Bratislava, 23. 11. 2020 – V rámci eurozóny má najrýchlejší rast cien Slovensko, keď v októbri u nás dosiahla inflácia 1,6 percenta. Česká republika si zase „uhájila“ pomyselnú bronzovú priečku podľa miery inflácie v rebríčku celej EÚ. Vôbec najrýchlejšie v celej Európskej únii rástli v októbri medziročne spotrebiteľské ceny v Poľsku (o 3,8 percenta) a Maďarsku (o 3 percentá). V Českej republike predstavovala inflácia 2,9 percenta.
Väčšina eurozóny zažíva defláciu, Slovensko ide úplne opačným trendom
Rebríček štátov platiacich eurom ovládlo Slovensko, kde októbrová medziročná inflácia dosiahla 1,6 percenta. O viac ako percento (konkrétne 1,2) sa v rámci eurozóny zvyšovali ceny už len v Holandsku. Naopak, jedenásť krajín Európskej únie vykázalo medziročný pokles cenovej hladiny, teda defláciu. Zároveň išlo o členov eurozóny, kde medziročná miera deflácie dosiahla 0,3 percenta. Najhlbší pokles cien vykázalo Grécko, a to o 2,3 percenta.
Hoci sa česká koruna znehodnocuje výrazne viac ako euro, nemusí to byť aktuálne vyslovene zlá správa. Dôležité je, že sa inflácia dostala pod trojpercentnú hranicu, teda pod horný mantinel tolerančného pásma Českej národnej banky vytýčeného pre cielenie inflácie. Znamená to, že vývoj inflácie sa v zásade vyvíja s predpoveďou ČNB, ktorá tak v najbližších mesiacoch nebude mať dôvod meniť súčasné nastavenie nástrojov menovej politiky v podobe svojich úrokových sadzieb.
Česká inflácia by sa mala priblížiť dvojpercentnej hranici
Aj keď cenová úroveň v Česku stále rastie tretím najvyšším tempom v celej EÚ, Česká národná banka vo svojej aktualizovanej prognóze predpokladá, že inflácia bude v najbližších mesiacoch klesať. Na horizonte menovej politiky (teda na prelome rokov 2021 a 2022) sa má nachádzať na úrovni 2,2, respektíve 2,1 percenta. K výraznejšiemu priblíženiu k dvojpercentnému inflačnému cieľu by ale malo dôjsť už v priebehu prvého štvrťroku budúceho roka. Podobný vývoj by mala zaznamenať aj takzvaná menovopolitická inflácia. „V prípade tohto scenára môže byť menový vývoj českej koruny pomerne zdravý. A to na rozdiel od viacerých krajín EÚ, v ktorých sa platí eurom, kde cenová hladina bude naďalej klesať. Tým pádom v eurozóne bude vývoj cien naďalej dusiť ekonomiku proti jej rastu,“ hodnotí Matej Homola, výkonný riaditeľ medzinárodnej investičnej spoločnosti Goldenburg Group.
Autor: Miki
Tento príspevok bol vytvorený 23.11.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora Miki.
Prečo má Slovensko najvyššiu infláciu v eurozóne?
Článok poukazuje na rýchlejší rast cien na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny, čo môže byť spôsobené rôznymi faktormi vrátane ekonomických politík, trhových podmienok a regionálnych ekonomických vplyvov.
Či má Slovensko prijať mimoriadne opatrenia, závisí od analýzy príčin vysokej inflácie a od očakávaného dlhodobého dopadu týchto opatrení na ekonomiku.
Môže byť vysoká inflácia na Slovensku vnímaná ako selhanie vládnej ekonomickej politiky?