0Možno sa niektorí z vás ešte pamätajú na toto dnes už pavučinou zarastené logo starých Novín obchodnej akadémie.
Práve preto sme si dovolili ešte raz pozdraviť všetkých Vás, ktorí ste boli vernými čitateľmi, neodbytnými prispievateľmi či nestrannými pozorovateľmi.
V čase, keď sme opúšťali rady óáčkárov, dala som si záväzok (účtovaný na strane dal, pokiaľ mi pamäť slúži), že pre Vás s Tomášom urobíme jednu spomienkovú prílohu, v ktorej Vám, pred matúrou sa trasúcim štvrtákom a všetkým ostatným, priblížime skúšku dospelosti, ale i čas po nej.
Pre niekoho to bol čas krásneho ničnerobenia, pre iných zase čas strávený v práci či pri úžitkovej činnosti (napr. kurz ručných prác – pozri stranu 4 – pozn. red.).
Kým sa však dostanem k matúram, nedá mi nespomenúť si na to, ako sme my prvýkrát prekročili prah óáčky i na to, ako sme prvé dni blúdili po škole, márne hľadajúc posilňovňu či učebňu slovenčiny. No našťastie sme mali obetavých spolužiakov vyšších ročníkov, ktorí nás s radosťou a úsmevom na perách nechali obehnúť celú školu, a tak sme sa v núdzi rýchlo naučili orientovať sa.
Druhý i tretí ročník bol obdobím, keď sme už boli držiteľmi dostatočného sebavedomia a mali hlavu plnú bláznivých nápadov. S elánom sme organizovali diskotéky i imatrikulačky a na hodinách triumfovali skvelými ospravedlneniami. Porfesori to s láskou a úctou k našej puberte prehltli, a preto sme šťastlivo pristáli vo štvrtom ročníku.
Po prázdninách sme boli vyzbrojení predsavzatiami, že od septembra sa budeme poctivo učiť. Ale hneď v prvých týždňoch sme si uvedomili, že na svete sú aj krajšie a užitočnejšie veci.
A tak sme učenie odkladali zo dňa na deň, z týždňa na týždeň. Zo sna nás prebudilo až to, keď nám oznámili dátumy maturitných skúšok. Ako sme rátali, tak sme rátali, vždy nám to akosi nesedelo. Až po chvíli sme zistili, že do matúr nám už ozaj zostáva len nejaký ten mesiac. Vyzbrojení heslami starších a skúsenejších: Maturita – formalita, Aj hlúpejší zmaturovali či Maturita v septembri – maturita s istotou sme sa napokon rozhodli nechať si učenie na akademický týždeň. Veď deň má predsa 24 hodín (s Deli super 25), tak o čo ide?
Po týždni ťažkých dní a nocí, keď sme ani nejedli, ani nespali, len tlačili informácie do mozgovej kôry, sme sa všetci svorne vyobjímali na chodbe, popriali si šťastie a v kútiku duše dúfali, že nás ochraňujú všetci naši ajnelíčkovia – strážničkovia.
A veru, ochraňovali nás! V zdraví a šťastí sme tento deň vstupu do dospelosti prežili.
Vám, ktorých to ešte len čaká, odkazujeme: VEĽA ŠŤASTIA, PRIATELIA. A nezabudnite: Maturita – formalita.
Andrea Tomaschová
Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA
Autor: Noviny Obchodnej Akadémie
Tento príspevok bol vytvorený 10.2.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Noviny Obchodnej Akadémie.