0
Na Slovensku sa začína hovoriť o tzv. Windfall tax, teda o kontroverznom dodatočnom zdanení „nezaslúžených“ ziskov. Jedná sa o mimoriadne zdanenie ziskov, alebo tiež známe ako zdanenie nadmerných ziskov, ku ktorým došlo z dôvodu nepredvídateľných externých vplyvov. Čo presne znamená toto dodatočné zdanenie, aké problémy rieši a naopak, aké má negatívne dopady?
Odvetvové a sektorové dane
Odvetvová daň (sektorová daň) je daň zameraná na konkrétne odvetvie národného hospodárstva alebo sektor ekonomiky – napríklad bankovníctvo alebo energetiku. Odvetvové dane používa štát v prípade neštandardného stavu ekonomiky, keď niektorý z odborov vysáva z finančných tokov peniaze bez adekvátnej protihodnoty.
Odvetvová / sektorová daň:
- zaťažuje určitú skupinu podnikov
- väčšinou sa jedná o bankový sektor či energetiku
- určitým firmám je zavedená zvláštna sadzba dane z príjmu právnických osôb
Windfall tax
Windfall Tax a je jedným z typu odvetvovej / sektorovej dane. Ide o dodatočné zdanenie ziskov (daň z náhodných ziskov), ktoré „priniesol vietor“. Tieto zisky nie sú výsledkom zvýšenia kvality služieb, tvorby nových produktov či všeobecne zefektívnenia produkčného procesu, ani lepšieho uspokojovania preferencií spotrebiteľov, ale k nim došlo kvôli nepredvídateľným externým vplyvom.
Windfall tax bola v minulosti použitá aj na zdanenie mimoriadnych ziskov energetických spoločností. A presne v týchto dvoch kľúčových odvetviach (bankovníctvo a energetický sektor) zvažuje vláda, respektíve ministerstvo financií, zavedenie dočasnej dane z výnimočne vysokých ziskov. Preto sa o nich často hovorí ako o ziskoch „nezaslúžených“.
Zavedenie je zvažované aj na úrovni Európskej únie.
Vojnová daň
Zavedenie tejto tzv. vojnovej dane je teraz veľmi diskutovaná téma. Vláda plánuje daňou z mimoriadneho či neočakávaného zisku čiastočne zalepiť dieru v štátnom rozpočte. Toto neočakávané zdanenie predstavuje vyššiu daňovú sadzbu zo ziskov, ktoré vyplývajú z náhleho neočakávaného zisku konkrétnej spoločnosti alebo odvetvia. Častokrát sa to deje v dôsledku geopolitických nepokojov, vojny alebo prírodnej katastrofy, ktoré spôsobujú nezvyčajné nárasty dopytu a/alebo prerušenia zásobovania.
Príklady uplatnenia dodatočného zdanenia v histórii
Historicky boli dane z neočakávaných ziskov uvalené v dôsledku oportunistického zvyšovania cien alebo ziskovníctva, či už skutočných alebo domnelých. Pozoruhodné prípady náhleho a dramatického nárastu ziskov ropného priemyslu, ktoré vyvolali takéto dane na celom svete, zahŕňajú ropné embargo OPEC v 70. rokoch minulého storočia, vojny v Perzskom zálive a globálne ekonomické sankcie uvalené na Rusko a následný nedostatok ropy a plynu v reakcii na ich inváziu na Ukrajinu v roku 2022.
Thatcherovej daň v roku 1979
Tento typ dane bol prvýkrát použitý slávnou konzervatívnou političkou a dlhoročnou premiérkou Spojeného kráľovstva Margaret Thatcherovou. V roku 1981 bola v Británii zavedená mimoriadna daň zo ziskov komerčných bánk, ktoré výrazne profitovali na tom, že BoE (Bank of England, centrálna banka Veľkej Británie) kvôli obrovskému rastu cenovej hladiny v tamojšej ekonomike zvyšovala svoju základnú úrokovú sadzbu, a tá v novembri roku 1979 dosiahla až na dnes nemysliteľných 17 %. Inflácia bola však aj nasledujúci rok dosť vysoká, medziročný rast cien spotrebných statkov predstavoval v máji roku 1980 21.91 %, priemerná inflácia bola v tomto roku presných 18 %. Transmisia menovej politiky bohužiaľ nie je okamžitá.
Crude Oil Windfall Profit Tax 1980
Jedným z prvých prípadov bola daň uložená ropným spoločnostiam v Spojených štátoch amerických v roku 1980 (Crude Oil Windfall Profit Tax), ktoré zaznamenali neočakávané zisky z dôvodu ropného šoku.[1][2]
Windfall tax v bankovníctve v Českej republike 2022
Komerčné banky dnes silne benefitujú zo zvyšovania regulovaných úrokových sadzieb Českou národnou bankou (samozrejme v reakcii na neštandardne vysokú mieru inflácie), ktoré z pohľadu posledných 20 rokov nemá svoje obdoby. Na tom by stále nebolo nič zlé, nominálne úrokové sadzby nie sú fixná veličina a v dnešnom systéme elastických peňazí sa prispôsobujú vývoju ekonomiky. Problém ale nastáva v obrovskom rozdieli medzi úrokovou sadzbou, za ktorú si obchodné banky ukladajú a nechávajú úročiť svoju prebytočnú likviditu v centrálnej banke (tzv. 2T repo sadzba) a sadzbou, ktorou komerčné banky úročia prostriedky na termínovaných vkladoch svojich klientov.
Pre predstavu: základná úroková sadzba, za ktorú sa vysporiadajú tzv. repo operácie, zodpovedá napr. hodnote 7 %, zatiaľ čo priemerná úroková sadzba pri krátkodobých termínovaných vkladoch komerčných bánk je vo výške 3 % p.a. Rovnako je ale nutné podotknúť, že táto odchýlka sa postupne znižuje tým, ako sa bankový sektor adaptuje na menovú politiku ČNB, ktorej kroky sú čím ďalej tým lepšie predvídateľné.
Rozdiel medzi týmito nominálnymi veličinami predstavuje zisk bánk, ktorý je spôsobený iba vplyvom menovej politiky (rovnako ako vysoké úrokové sadzby pri komerčných úveroch).
Windfall tax v energetike 2022
V energetike je situácia podobná. Náhly nárast cien využiteľných energií (najmä elektriny, zemného plynu a ropy) bol zapríčinený obrovským rastom cien týchto komodít na burzách, kde sa obchodujú. Tieto energie rástli na svojej cene už pred stále prebiehajúcou vojnou na území Ukrajiny, avšak táto silne negatívna udalosť rast cien týchto úplne kľúčových vstupov na výrobu dlhej škály rôznych spotrebných, ale aj kapitálových statkov, ešte umocnila. Obrovský kladný rozdiel medzi príjmami a nákladmi energetických spoločností je teda spôsobený zhodou pre nich priaznivých náhod a neistotou ohľadom budúceho vývoja cien týchto zdrojov, nie akýmkoľvek zlepšením nimi poskytovaných služieb. Zisk tu opäť nie je zaslúžený“.
V roku 2022 vláda Petra Fialu zvažuje zavedenie tejto dane v súvislosti so ziskami z cien surovín a energií. Windfall tax bude v ČR fungovať ako 60% daňová prirážka aplikovaná na nadmerný zisk firiem z oblasti výroby a obchodu s energiami, bankovníctva, petrolejárstva a ťažby fosílnych palív. Nadmerný zisk je stanovený ako rozdiel medzi základom dane v danom roku a priemerom základov dane za posledné 4 roky (tj 2018 – 2021) zvýšeným o 20 %.
Odvod z elektriny zo slnečného žiarenia 2010
V Českej republike má charakter tejto dane odvod z elektriny zo slnečného žiarenia zavedený v roku 2010.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 7.10.2022 a aktualizovaný 31.10.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.