0
Júlia Čillíková na konferencii Finweek 2022: “Z pohľadu centrálnej banky má finančná gramotnosť dopad aj na finančnú stabilitu štátu. Domácnosti a ľudia sa enormne zadlžujú až do dôchodkového veku, nešetria si na dôchodok a nemyslia na zabezpečenie pre prípad kritických situácií.”
BRATISLAVA – 15. november 2022 – Finančná gramotnosť je jednou z otázok, ktoré na Slovensku rezonujú už niekoľko rokov. Domácnosti sa nerozvážne zadlžujú a nemyslia na rezervu ani na poistenie pre prípad kritických situácií. Mladá generácia sa o svoje financie síce zaujíma, no chýba jej základ finančnej gramotnosti, ktorý má plynúť najmä z výchovy. Okrem rodinného prostredia však na Slovensku zlyhávajú aj školy a štát. Je preto na čase začleniť finančnú gramotnosť do výučby na školách a podporovať jej vzdelávanie aj v rámci verejného a súkromného sektora, kým ešte nie je neskoro.
Celý 3. deň Finweek konferencie bol venovaný finančnej gramotnosti. Na úvod 1. diskusie – Zlepšenie finančnej gramotnosti na Slovensku – od vízii k realite? Roman Fusek, National Bank of Slovakia, uviedol, že ho teší, že dospelá populácia sa neustále učí, aj keď pomaly a často na vlastných chybách. Andrea Kasanická Straková, PARTNERS GROUP, považuje preto za dôležité začať s budovaním finančnej gramotnosti už v rodine, spolu s Petrom Miklošom, Ministry of Finance of the Slovak Republic, však súhlasí, že extrémne dôležitá je aj práca na základných, stredných a vysokých školách. “Riešením má byť pripravovaná kurikulárna reforma, ktorá ukáže, ako finančnú gramotnosť vyučovať v rámci rôznych predmetov. Nemyslím si, že vytvoriť samostatný predmet je dobrý nápad,” hovorí Erika Pastoráková, The University of Economics in Bratislava, oponuje jej však Milan Pavlík, Finančný lekár, podľa ktorého si komplexnosť tejto problematiky samostatný predmet vyžaduje. Na viacerých školách už vznikajú vzdelávacie programy, vďaka ktorým deti učia finančnej gramotnosti svojich rodičov. Podľa Fuseka by to však malo byť naopak. Problém je, že na Slovensku máme generácie dospelých ľudí, ktorí si takouto výchovou neprešli. Podľa Pastorákovej tomu neprospieva ani fakt, že finančný svet sa skomplikoval, a pre ľudí, ktorí ho nepoznajú, je ťažké udržať krok, nehovoriac o často absentujúcom kritickom myslení, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou finančnej gramotnosti. “Naším cieľom je, aby ľudia vedeli otázky finančnej gramotnosti implementovať do reálneho života, a nie aby správne odpovedali na otázky pri jej meraní,” hovorí Pastoráková. Jedným zo spomínaných vzdelávacích programov je aj projekt FinQ, do ktorého by podľa Fuseka mala byť do 5 rokov zapojená ⅓ všetkých škôl na Slovensku: “Ide o veľmi ambiciózny cieľ, v rámci ktorého chceme finančnú gramotnosť inštitucionálne zaviesť ako súčasť každodenného vyučovania na školách. Ide o projekt, ktorý spĺňa všetky parametre súvisiace s národným štandardom, a ktorý do istej miery supluje štátne inštitúcie.” O programe FinQ hovorí aj Eva Vargová, Junior Achievement Slovensko: “Často vidíme, že víťazi rôznych študentských olympiád sú deti začlenené do našich programov., Ak má dobré vedomostné základy učiteľ, tak aj deti, ktoré učí, vykazujú omnoho lepšie výsledky. Dopad našej práce však môže byť ešte väčší, potrebujeme však silnejšiu podporu štátu a súkromného sektora. Namiesto duplicitných iniciatív sa potrebujeme viac spájať.” Učiteľa vníma ako kľúčovú osobnosť pri dosahovaní finančnej gramotnosti aj Kasanická Straková a Pavlík, a aj podľa Mikloša je vzdelávanie učiteľov a budúcich učiteľov na pedagogických školách veľmi dôležité. Vargová však poukazuje na fakt, že prieskum PISA za najdôležitejší faktor vyhodnotil socioekonomické zázemie rodiny. A keďže na Slovensku máme veľmi nízku úroveň vzdelávania dospelých, treba popremýšľať aj o tom, čo v tejto oblasti zmeniť. Pastoráková preto navrhuje urobiť prieskum, ktorý by zachytil úroveň finančnej gramotnosti podľa vekových segmentov, napr. 20-30 roční, 30-45 roční, na základe čoho by sme dokázali vytvoriť cielenejšie vzdelávanie. Fusek však poukazuje na ďalší problém – chýba nám totiž analýza finančnej gramotnosti zo strany štátu. “Bojujeme s nezáujmom štátu, ministerstvo školstva sa napríklad nezapojilo ani do posledného PISA testovania. Máme aktívne školy, kde vidíme zlepšenie, ale, bohužiaľ, drvivá väčšina je stále pasívna – buď im je to jedno, alebo nevedia, aké sú možnosti. Naša dospelá populácia sa nechce vzdelávať, a tak sa to mnohí naučia až keď ich niekto oklame a prídu o peniaze. Mnohí sa mylne domnievajú, že peniazom úplne rozumejú, často sa však preceňujú,” hovorí Fusek a súhlasí s ním aj Kasanická Straková a Pastoráková, ktorá za kľúčovú pri zlepšení finančnej gramotnosti považuje aj prácu s dátami. Podľa Mikloša v rámci snáh o dosahovanie lepšej finančnej gramotnosti chýba aj spoločná platforma, ktorá by dávala viacerým organizáciám priestor stretnúť sa, vzájomne zdieľať poznatky a plánovať ďalšie kroky. Podľa Daniela Ďuriača, Národná banka Slovenska, sa takou usiluje byť práve platforma „5peňazí“. Takúto spoluprácu pritom oceňuje aj Vargová. “Problém je, že každý by chcel spolupracovať, ale zároveň si chce zachovať svoju značku a nezdieľať úplne všetko. Školy pritom zaujíma jediné – kde si môžu objednať dôveryhodné vzdelávanie, počas ktorého im nik nebude predávať svoje produkty. Kľúčom je preto integrovať tých, ktorí sú dôveryhodní, a nechcú na školách predávať finančné produkty,” vysvetľuje Fusek. Kasanická Straková však vidí aj iný problém. “Stále sa točíme okolo vedomostí, ale finančná gramotnosť má byť o schopnosti aplikovať vedomosti do praxe. Národnú stratégiu finančnej gramotnosti máme od roku 2008, no z meraní PISA 2018 vidíme, že sme na tom úplne rovnako. Keď sa pozrieme na zostatky fyzických osôb na bankových účtoch, ktoré v čase terajšej inflácie dosahujú hodnotu 44 mld, tak vidíme, že riešením nie je vzdelávanie, ale to, aby sme boli konečne aktívni,” upozorňuje Kasanická Straková. Inšpirovať by sme sa podľa Fuseka mohli v Holandsku, ktoré má na trhu jednu overenú inštitúciu a tá koordinuje všetko, čo sa týka finančnej gramotnosti. Školy aj ľudia vedia, že všetkému, čo vystupuje pod touto “značkou” môžu dôverovať. Táto inštitúcia okrem toho funguje nezávisle od štátu, a tak nie je závislá ani od toho, aká vláda je momentálne pri moci.
Tretí deň pokračoval diskusiou Finančná gramotnosť & Ženy a investovanie, v ktorej Júlia Čillíková, National Bank of Slovakia, pripomenula, že z pohľadu centrálnej banky má tento aspekt dopad aj na finančnú stabilitu štátu. Domácnosti a spotrebitelia sa enormne zadlžujú až do dôchodkového veku, nešetria si na dôchodok a nemyslia ani na zabezpečenie pre prípad kritických situácií. Podľa Petra Pašeka, Accace, táto situácia vyplýva z chýbajúcich vzorov u rodičov, ktorého dôsledkom je aj nedostatok skúseností z oblasti investovania, čo sa odráža aj na absencii kapitálového trhu na Slovensku. “Finančnej gramotnosti sa učíme zväčša doma, od rodičov, nie v škole. Aj ona zohráva dôležitú úlohu, najdôležitejší sú však rodičia,“ hovorí Pašek. Podľa Tomáša Barbariča, 365.bank, by však finančné vzdelávanie malo plynúť z viacerých smerov a nemôžeme ho nechať na rodinu, ktorá ak žije v chudobe, z pohľadu finančnej gramotnosti nemá svojim deťom čo odovzdať. Dôležitú úlohu tu majú podľa Pašeka zohrávať aj médiá, ktoré napr. v Nemecku vysvetľujú v rámci reklám investičné príležitosti a riziká. Jana Merunková, Yourchance, si okrem toho myslí, že správne rozhodnutia by mali zdôrazňovať aj známe osobnosti. Niekedy totiž vidíme opak, ktorý, ak je mierený na zraniteľnejšie komunity obyvateľstva, môže mať katastrofálne následky. Na tie nadväzuje aj chýbajúce kritické myslenie, ktoré vidí ako problém aj Terezia Jacová, LUMUS Investment Collective. “Ak máme kritické myslenie, aplikujeme ho aj na ďalšie oblasti života, pri jeho absencii však nie sme schopní vyhodnotiť množstvo informácií, ktoré sú v súčasnosti dostupné,” hovorí Jacová, i keď podľa Čillíkove by sme si mali najskôr osvojiť základné princípy finančnej gramotnosti a až potom sa venovať nadstavbe, ako napr. investovaniu. Podľa Martina Luňáčeka, PORTU, sa nám tak jasne ukazuje, že čím viac aktivít na rôznych úrovniach podnikneme, tým lepšiu úroveň finančnej gramotnosti dosiahneme, pričom treba s rôznymi skupinami obyvateľstva pracovať rôznymi spôsobmi. Spomedzi jednotlivých skupín obyvateľstva si pritom záujem zaslúžia aj ženy, ktoré si podľa Luňáčeka v rámci investovania omnoho menej veria, preto je tu veľký priestor pre ich podporu a vzdelávanie. “Ženy – investorky tvoria len 10 až 15 % v porovnaní s mužmi a otázkou je, ako ich vieme motivovať,” hovorí Jacová. Podľa Merunkovej je pritom dôležité, aby ženy investovali nielen do akcií či krypta, ale aj do svojich vlastných biznis nápadov. Podľa Čillíkovej však môžeme za pozitívne považovať, že vzniká všeobecný dopyt po informáciách a ľudia sa začínajú o svoje financie zaujímať, i keď je to zrejme spôsobené dnešnou krízou. Posúvať by sme sa však mali presne týmto smerom, pretože najlepším ochrancom spotrebiteľa je spotrebiteľ sám.
Okrem finančnej gramotnosti boli formou tlačových správ spracované aj všetky ďalšie diskusie konferencie Finweek Bratislava 2022. Výber ich najkľúčovejších myšlienok nájdete tu:
- 1. tlačová správa: Marcus Härtel: Jednou z najväčších výziev CBDC bude nájsť riešenie najvhodnejšie z hľadiska budúcnosti. Máme totiž len jednu šancu urobiť to správne
- 2. tlačová správa: Slovensko ako možný ťahúň fintech regiónu krajín V4
- 3. tlačová správa: Spolupráca bánk a fintechov v rámci open bankingu môže klientom priniesť nielen inovatívnejšie produkty, ale aj rozvoj digitálneho hospodárstva.
To najlepšie z konferencie Finweek Bratislava 2022 si budete môcť prečítať a pozrieť aj vďaka interaktívnemu PDF, ktoré organizátor pripravuje.
Tohtoročný Finweek nastavil latku kvality skutočne vysoko, no podľa organizátorov to stále nie je všetko. “Už v máji pripravujeme 3. ročník investične orientovanej konferencie a zároveň vás už teraz pozývame na budúcoročný Finweek, ktorý by sa mal predbežne konať 10.októbra 2023. Jeho súčasťou bude opäť súťaž Zlatá minca a množstvo noviniek. Chceme totiž, aby bol 7. ročník tejto konferencie doterajším vrcholom nielen z hľadiska účasti svetových lídrov, ale aj počtom účastníkov. Dôležitým faktorom bude aj spolupráca s Prahou, vďaka ktorej budeme už v roku 2023 spolupracovať pri tvorbe Finweek Česká republika!” hovorí o ďalších plánok Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá Finweek organizuje.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 23.11.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.