0
Moja deväťdesiatročná babička oslavovala v septembri jubileum. Pri tej príležitosti sa nezabudla zmieniť, že tento svet je voľajaký blbý, že ani k moru tohto roku nemôže odletieť, ani do Tatier na korčule, a aj je toto tu všetko zavírované, a vôbec, že už je asi čas, aby už konečne nastal ten roky sľubovaný koniec sveta.
Člnkovanie na Štrbskom plese
Že ešte aj za druhej svetovej vojny to bolo viac v pohode. Bývali pri železničnej stanici, ktorá bola vyhľadávaným cieľom nemeckých bombardérov, takže ich preventívne v štyridsiatom štvrtom evakuovali do Popradu. Každú stredu obedovali v Smokovci a vždy v sobotu sa člnkovali na Štrbskom plese. Jednoducho, taká tá doznievajúca prvorepubliková vojnová pohoda.
Polovičné poistné
Začiatkom roka si kolega, tiež zvárač, odzváral časť ľavej ruky. Až po koleno. Tiež ľavé. Keď sa z toho v marci dostal a rozviazali ho, zostávajúcou rukou si prelistoval svoje životné a úrazové poistné zmluvy a veselý – tou istou rukou – zavolal do poisťovne.
Potom zavolal mne. Tou istou rukou, ako inak, ale hlas už taký veselý nemal. Ževraj katastrófa, koniec sveta, poisťovňa mu priznala iba polovičné poistné. POLOVIČNÉ, chápeš…?
V očakávaní konca sveta
Dnes sme navštivíli kaštieľ a prespali sme v malom rodinnom penzióne. Hádal som, že si na chvíľu odpočiniem od ťažoby sveta a hrozných predpovedí. Nuž, mýlil som sa. Zhovorčivý recepčný, ktorý už viac zažil, ako zažije, zase nadhodil čosi o tej blížiacej sa katastrofe: Niečo na tom bude, už ten koniec sveta dosť ľudí očakáva, asi čoskoro nastane.
Prevaľoval som sa v posteli, nemohol som zaspať. Zobudil som sa o pol štvrtej s vidinou, že penzion sa rúca, nebo padá, Eve Mázikovej sa narodili dvojčatá a vesmír sa neodvratne rúti do singularity.
A vtedy mi to došlo. Prdlajz! Koniec sveta príde vtedy, keď to budeme najmenej čakať.
Autor: Tomáš Černaj
Tento príspevok bol vytvorený 20.7.2021 a aktualizovaný 8.3.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.