0Krízová komunikácia sa môže vyskytnúť v každej firme, všetky spoločnosti majú problémy. V okamihu, keď sa z nich stanú problémy verejné, nastane kríza. O kríze hovoríme, ak nevítané udalosti, ktoré poškodzujú povesť spoločnosti znižujú aj jej schopnosť podnikať, ak je ohrozený cenný majetok spoločnosti – jej povesť a dobré meno, požiar, štrajk, živelná udalosť, korupčný škandál a pod. Dôsledky sa môžu prejaviť vo viacerých oblastiach, od straty zákazníkov a obchodných partnerov, zníženia podielu produktu na trhu, až po stratu dôvery, pokles akcií.
Cieľovými skupinami pri krízovej komunikácii sú okrem médií predovšetkým tí, ktorých sa udalosť bezprostredne dotýka. So všetkými týmito skupinami treba nájsť vhodný spôsob komunikácie.
Počas krízy by mal na čele krízového tímu stáť najvyšší výkonný predstaviteľ firmy. Pri riešení sa v praxi osvedčil počas krízy okrem tímu odborníkov odstraňujúcich krízu samotnú i tím komunikátorov. Ich úlohou je spracovávať informácie a komunikovať s médiami.
Cieľom krízovej komunikácie je presviedčať média, že spoločnosť sa k problému postavila nanajvýš zodpovedne, na základe princípov ľudskosti a etiky, a podnikla všetky možné kroky, aby zmiernila a vyriešila dôsledky krízy. Najväčšou prioritou je udržanie si dôvery verejnosti a médií.
Nástroje, ktoré využívame v prípade nastatia krízy: tlačové brífingy, poskytovanie vyhlásení, poskytovanie informácií o aktuálnej situácii. Základom je príprava pred krízou. V rámci firmy mať vypracovaný jednoduchý a funkčný krízový plán, pripravené riešenia, pravidlá pre zamestnancov, podporný materiál – krízový manuál.
Príležitostná komunikácia (z angl. Issues communications) je oblasťou PR využívanou pri zavádzaní nových produktov na trh, nových technológií, pri etablovaní sa novej firmy na trhu. Cieľovú skupinu treba najskôr vzdelať, až následne realizovať podporné aktivity.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 23.4.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.