Konkurenčná výhoda
Konkurenčná výhoda vzniká z hodnoty, ktorú je podnik schopný vytvoriť pre svojich zákazníkov. Môže mať podobu nižších cien za rovnocenné produkty ako konkurencia, alebo poskytnutie zvláštnej výhody, ktorá viac vynahradí vyššiu cenu.[1]
Konkurenčná výhoda umožní podniku v príslušnom odbore podnikania dlhodobo dosahovať nadpriemerné výsledky. Pre úspešné fungovanie v trhovom prostredí musí mať podnik vytvorenú určitú konkurenčnú schopnosť. Konkurencieschopnosť podniku je výsledkom úrovne a pôsobenia jeho podnikateľských aktivít. Zvyšuje sa rastúcou inovačnou činnosťou, reprodukčnou a expertnou silou, platobnou pohotovosťou a schopnosťou, rastúcou kvalifikáciou pracovníkov. Úsilie o vysokú konkurenčnú schopnosť sa začína už strategickými zámermi vo výskume, vývoji a marketingu, pokračuje vzťahom k dodávateľom a zásobovacou stratégiou, premieta sa vo využití špičkovej techniky a technológie v transformačnom procese, odráža sa v inovovanom výrobnom sortimente a vysokou kvalitou a vrcholí spokojnosťou zákazníkov, dobrou povesťou podniku a jeho pozitívnym hodnotením verejnosťou.[2]
Zdroje konkurenčnej výhody
Pôvodom konkurenčnej výhody môžu byť:
- diferenciácia prostredníctvom jednotlivých nástrojov marketingového mixu na základe ich nových ekologických atribútov,
- nákladová výhody, či už prostredníctvom dizajnovej, alebo technologickej inovácie, ktoré sú výsledkom zníženia spotreby materiálu, energie, znečistenia či odpadu spojeného s produktom alebo službou,
- vstup na nové trhy, keďže práve trhy udržateľných produktov predstavujú aktuálne najrýchlejšie rastúce oblasti,
- využitie trhovej medzery,
- inovácia a kreativita vo vývoji produktov.[3]
Podmienky vzniku konkurenčnej výhody
Konkurenčná výhoda môže vzniknúť len za priaznivých podmienok, ktoré spôsobujú rozdiely medzi podnikmi. Tam, kde nie je priestor a dôvod na vznik rozdielov, konkurenčná výhoda spravidla nevzniká. Odlišnosti medzi podnikmi spôsobujú vlastnosti ich externého a interného prostredia. Externé podmienky v mnohých odvetviach predstavujú napr. cenové výkyvy vstupných surovín, zmeny menových kurzov, sprísnenie ekologických noriem a iné. Konkurenčná výhoda nie je poskytovaná vonkajším prostredím samovoľne, ale závisí aj od schopnosti interného prostredia podniku identifikovať a reagovať na zmeny externých podmienok. Vznikom turbulentného podnikateľského prostredia sa vnímavosť na externé zmeny stala dôležitým zdrojom konkurenčnej výhody.[4]
Tvorba hodnoty
Zmyslom existencie podniku je tvorba hodnoty, ktorá uspokojí záujmy vo vzťahu k podniku významných záujmových skupín. Účelovo je možné ich rozdeliť do dvoch kategórií:
- vlastníci – voči ktorým má podnik fiškálne záväzky,
- ostatné záujmové skupiny – voči ktorým má podnik spoločenské záväzky.
Vytváranie hodnoty je hlavným poslaním manažérov a najlepším prostriedkom, ako to dosiahnuť je budovanie konkurenčnej výhody. Konkurencieschopnosť je relatívny pojem, vzťahuje podnik s jeho konkurentmi. V ekonomickom slova zmysle je to schopnosť podniku dosahovať ekonomické renty. Ekonomická renta je definovaná ako výnos presahujúci množstvo, ktoré by zdroje generovali pri najlepšom možnom alternatívnom využití.
V rámci strategického riadenia sa navzájom konkurujú dva prístupy k tvorbe konkurenčnej výhody:
- pozičný, podľa neho konkurenčná výhoda vyplýva z jedinečnej pozície podniku,
- zdrojový, podľa neho konkurenčná výhoda vyplýva z jedinečných zdrojov podniku.[5]
Analýza konkurenčnej výhody
Analýzou a identifikáciou konkurenčnej výhody podniku sa zaoberal Michael Porter v analýze konkurencie. Metóda internej analýzy VRIO je založená na existencii takého vnútorného prostredia podniku, ktoré je zložené z heterogénnych a imobilných zdrojov a spôsobilostí. Vnútorné prostredie podniku sa skúma podľa štyroch kritérií, ktorými sú:
- Užitočnosť – hodnotí, či disponibilné zdroje a spôsobilosti umožňujú podniku reagovať na vonkajšie hrozby a príležitosti.
- Vzácnosti – vyjadruje, koľko iných konkurenčných podnikov už vlastní rovnaké alebo podobné užitočné zdroje a schopnosti.
- Imitovateľnosti – zaznamenáva, do akej miery je zložité, náročné a najmä nákladné vybudovať, alebo obstarať chýbajúce zdroje alebo spôsobilosti v porovnaní s podnikmi, ktoré už nimi disponujú.
- Organizovanosti – skúma, či je podnik organizovaný tak, aby naplno využil konkurenčný potenciál svojich zdrojov a spôsobilostí.[6]
Identifikácia strategických skupín
Je užitočné uvážiť rozsah, do ktorého sa organizácia líši z hľadiska charakteristík. Medzi niektoré charakteristiky pre identifikáciu strategických skupín patria:
- miera rozmanitosti produktu (alebo služieb),
- miera geografického poľa pôsobnosti,
- počet pokrytých častí trhu,
- použité distribučné kanály,
- rozsah značky,
- marketingové úsilie,
- miera vertikálnej integrácie,
- kvalita produktu alebo služieb,
- vodcovské postavenie v oblasti technológie,
- schopnosť výskumu a vývoja,
- nákladová poloha, využitie kapacity,
- cenová politika,
- úroveň vybavenia,
- vlastnícka štruktúra,
- vzťahy k vplyvným skupinám (vláda, mesto),
- veľkosť organizácie.[7]
[1] MICHAEL E. PORTER,. KONKURENČNÁ VÝHODA. (online) [citované 14. 11. 2013] Dostupné z: http://dokumenty.krajciova.sk/MP_KonkurencnaVyhoda.pdf.
[2] HITTMÁR, Š., 2011. Manažment. Žilina : Žilinská univerzita, 2011. 180 s. ISBN 80-8070-558-5. S. 67.
[3] VASIĽOVÁ, M., Marketing a trvalo udržateľný rozvoj. (online) [citované 14. 11. 2013] Dostupné z: http://www.slideshare.net/Oikosbratislava/marketing-a-udrzatelny-rozvoj.
[4] SLÁVIK, Š., 2005. Strategický manažment. Bratislava : SPRINT, 2005. 403 s. ISBN 80-89085-49-0. S. 124.
[5] TICHÁ, I. – HRON, J., 2003. Strategické řízení. Praha : CREDIT, 2003. 240 s. ISBN 80-213-0922-9. S. 43.
[6] SLÁVIK, Š., 2005. Strategický manažment. Bratislava : SPRINT, 2005. 403 s. ISBN 80-89085-49-0. S. 138.
[7] JOHNSON, G. – SCHOLES, K., 2000. Cesty k úspešnému podniku. Praha : Computer Press, 2000. 126 s. ISBN 80-7226-220-3. S. 113.
Autor: petrik14
Tento príspevok bol vytvorený 4.5.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora petrik14.
Ako môžu podniky získať konkurenčnú výhodu podľa tohto článku?
Podniky môžu získať konkurenčnú výhodu prostredníctvom inovácie, zlepšenia efektivity, vstupu na nové trhy, alebo diferenciácie svojich produktov a služieb. Tieto stratégie môžu zahŕňať zlepšenie procesov, znižovanie nákladov alebo využitie unikátnych zdrojov.
V globalizovanom svete je dosiahnutie a udržanie trvalej konkurenčnej výhody náročné kvôli rýchlym technologickým zmenám a intenzívnej konkurencii. Firmy musia neustále inovovať a prispôsobovať sa meniacim sa trhovým podmienkam.
Môže byť prílišný dôraz na získavanie konkurenčnej výhody škodlivý pre etiku a sociálnu zodpovednosť podniku?