Báseň: Mútna
V obrovskom dave túlam sa chránok
jedna mi hlavu zamotá
prázdne vždy schránky najplnšie boli
mala v nich miesto samota
Akási čudná, akási zvláštna
pohľad ma do nej naľaká
Čaká kým niekto spraví jej radosť?
Možno už ani nečaká…
Nech tento odkaz bude v nej ležať
zmení sa útek na útok
nech aspoň trochu zaberie miesto
čo bolo predtým pre smútok