0Ciele a výsledky západoeurópskej integrácie
Zásadné spoločenské zmeny, ktoré sa uskutočnili v Európe po druhej svetovej vojne, dali podnet na rozširovanie a prehlbovanie ekonomickej integrácie medzi vyspelými štátmi aj napriek tomu, že európske štáty po druhej svetovej vojne išli dvojakou cestou a to cestou trhového liberalizmu a cestou plánovitého riadenia hospodárstva. Obdobne studená vojna prakticky túto ekonomickú orientáciu nie len rozdelila, ale aj prehĺbila. Krajiny západnej Európy s trhovým hospodárstvom už začiatkom 50. rokov formovali inštitucionálne formy integračných procesov výsledkom ktorých bolo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu a Európske hospodárske spoločenstvo.
Prínos zo vstupu SR do EÚ pre nás
Tým, že SR uzavrela všetkých 31 kapitol, ktoré boli podmienkou prijatia do EU, a stane sa jej členom, získava v blízkej budúcnosti konkrétne finančné prostriedky.
Čo sa dohodlo?
A. Počas prvých troch rokov členstva v EU dostaneme z jej rozpočtu 1,74 mld. eur na podporu regiónov, agrárneho sektora a vidieckeho rozvoja. Do rozpočtu EU odvedieme 929 mil. eur, takže čistá bilancia bude v náš prospech 815 mil. eur.
B. V uvedenej sume je aj 47,8 mil. eur na posilnenie schengenskej hranice, 63 mil. z rozpočtu na kompenzáciu, 90 mil. eur ako dodatočná podpora rozvoja vidieka a 90 mil. eur na roky 2004 – 2006 na odstavenie blokov V1 Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
C. Priame platby roľníkom zostávajú na začiatočnej úrovni 25 %, ako aj 10 ročné prechodné obdobie.
D. SR môže doplniť z vlastných zdrojov a z fondu na rozvoj vidieka najviac 20% z ročnej sumy.
E. Dodatočne získalo Slovensko aj šesťpercentný podiel na 400 miliónoch eur o ktorú 13.12.2002 EU zvýšilo svoju ponuku kandidátom
F. Zvýšili sa výrobné kvóty na izoglukózu, mlieko, jatočné kravy, ovce a kozy.
G. Pri nákupe pôdy cudzincami je dohodnuté jednoročné prechodné obdobie doplnené o klauzulu umožňujúcu v prípade vážneho narušenia trhu predĺžiť ochranu o tri roky.
Od Maastrichtu po Atény
Ďalším významným medzníkom západoeurópskej integrácie je prijatie „Zmluvy o Európskej únii“ v roku 1991, ktorá je známa ako Maastrichtská zmluva. Obsahuje dve zmluvy Zmluvu o hospodárskej a menovej únii a Zmluvu o politickej únii. Od 1.11.1993 sa používa názov Európska únia, ktorá zahŕňa 3 zložky: Európske spoločenstvo (predtým EHS), Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu.
Maastrichtská zmluva vytvorila tri hlavné piliere EU a to: a) hospodársku a menovú úniu
b) spoločnú zahran. a bezpečnost. polit.
c) justíciu a vnútorné záležitosti
Maastrichtská zmluva obsahuje aj ciele EU: a) podporovať vyrovnaný a trvalý ekon. a soc. pokrok
b) na medzinárodnom poli presadzovať európsku identitu
c) posilniť ochranu práv a záujmov občanov členských štátov zavedením občianstva EU
d) rozvinúť úzku spoluprácu v právnych a vnútorných záležitostiach
e) udržať spoločné výdobytky
Touto zmluvou konkretizuje aj otázku Európskej centrálnej banky a spoločnej meny euro. Vytýčili sa aj konvergenčné kritériá na vstup do Európskej menovej únie: Cenová stabilita (inflácia neprekročí priemernú infláciu v 3 krajinách s najnižšou infláciou o viac ako 1,5%), úroková miera (DD úroková miera neprekročí priemernú infláciu v 3 krajinách s najnižšou infláciou o viac ako 2%), deficit (národné rozpočtové deficity nesmú byť vyššie ako 3% HDP), dlh (zahraničná zadĺženosť nesmie prekročiť 60% HDP), stabilita kurzu (národná mena nesmie v predchádzajúcich rokoch devalvovať a musí sa pohybovať v rámci fluktuačného rozpätia 2,25%)
V júni 1993 sa na Kodanskom summite prijal dokument K užšiemu pridruženiu krajín strednej a východnej Európy. Prijali sa konvergenčné kritéria známe ako „kodanské kritériá“, ktoré sú záväzné pre asociované krajiny. a) stabilné inštitúcie zabezpečujúce dodržiavanie princípov demokracie, ľudské práva, slobodu tlače, práva menšín, právny štát, b) splniť požiadavku acquis communau taire (legislatíva EU), c) fungujúce trhové hospodárstvo, d) akceptovať ciele hospodárskej, menovej a politickej únie EU, e) byť konkurencieschopný
Na Essenskom summite Európska rada prijala stratégiu prípravy pridružených krajín a prechod k riadnemu členstvu – predvstupová stratégia a stanovila časový horizont na rokovanie o vstupe do EU. Okrem toho summit prijal program PHARE o poskytovaní finančnej pomoci asociovaným krajinám.
Európska komisia v uplynulých rokoch prijala niekoľko Bielych kníh. Biela kniha je súhrn návrhov v určitej oblasti politiky.
Biela kniha z júna 1995 stanovila „Prípravu asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu EU“. Sú v nej načrtnuté úlohy na najbližšie obdobie v oblasti zbližovania s vnútorným trhom EU a určia sa aj kľúčové opatrenia v každom sektore vnútorného trhu. Obsahu aj postup pri aproximácii legislatívy. V čase jej schválenia malo asociačnú dohodu podpísanú 6 krajín: Poľsko, Maďarsko, ČR, SR, Bulharsko a Rumunsko. Očakávalo sa podpísanie dohody aj zo strany pobaltských krajín a Slovinska.
Na decembrovom summite Európskej rady v roku 1997 v Luxemburgu bola schválená koncepcia rozširovania únie. Kandidátske krajiny boli rozdelené na dve skupiny: 1. ČR, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus s ktorými sa začali vstupné rozhovory a rokovania o vstupe, 2. Slovensko, Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko, Rumunsko s ktorými sa začnú iba vstupné rozhovory.
Luxemburský summit pre druhú skupinu kandidátskych krajín navrhlo posilnenú predvstupovú stratégiu, ktorej nosným programom sa stalo Partnerstvo pre vstup. Stanovovalo prioritné oblasti, v ktorých krajina potrebuje zintenzívniť prácu na prípravu na členstvo. Úlohy ktoré bolo treba splniť určovala EU. Tento dokument kandidátske krajiny rozšírili na Národný program na prijatie acquis communautaire. Krajiny, ktoré Luxemburský summit nevyzval na rokovanie o vstupe do EU, Európska komisia každoročne individuálne hodnotila. Pre Slovensko bola určená predvstupová pomoc vo forme programov PHARE, ISPA, SAPARD.
Na Kodanskom summite 13.12.2002 SR a ďalších 9 krajín ukončilo prístupové rokovania. Prístupová zmluva bude pre všetky krajiny spoločná a s každou sa podpíše ešte dodatok. Slávnostný akt podpísania zmluvy sa uskutočnil 16. apríla na summite v Aténach. Dokumenty potom dostali naratifikáciu parlamenty všetkých 15 členských krajín. Vstup nových desiatich členov sa uskutoční k 1. máju 2004
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 2.4.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.