Nedokonalá konkurencia – Unfair Competition

Dokonalá konkurencia

Aby sme mohli definovať nedokonalú konkurenciu (Unfair Competition), potrebujeme si najprv definovať konkurenciu dokonalú. Dokonalú konkurenciu charakterizujú trhové podmienky:

• veľký počet firiem ponúka identický produkt
• jednotlivý podnik nemôže vplývať na ceny
• je zabezpečená úplná voľnosť vstupu výrobcu do odvetvia a výstupu z neho
• predpokladá sa dokonalá informovanosť všetkých účastníkov o podmienkach na trhu

Rozdiel medzi dokonalou a nedokonalou konkurenciou

Hlavný rozdiel medzi dokonalou a nedokonalou konkurenciou je, že pri dokonalej konkurencii sa firmy stávajú príjemcami ceny, naopak pri nedokonalej konkurencii si každá firma tvorí svoju cenu na základe objemu produkcie. Základným predpokladom jej vzniku je, že aspoň jeden predávajúci alebo kupujúci je schopný ovplyvniť tržnú cenu.

Príčiny vzniku nedokonalej konkurencie podľa Samuelsona, Nordhausa a Dohnalovej:

• Nákladové podmienky, ktoré zapríčiňujú zánik menších firiem v prípade, že veľké firmy jednoducho dokážu vyrábať lacnejšie a predávať za nižšiu cenu.
• Bariéry konkurencie vznikajú rôznymi zákonnými obmedzeniami ako napr. patentami či clami, ale tiež poznáme ekonomické bariéry, kde prekážku pre potenciálnych konkurentov predstavuje napr. diferenciácia produktov.
• Vlastníctvo dôležitého výrobného vstupu vo vlastníctve jedného výrobcu
• Nedostatočné informácie (Samuelson a Nordhaus, 2013, s. 175-176), (Dohnalová,2011, s.113)

Druhy nedokonalej konkurencie

Rozlišujeme 3 hlavné druhy nedokonalej konkurencie a to monopol, monopolistickú konkurenciu a oligopol.

Monopol

Monopol je taká trhová situácia, ktorá je charakteristická najmä tým, že na trhu vystupuje len jeden predávajúci, ktorý ponúka unikátny produkt bez blízkych substitútov. Na druhej strane je veľký počet kupujúcich, ktorý tento produkt spotrebovávajú. Býva preto často označovaný aj ako čistý či absolútny monopol, lebo zároveň značí, že žiadna iná konkurencia na takomto trhu neexistuje. Ostatní výrobcovia majú obmedzený vstup na trh, v dôsledku vzniku rôznych bariér. Tieto bariéry môžu byť právne alebo tiež prirodzené.

Právne bariéry

Medzi právne bariéry patria najmä rôzne obmedzenia ustanovené zákonmi, ktoré zakazujú vytváranie konkurenčného prostredia alebo tiež rôzne patenty a ochranné známky. Prirodzené bariéry vznikajú naopak napríklad v situáciách, keď určitý zdroj výrobného faktoru na danom území je v rukách jedného subjektu, ktorý týmto spôsobom vytvorí monopol na jeho poskytovanie alebo predaj. To zapríčiní, že iné firmy na trh nemôžu vstupovať, jednoducho
preto, lebo nemajú tento zdroj k dispozícii. Iným spôsobom prirodzenej bariéry však tiež môže byť použitie unikátnej technológie na výrobu produktov v určitom podniku.

Prirodzený monopol

Firma potom môže vyrábať veľké objemy produkcie a tým znižovať priemerné náklady. Keď nastane táto situácia, hovoríme o prirodzenom monopole. Táto forma nedokonalej konkurencie vzniká v odvetviach, pre ktoré sú typické vysoké fixné náklady. Môže to byť napríklad distribúcia vody v určitej oblasti. Keby však na trh vstúpil ďalší konkurent, pravdepodobne by nebol schopný realizovať tak veľké objemy produkcie, teda mal by vyššie priemerné náklady a na základe toho by uňho mohli vzniknúť problémy s prežitím do budúcna.

Monopol predstavuje takú formu trhovej konkurencie, pri ktorej na trhu pôsobí jeden výrobca, neexistujú blízke substitúty a vstup iných firiem do odvetvia je blokovaný. Poznáme nasledujúce druhy monopolu:

• prirodzený monopol – vzniká bez zásahu štátu ( sieťové odvetvia napr. plynárne..)
• administratívny monopol – vytvorený a chránený štátom ( pošta)
• špecifický monopol – dočasný – na báze patentov
• tajné monopoly – kolúzie firiem v regulovaných odvetviach

Kým firma v prostredí dokonalej konkurencie je príjemcom ceny (Price taker), monopol je tvorcom ceny (Price maker), ktorý volí, pri akej cene bude tovar predávať a aké množstvo dodá pri tejto cene na trh.

Dôsledky monopolu

• Monopol predáva za ceny vyššie ako trhové v konkurenčnom prostredí.
• Je technicky neefektívny, nevyrába s najnižšími možnými nákladmi.
• Objem výroby je nižší ako optimálny. ( monopolista dodáva menej ako je optimálne)

Preto v prípade existencie prirodzeného monopolu ostatní konkurenti ani nemajú záujem na vstupe do odvetvia. (Dohnalová, 2011, s.115), (Depken, 2013, s.163-164), (Hořejší, 2007, s.282)

Cenová diskriminácia

Ďalšou charakteristikou monopolu je jednotná cena produktu na každej úrovni výroby. Mnohokrát ale nastáva aj taká situácia, kedy firma predáva svoje produkty rôznym spotrebiteľom za rôzne ceny. Tento jav nazývame cenová diskriminácia. (Depken, 2013, s.163,174)

Rozlišujeme 3 stupne cenovej diskriminácie, ktoré vo svojich dielach definoval Depken a Hořejší:

1. Diskriminácia prvého stupňa predstavuje diskrimináciu podľa spotrebiteľa. Monopolista tu stanovuje každému spotrebiteľovi maximálnu cenu, ktorú je ochotný vydať za jednotku produkcie. V prípade, že je táto diskriminácia úspešná, premení celý prebytok spotrebiteľa na príjmy monopolistu. Táto metóda je však aj veľmi nákladná.
2. Diskriminácia druhého stupňa vzniká v závislosti na predanom množstve. Monopolista stanovuje spotrebiteľom rozdielne ceny, preto sa jej tiež hovorí „Multi part Pricing“ a je schopný získať časť prebytku spotrebiteľa, nie však jeho celkovú hodnotu, ako v predchádzajúcom prípade. Príkladom je napríklad stanovenie množstevnej zľavy, kde odberateľ získa nižšiu jednotkovú cenu produktu, ak ho nakúpi veľké množstvo.
3. Diskriminácia tretieho stupňa je, rovnako ako diskriminácia prvého stupňa, označovaná ako diskriminácia podľa spotrebiteľa. Dochádza tu k rozvetveniu spotrebiteľov na viac skupín, napríklad podľa vekovej kategórie, pričom každá z nich má svoju krivku dopytu. Nástrahou pri tomto druhu diskriminácie však je, že firma zle zaradí určitých zákazníkov. Môže nastať situácia, že zaradí zákazníka ochotného platiť vyššie sumy do nízkej cenovej skupiny a tým sa pripraví o zisk. (Hořejší, 2007, s. 294-298), (Depken, 2013, s.175-177)

Firma v monopolnom postavení je jediná, kto tvorí ponuku daného statku na trhu a preto môže aj značne ovplyvňovať jeho cenu. Robí to na základe zvyšovania alebo znižovania objemu produkcie. V súvislosti s tým, že na trhu vystupuje iba jedna firma, čelí celému dopytu. Teda dopyt daného monopolistu sa bude vyvíjať na základe vývoja dopytu na trhu.

Takýto podnik sa musí veľmi zodpovedne rozhodovať o uskutočňovaných objemoch produkcie a teda aj o cenách, pretože ak bude vyrábať a predávať menej, môže si zaistiť vyššiu tržnú cenu výrobkov. Pri zvýšení objemov môže predať viac a tým realizovať vyššie zisky, avšak pri príliš veľkých realizovaných objemoch naopak môže nastať zníženie cien, čo vyplýva z klesajúceho priebehu krivky dopytu monopolnej firmy. (Depken, 2013, s.164)

Monopolistická konkurencia

Monopolistická konkurencia je zvláštnym druhom nedokonalej konkurencie, pretože vychádza z predpokladu, že sa na trhu nachádza veľké množstvo podnikov. Tým sa odlišuje od monopolu a naopak podobá na dokonalú konkurenciu. Vzniká tu však rozdiel, že oproti dokonale konkurenčnému trhu, kde sú poskytované rovnaké produkty, pri monopolistickej konkurencii sú tieto výrobky podobné, nie však úplne rovnaké a zhodné. Vzniká tu teda
mnoho blízkych substitútov.

Takto si každý podnik môže určovať množstvo a cenu predávaných výrobkov či služieb nezávisle na ostatných. Všetci účastníci takého trhu sa potom snažia svoje produkty odlíšiť od konkurencie a tým získať konkurenčnú výhodu, prilákať nových zákazníkov alebo tiež podporovať lojalitu súčasných spotrebiteľov. Oproti monopolu sa ešte monopolistická konkurencia líši voľným vstupom do odvetvia, teda bariéry, ktoré vznikajú sú ľahko prekonateľné. (Dohnalová, 2011, s.125), (Depken, 2013, s.189)

Monopolistická konkurencia predstavuje trhovú konkurenčnú situáciu, pri ktorej veľký počet malých výrobcov ponúkajúcich diferencovaný produkt. Poznáme dva typy cenovej diferenciácie:

• prirodzená diferenciácia – skutočné rozdiely v kvalite, dodacích podmienkach, umiestnení, a pod.
• umelá diferenciácia – tovary rovnakých vlastností sa od seba líšia obalom, značkou, a pod.

Rôzne skupiny spotrebiteľov preferujú výrobky niektorej firmy pred ostatnými, hoci ide o blízke substitúty. Z krátkodobého hľadiska si výrobca môže počínať ako monopolista. Keďže vstupu do odvetvia nebránia žiadne bariéry, pri vysokom zisku do neho vstupuje nový kapitál, pri nízkom zisku ho naopak firmy opúšťajú.

Negatíva monopolistickej konkurencie

Medzi hlavné negatívne stránky monopolistickej konkurencie patria:

• nadmerná celoodvetvová kapacita – najmä pri umelej diferenciácii produktov
• chybné cenové signály – firmy oceňujú produkty nad úrovňou hraničných nákladov

Hlavné dôsledky nedokonalej konkurencie sú:

• vysoké ceny
• neefektívne využívanie zdrojov
• nedostatok motivácie inovovať

Príčiny nedokonalosti konkurencie

• výrobná a nákladová štruktúra trhu (úspory z rozsahu výroby môžu viesť ku koncentrácii v odvetví, problém sieťových odvetví)
• bariéry konkurencie (investičná náročnosť a administratívne zásahy)
• kolúzie firiem (dohody o cenách, množstvách a pod.)

Formy konkurencie a ich charakteristiky

Forma konkurencie	Počet firiem	Produkt	Bariéry vstupu	Cenová kontrola
Dokonalá konkurencia	Mnoho malých	Identický	Nízke	Žiadna
Úplný monopol	Jedna veľká	Bez substitútov	Vysoké	Značná
Oligopol	Málo veľkých	Diferencovaný	Vysoké	Značná
Monopolistická konkurencia	Mnoho malých	Diferencovaný	Nízke	Čiastočná

Oligopol

Oligopol je typ tržnej štruktúry, pri ktorom na trhu pôsobí malý počet firiem, ktoré si navzájom konkurujú výrobou rovnakých alebo diferencovaných produktov. Ich cieľom je maximalizácia zisku. Každá z týchto firiem dokáže svojim rozhodnutím ovplyvniť ostatné podniky na trhu, pretože je dostatočne silná. Oligopolné firmy veľmi často využívajú rôzne stratégie. Z hľadiska používaných stratégii rozlišujú Depken a Dohnalová 2 druhy oligopolu a to:

• Kartel
• Oligopol s dominantnou firmou (Dohnalová, 2011, s.122), (Depken, 2013, s.192)

Na trhu môže nastať situácia, že viacero podnikov uzavrie dohodu o zmonopolizovaní daného trhu a tým sa snažia maximalizovať svoj spoločný zisk. Vtedy hovoríme o karteli, alebo zmluvnom oligopole. Podniky spisujú kartel, aby mohli zvýšiť cenu na úroveň monopolu a pritom znížiť veľkosť produkcie oproti dokonalej konkurencii. Takto potom realizujú zisk, ktorý by sa im ako jednotlivým podnikom, prijímajúcim ceny, nepodarilo realizovať. (Depken, 2013, s.180,182)

V prípade, že na trhu pôsobí jedna silná firma a ostatné firmy sú slabšie, hovoríme o oligopole s dominantnou firmou. Dominantná firma určuje cenu aj množstvo vyrábanej produkcie. Ostatné firmy ju musia rešpektovať, prijímať jej cenu a doplňovať medzeru na trhu, preto sú tiež nazývané ako konkurenčný lem a ich správanie je podobné firmám v dokonalej konkurencii. (Dohnalová, 2011, s.123), (Depken, 2013, s.194).

Pre oligopol je typické, že pri vypracovávaní svojej stratégie firma berie do úvahy stratégie svojich rivalov. Oligopol je teda hľadačom ceny (Price seeker). Poznáme nasledujúce druhy oligopolu:

• absolútne koncentrovaný oligopol – malý počet veľkých firiem na trhu
• relatívne koncentrovaný oligopol – popri veľkých firmách pôsobia i malé a stredné podniky
• homogénny oligopol – vyrábajú sa identické alebo takmer identické produkty
• heterogénny oligopol – vyrábajú sa čiastočne diferencované produkty

Z hľadiska stupňa spolupráce medzi oligopolistami rozlišujeme:

• Dokonalú súhru (kartel) – dohody o cenách, množstvách
• Nedokonalú spoluprácu – neformálne „gentlemanské“ dohody
• Samostatné akcie – cenové vojny

Duopol

Špecifickým prípadom oligopolu je tzv. duopol (2 firmy na trhu), kedy firmy počítajú s kontrastratégiou svojho súpera. Duopol je ďalší zvláštny druh oligopolu, kde vystupujú dve firmy ponúkajúce rovnaký produkt. Iné firmy na tento trh vstúpiť nemôžu. Poznáme viacero modelov duopolov, ako napr. Cournotov duopol, Bertrandov duopol alebo Stackelbergov duopol.

Tvorba ceny pri oligopole

Pri relatívne koncentrovanom oligopoli sa stretávame s dvomi špecifickými prípadmi pri tvorbe ceny:

• cenové vodcovstvo – cenovým vodcom je dominantná firma, ostatné firmy jej cenovú stratégiu nasledujú.
• barometrické cenové vodcovstvo – dočasné vodcovstvo jednej z rovnako ekonomicky silných firiem.

Štátna antimonopolná regulácia

Protimonopolná regulácia zo strany štátu sa realizuje prostredníctvom:

1. protimonopolného zákonodarstva – podiel na trhu, nekalá súťaž, kartelové dohody, cenová diskriminácia, ovplyvňovanie podmienok vstupu do odvetvia, a pod.
2. rôznych foriem štátnej (verejnej) regulácie monopolov

• Teória verejnej voľby – „Podniky vítajú reguláciu, lebo táto ich chráni pred rizikami dynamickej konkurencie“ (George Stigler)
• Monopoly sa de facto za reguláciou priamo naháňajú prostredníctvom svojich lobby.
• Táto činnosť je známa ako zajatecká teória regulácie, lebo regulované subjekty vlastne zajmú a ovládnu regulujúcich.
• Štátna regulácia monopolu tak spôsobí, že sa jeho pôsobenie stane dlhodobým.

Dominantné postavenie na trhu

Definícia dominantného postavenia na trhu je postavená na princípe ekonomickej sily, ktorá umožňuje podnikateľovi správať sa na relevantnom trhu nezávisle. Ekonomická sila podnikateľa je určovaná na základe ekonomickej analýzy, pričom jej základom je vymedzenie relevantného trhu a v rámci neho potom identifikácia skutočných konkurentov dotknutého podnikateľa, ktorí môžu ovplyvniť jeho správanie sa na trhu a zabrániť mu v krokoch, ktoré by boli nezávislé od účinného konkurenčného tlaku. Pri analýze postavenia podnikateľa na relevantnom trhu sa prihliada aj na ďalšie faktory, ktorými sú najmä veľkosť trhových podielov jeho najbližších konkurentov, stabilita trhových podielov, prístup k zásobovacím alebo odbytovým trhom, kapitálová náročnosť vstupu na trh a iné bariéry vstupu na relevantný trh. Za zneužitie dominantného postavenia na trhu sa podľa §8 zákona považuje:

• priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok,
• hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja,
• uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení,
• viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku od prijatí ďalších záväzkov,
• dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž

Zneužívanie dominantného postavenia na trhu

Jednou zo závažných foriem obmedzovania hospodárskej súťaže, ktoré zákon zakazuje, je uzatváranie dohôd obmedzujúcich súťaž. Dohodami obmedzujúcimi súťaž sú dohody podnikateľov, zosúladené postupy podnikateľov a rozhodnutia združení podnikateľov, ktoré majú priamo za cieľ alebo ktorých následkom môže byť obmedzovanie súťaže.

Zákon chápe dohodu v širšom poňatí v porovnaní s Občianskym zákonníkom, t.j. ako ústnu dohodu, písomnú dohodu a dohodu uzavretú konkludentne, ako aj iné súhlasné prejavy vôle vyvodené z ich konania, ktorými môžu byť rôzne gentlemanské dohody alebo dohody preukázané na základe dôkazných prostriedkov iných ako je zmluva (ktoré jednoznačne preukazujú, že k dohode podľa tohto zákona muselo dôjsť, aj keď vyšetrujúci úrad nemôže jednoznačne preukázať, že došlo k ústnej dohode, resp. nemá k dispozícii písomnú zmluvu).

Zosúladený postup vylučuje akýkoľvek priamy alebo nepriamy kontakt medzi subjektmi, cieľom alebo účelom ktorého je buď vplývať na trhový výstup skutočného alebo potenciálneho konkurenta, alebo mu odhaliť smer vlastného výstupu, ktorý sa rozhodli prijať.

Ochrana proti nekalej súťaži

Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiacim alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Viac informácií nájdete v článku: Právna ochrana hospodárskej súťaže.

Kartelové dohody

V zákone je demonštratívny výpočet tzv. kartelových dojednaní alebo dohôd, ktoré obmedzujú súťaž a z tohto dôvodu sú dohody obsahujúce takéto dojednania zakázané. Príkladom takéhoto kartelového dojednania je priame alebo nepriame určenie cien tovaru. K priamemu alebo nepriamemu určeniu cien tovaru môže dochádzať, ako to vyplýva zo zákona, pri všetkých formách dohôd obmedzujúcich súťaž, t.j. v dohodách, v zosúladených postupoch podnikateľov ako aj v rozhodnutiach združenia podnikateľov.

K nepriamemu určeniu cien tovarov dochádza, ak na základe dohody, v dôsledku zosúladeného postupu alebo na základe rozhodnutia združenia uplatňujú podnikatelia rovnaký princíp, resp. princípy pre ďalší postup pri určovaní cien ich tovarov. Nepriamym určením cien je tiež situácia, ak na základe odporúčania združenia podnikateľov si podnikatelia stanovia konkrétnu výšku cien tovarov alebo ak je konkrétna cena tovarov stanovená podnikateľmi
na základe informácií získaných v rámci zosúladenia ich postupov.

Dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž

Dohodou obmedzujúcou súťaž je aj dohoda obmedzujúca súťaž, v ktorej si podnikatelia vzájomne stanovia vhodné cenové rozpätia a v rámci nich určujú konkrétne ceny tovarov.

Zo všeobecného zákazu sú vyňaté dohody obmedzujúce súťaž, ak spĺňajú určité kvantitatívne kritéria a nemajú výrazný dopad na súťaž (tzv. pravidlo de minimis). Týmito kritériami je výška spoločného podielu účastníkov dohody alebo výška podielu jedného z nich vo vzťahu k celkovému podielu tovarov na relevantnom trhu. Zo všeobecného zákazu nie sú vyňaté tzv. ťažké kartely a dohody obmedzujúce súťaž obsahujúce podobný druh obmedzení súťaže vedúce k podobným účinkom na relevantnom trhu (napr. dohody o výhradnej distribúcii, o selektívnej distribúcii, o výhradnom nákupe), ktorých spoločný podiel na trhu presahuje 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu.

Autor: Bc. Januska

Tento príspevok bol vytvorený 6.6.2015 a aktualizovaný 24.6.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Bc. Januska.