0Zahraničné trhy
Jedným z dôvodom vstupu firiem na zahraničný trh je možnosť zvýšenia zisku, pretože spotreba a veľkosť domáceho trhu už neposkytuje príležitosti na expanziu. Ďalším je to, že firmy si môžu zabezpečiť výhodu uvedením nových technológií a nadviazať obchodné vzťahy pre predaj rôznych iných druhov tovaru. Dôvodom vstupu na cudzie trhy môže byť obranný krok voči zahraničným konkurentom pôsobiacim v materskej krajiny, alebo spôsob ako sa im vyhnúť. Niekedy príčinou je aj tlak domáceho prostredia voči enviromentálnemu znečisťovaniu. Častou pohnútkou vstupu je predĺženie životného cyklu produktu, pre ktorý sa na zahraničných trhoch začína nový cyklus. Pri zabehnutej hromadnej výrobe sa znižujú náklady, a tým stúpa ziskovosť.
Pred vstupom na zahraničné trhy treba urobiť niektoré rozhodnutia. Medzi prvé rozhodnutia patrí skúmanie medzinárodné prostredia.
Prv než sa firma rozhodne, či má predávať v zahraniční, musí dôkladne poznať jeho prostredie. medzi faktory prostredia patria:
– medzinárodný systém obchodu,
– ekonomické prostredia,
– politické prostredia,
– kultúrne prostredie.
Medzinárodný systém obchodu
Pri predaji do inej krajiny musí firma odolávať rôznym obchodným reštrikciám. Najbežnejšími sú colné tarify – dovozné clá, ktoré stanoví zahraničná vláda na dovoz určitých produktov. Clá sú stanovené buď v záujme zvýšenia príjmov štátu, alebo na ochranu domácich firiem. Vývozca musí niekedy zápasiť aj s dovoznými limitmi, ktoré určujú výšku objemu dovozu tovaru. Najprísnejšou formou týchto obmedzení je embargo, ktoré úplne zakazuje dovoz určitých druhov tovaru. Pred firmami môžu stáť aj necolné bariéry, ako zaujatosť voči konkurenčnej ponuke firmy alebo voči štandardu produktu, ktoré sa týkajú vlastností a vyhotovenia produktu. Existujú však faktory, ktoré podporujú obchodnú výmenu. Niektoré krajiny vytvorili ekonomické spoločenstvá – skupinu štátov, ktoré sa spájajú v záujme spoločného cieľa. Najdôležitejším v našom priestore je EÚ. Spolupráca je zameraná na vytvorenie jednotného trhu prostredníctvom odstraňovania materiálnych, finančných a technických bariér pri vzájomnom obchode.
Ekonomické prostredie
Hospodárstvo danej krajiny odzrkadľujú odvetvová štruktúra a výška dôchodkov na obyvateľa. Prvá vyjadruje jej potreby v oblasti výrobkov a služieb. Pretože iná potreba je v rozvojovej ekonomike, kde sa väčšina obyvateľstva zaoberá jednoduchou poľnohospodárskou výrobou, a iná v industriálnej. Výška príjmov a ich rozloženie medzi obyvateľstvo poukazuje na kúpnu silu, a tým aj na príležitosti predaja základných či luxusnejších tovarov.
Politicko-právne prostredie
Štáty sa líšia svojím politicko-právnym prostredím. Pri rozhodovaní o podnikateľských aktivitách v danej krajine je potrebné zohľadniť postoj voči nákupom zo zahraničia. Niektoré štáty sú priaznivo naklonené vstupu zahraničných firiem, ktorým poskytujú rôzne výhody pri investovaní, napríklad oslobodenie od daní na určité obdobie. Naopak sú krajiny, kde vláda stanovuje limity dovozu, určuje alebo obmedzuje podiel ziskov, ktoré zahraničná firma môže vyviezť, prípadne kladie rôzne iné podmienky.
Politická stabilita
Sú štáty, kde sa vlády často menia, niekedy aj nedemokratickým spôsobom, prevratom. Je tu veľké riziko znárodnenia majetku zahraničných firiem či zablokovania ich peňažných vkladov. Dôležitú úlohu zohráva aj menová politika štátu a výmenné kurzy. Väčšina medzinárodných obchodov sa uskutočňuje vo forme hotovostných transakcií, avšak veľa krajín má iba málo konvertibilnej meny na zaplatenie svojich nákupov v zahraničí. Uprednostňujú radšej platby inými tovarovými položkami než v hotovosti. Táto situácia viedla k rozšíreniu výmenných obchodných operácií najčastejšie formou barteru, pri ktorom sa vymieňa tovar za tovar. Využíva sa aj forma tzv. kompenzačných obchodov, kde predávajúci predáva výrobný závod, vybavenie alebo technológiu inej krajiny a dohodne sa, že platbu akceptuje vo forme vyprodukovaných výrobkov.
Kultúrne prostredie
Každá krajina má svoje národné zvyklosti, tradície a tabu. Pred plánovaním marketingového programu je potrebné preskúmať názory spotrebiteľov v krajine a ich spôsob používania produktov. Niekde náboženstvo zakazuje jesť bravčové mäso, inde sú predsudky o používaní bežne známych produktov. Iné zvyklosti a tradície sa zachovávajú pri oslavách Vianoc či Nového roku. Podobne možno hovoriť aj o správaní pri obchodných rokovaniach, kde sa gestá a pohyby chápu v inom význame.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 29.4.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.