorej je útočníkom vedúci pracovník, útoky sú zamerané na jeho podriadených s cieľom vynútiť si ich poslušnosť, rešpekt a prispôsobenie sa prípadne vynútenie dobrovoľného odchodu z daného pracoviska.
3. staffing
4. harassment – sexuálne obťažovanie na pracovisku

Bossing

Medzi najčastejšie stratégie bossingu patria:

• sizyfovská taktika – znamená prideľovanie namáhavých úloh, ktoré často nemajú zmysel
• taktika malých požiadaviek – je to prideľovanie úloh, ktoré nezodpovedajú dosiahnutej kvalifikácií a schopnostiam zamestnanca.
• prehnané požiadavky – pridelé úlohy sú nadrámec kvalifikácie a schopnosti zamestnanca
• trvalá kontrola – činnosť a prítomnosť zamestannaca sa kontrolu nad bežný rámec
• oklieštenie kompetencií – systematicky sa zužuje pracovná oblasť zamestnanca
• izolácia – vylučovanie z porád, zadržiavanie dôležitých informácií, alebo priestorová izolácia
• útoky na zdravie – pridelovanie zdraviu škodlivých povinností
• narážky na psychický stav – podsúvanie psychických chorôb, psychiatrických porúch, šírenie nepravdy

Staffing

Staffing je typ mobbingu, pri ktorom ho realizuje podriadený alebo skupina zamestnancov a ich aktivity sú namierené proti nadriadenému. Cieľom staffingu je prejaviť nedôveru nadriadenému, dosiahnúť jeho znemožnenie, zničenie, alebo ho donútiť k odchodu.

Sexuálne obťažovanie – harassment

Harassment je sexuálne obťažovanie na pracovisku. Jedná sa o dvojzmyselné vtipy či narážky.

Osobnosť mobbera

Mobberi sú rozdvojený jednici, ktorí trpia určitou schyzofréniou. Sú emocionálne nestabilní, krutí, neoblomní a egocentrickí. Túžia po moci a trpia narcizmom. Mobberi sú charakteristickí velikášstvom, absenciou empatie, precitlivenosťou voči kritike, snívajú o moci, vyžadujú stálu pozornosť a obdiv. Sú to zlé osobnosti, to zlo používajú na zničenie duchovného rastu ostatných, aby obránili tak ich choré ja. Mobberi sú odlišní ľudia v zmysle sociálnej, rasovej alebo etnickej rozdielnosti. Sú to osamelí ľudia, nemajú rodinu, priateľov, blízkych, sú to aj ľudia noví, ktorí prichádzajú do pracovného tímu, schopní ľudia, sú to ľudia nápadní (rečová rozdielnosť, obliekanie).

Dôsledky mobbingu

Výkonová rovina – pokles pracovného tempa, znížená výkonnosť, zvýšená chybovosť, úrazovosť, zvyšovanie absentérstvo.

Psychická rovina – depresie, podráždenosť, poruchy koncentrácie, stavy strachu a úzkosti, samovražedné myšlienky,

Psychosomatická rovina – poruchy srdca a dýchania, bolesti hlavy, žalúdočné ochorenia, kožné choroby, poruchy spánku, výsledok – psychické a fyzické vyčerpanie zamestnanca, ktoré negatívne ovplyvňuje pracovný aj osobný život. Ignorovanie týchto príznakov môže viesť až k samovražde. 10 až 20% všetkých samovrážd je podmienených mobbingom.

Ako sa brániť proti obťažovaniu alebo mobbingu?

Web ECHOZ.sk uvádza niekoľko protimobingových stratégií. Ako sa teda môžeme aktívne brániť pred obťažovaním a mobingom?

Protimobingové stratégie podľa ECHOZ.sk:

• Jasne sa vyjadriť. Vziať kolegu na zodpovednosť, to malo v mnohých prípadoch úspech. Skoro dve tretiny opýtaných žien, ktoré použili túto stratégiu, ju považuje za pozitívnu, to znamená, že od tej chvíle obťažovanie prestalo.
• Obžalovací list. Kto sa chce vyhnúť otvorenému rozhovoru s obťažovateľom, môže mu svoju vlastnú pozíciu opísať. Takýto list by mal byť vecný a do detailu presne sformulovaný a mal by obsahovať presný popis skutočnosti (kedy a ako vás obťažoval), opis účinkov (aké pocity vyvolalo u vás toto správanie, s akými symptómami musíte odvtedy bojovať), požiadavky (ktoré spôsoby v správaní musí obťažovateľ zmeniť), dôsledky (koho zapojíte do hry v prípade, že sa obťažovateľ nebude držať vašich požiadaviek). Ak chcete dodať vášmu listu dostatočnú váhu, pošlite ho doporučene. Páchateľ sa potom nebude môcť v nijakom prípade vytiahnuť z aféry výhovorkou, že list nedostal.
• Telesná obrana. Ten koho priamo ohmatávajú, nemusí iba trpne čakať. Zaucho alebo vehementné odstrčenie útočníka môže účinne zvýrazniť odhodlanosť obete, že to nestrpí.
• Anonymné podnety na premýšľanie. Podnieťte obťažovateľa, aby rozmýšľal, ukážte mu, aký negatívny ohlas vyvolá také správanie vo verejnosti – tým, že mu položíte na písací stôl kritické články alebo odkazy na túto tému.
• Hrozby. Oznámte dôsledky – pohrozte, že pôjdete k šéfovi, na závodný výbor alebo prezradíte jeho správanie celému oddeleniu.
• Kompromitovanie. Zosmiešnenie obťažovateľa pred ostatnými kolegami, kritizujte ho pred šéfom. „Ach zopakujte ten vtip, obvinenie alebo pripomienku ktorú ste dnes voči mne mali – ako ste to mysleli ja som to nepochopil“. Keď sa na páchateľa uprú všetky pohľady plné očakávania, nejeden páchateľ si uvedomí svoje nemožné správanie.
• Zrkadlová metóda. Bojovať s páchateľom rovnakými zbraňami, a tým ho postaviť pred zrkadlo – to je postup v mnohých prípadoch užitočný. Trpiteľ sa však musí znížiť na úroveň svojho protivníka. A to naozaj nedokáže každý.
• Spojenectvo. Hovorte o prípadoch s kolegyňami a kolegami. Tento problém sa často týka aj ostatných a niekedy ich dokonca obťažuje ten istý páchateľ. Kto má spoločníkov, môže dosiahnuť podstatne viac a vyvinúť účinný tlak. Prizvite k tomu ak sa dá aj niekoho zo závodného výboru.

Autor: Bc. Januska

Tento príspevok bol vytvorený 28.6.2016 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Bc. Januska.