Kovy a zliatiny
Kovy sa v zemskej kôre nenachádzajú v čistej podobe, pretože sú väčšinou viazané rôznymi nečistotami. K tomu, aby sme tieto kovy mohli využiť, je potrebné ich ťaženie a spracovanie. Tento proces zahŕňa ťažbu rúd, ich úpravu a následnú výrobu kovových produktov. V tomto článku sa budeme zaoberať rôznymi metódami spracovania kovov, ich rozdelením a konkrétnymi príkladmi jednotlivých kovov, ktoré majú široké uplatnenie v priemysle.
1. Ťažba a úprava rúd
Rudné ložiská a rudy
Ak je koncentrácia kovu alebo jeho zlúčeniny v zemskej kôre dostatočne vysoká na to, aby bolo ekonomicky výhodné ju ťažiť, hovoríme o rudnom ložisku. Samotný produkt ťažby, ktorý obsahuje kov a rôzne nečistoty, je ruda. Pred tým, než sa kov z rudy získa, je potrebné vykonať niekoľko úprav.
Praženie a rozdružovanie
Úprava rúd pred ich spracovaním sa vykonáva dvoma hlavnými spôsobmi: pražením a rozdružovaním. Praženie je proces, ktorý slúži na odstránenie nečistôt, ako je síra, z rudy. Rozdružovanie je proces, pri ktorom sa oddeľuje hlušina (prímesi) od rudy. Tieto úpravy vedú k získaniu koncentrátu – zložky bohatšej na kov, ktorá sa následne spracuje na čistý kov.
Hodnota rudy závisí od obsahu základného kovu v rude a od tohto obsahu sa tiež odvíja cena rudy. Preto je presné a efektívne oceňovanie rudy a kovov dôležitým krokom v tomto procese.
2. Zlúčeniny kovov vhodné na výrobu kovov
Najvhodnejšími zlúčeninami kovov pre ich ťažbu a spracovanie sú oxidy kovov, uhličitany a kremičitany. Tieto zlúčeniny obsahujú kov, ktorý sa dá uvoľniť a využiť v rôznych priemyselných aplikáciách.
3. Rozdelenie kovov
Kovy sa zvyčajne delia do niekoľkých skupín podľa ich vlastností a použití. Základné kategórie sú:
a) Neželezné kovy
Tento typ kovov nezahŕňa železo a je veľmi rozmanitý. Neželezné kovy môžeme rozdeliť do dvoch hlavných podskupín:
- Ťažké neželezné kovy – Patria sem kovy ako meď (Cu) a olovo (Pb), ktoré sa vyznačujú vyššou hustotou a špecifickými fyzikálnymi vlastnosťami.
- Ľahké neželezné kovy – Medzi tieto kovy patrí hliník (Al), ktorý má nižšiu hustotu a využíva sa v mnohých priemyselných aplikáciách.
b) Drahé kovy
Drahé kovy sú kovy s vysokou hodnotou, ktoré sa používajú v špecifických aplikáciách, ako sú klenotníctvo, elektrotechnika a iné oblasti. Tieto kovy sú zvyčajne odolné voči korózii a oxidácii, čo ich robí ideálnymi pre špecializované použitie. Medzi najznámejšie drahé kovy patrí zlato (Au), striebro (Ag) a platina (Pt).
4. Podrobnosti o neželezných kovoch
Meď (Cu)
Meď je najvýznamnejší neželezný kov, ktorý je známy svojou ružovou farbou. Je široko používaný v elektrotechnike, pretože najlepšie vedie elektrický prúd a teplo. Meď sa spotrebováva najmä pri výrobe elektrických vodičov, káblov, kotlov a odkvapových rúr. Má hustotu 8.930 kg/m³ a teplotu tavenia 1.083 °C.
Olovo (Pb)
Olovo je ťažší kov, ktorý je sivomodrej farby a je mäkký, ťažný a kujný. Olovo sa používa ako tesniaci materiál, v akumulátoroch a tiež v kombinácii s cínom na výrobu pájok. Je to kov, ktorý zle vedie elektrický prúd a teplo, a je pomerne jedovatý, čo si vyžaduje opatrnosť pri manipulácii. Hustota olova je 11.348 kg/m³ a jeho teplota tavenia je 327 °C.
Hliník (Al)
Hliník je ľahký kov, ktorý je veľmi dobre kujný a ťažný. Je široko používaný v stavebníctve, pri výrobe okien, a tiež ako obalový materiál v potravinárskom priemysle. Na vzduchu oxiduje a vytvára tenkú vrstvu oxidu hlinitého, ktorá je odolná voči ďalšej korózii. Hliník má hustotu 2.700 kg/m³ a teplotu tavenia 700 °C.
Cín (Sn)
Cín je mäkký, kujný kov, ktorý je veľmi stabilný na vzduchu. Hlavne sa používa pri výrobe oceľových pocínovaných plechov, ktoré sa používajú na výrobu konzerv a iných potravinárskych obalov. Cín má hustotu 7.280 kg/m³ a teplotu tavenia 232 °C.
Zinok (Zn)
Zinok je kov s modrosivým až strieborným leskom. Používa sa hlavne na výrobu pozinkovaných plechov, ktoré sa používajú na strešné krytiny a odkvapové rúry. Jeho hustota je 7.130 kg/m³ a teplota tavenia 419 °C.
5. Drahé kovy a ich použitie
Striebro (Ag)
Striebro je vynikajúcim vodičom elektrického prúdu a tepla. Používa sa najmä v elektrotechnike, klenotníctve a mincovníctve. Je tiež používané pri výrobe fotografických materiálov. Striebro má hustotu 10.430 kg/m³ a teplotu tavenia 961 °C.
Zlato (Au)
Zlato je žltý kov, ktorý je odolný voči kyslíku a väčšine chemických zlúčenín. Používa sa hlavne v klenotníctve a bižutérii. Zlato sa tiež využíva na pozlacovanie rôznych náradí a v zubnej technike. Hustota zlata je 19.280 kg/m³ a teplota tavenia 1.063 °C.
Platina (Pt)
Platina je najvzácnejší a najdrahší kov, ktorý je extrémne odolný voči chemickým reakciám, až na lúčavku kráľovskú. Platina sa používa v šperkoch a pri výrobe katalyzátorov. Hustota platiny je 21.450 kg/m³ a teplota tavenia 1.773 °C.
6. Rýdzosť kovov a ich akostné stupne
Rýdzosť kovov sa vyjadruje v percentách alebo karátoch. Napríklad zlaté šperky majú rôzne stupne rýdzosti, ktoré sa označujú ako 24 karátové (986 rýdzosti), 21 karátové (900 rýdzosti), 18 karátové (750 rýdzosti) a 14 karátové (585 rýdzosti) zlato. Striebro a platina sa tiež označujú rôznymi akostnými stupňami, ktoré určuje puncový úrad, ktorý kontroluje a certifikuje kvalitu týchto kovov.
…jednu neznáša, a to lúčavku kráľovskú (zmes kyseliny soľnej HCl a kyseliny dusičnej NaCl)…
Za 1) kyselina dusičná určite nie je NaCl ale HNO3
Za 2) ak zmiešate HCl a NaCl – vznikne vám tak … nič a nie lučavka kráľovská 🙂
Hliník nespôsobuje Alzheimera. Zatial nie je dokázaná takáto súvislosť. Je však pravda, že sa u alzheimerikov hromadí v mozgu.
Ako pise Peter, autor sa myli a netusim, kde nabral tieto chybne informacie, aj male dieta pozna vzorec NaCL ako kuchynsku sol a nie kyselinu dusicnu 🙂
Co sa tyka najdrahsieho kovu platiny, autor zabudol spomenut aj kovy ako paladium a rhodium a rozhodne stoji za to, pozriet sa na ich cenu … paladium je momentalne drahsie ako platina
mne sa strasne pacia kovy.. velmi sa o ne zaujamm.. hlavne o zlato..lebo mojho vrska nazyvam zlatko.. strasne som stastna touto strankou
Božena Slančíková-Timrava by sa v hrobe obracala, keby toto čítala 😀
Kalifornium. Cena: 27 miliónov za gram