Inflácia a jej typy

Inflácia je proces znehodnocovania peňažnej jednotky, ktorý sa prejavuje rastom cenovej hladiny a trvalým znížením kúpnej sily peňazí. Je to makroekonomický i mikroekonomický jav, ktorý ovplyvňuje ekonomiku v celkovom aj individuálnom meradle. Inflácia predstavuje ekonomickú nerovnováhu, ktorá sa odráža vo zvyšujúcich sa cenách tovarov a služieb.

Typy inflácie

Deflácia: Opakom inflácie, kde cenová hladina klesá.
Dezinflácia: Znižovanie miery inflácie, čo znamená, že rast cenovej hladiny sa spomaľuje.
Reflácia: Obnova cenovej hladiny po deflácii, teda návrat k pôvodným cenám.
Stagflácia: Kombinácia rastu cien a stagnácie národného hospodárstva.

Vývoj inflácie v histórii

Pred 2. svetovou vojnou: Inflácia bola sporadická a krátkodobá, často v podobe hyperinflácie. Po takýchto obdobiach nasledovala nulifikácia – úplné znehodnotenie pôvodnej meny a zavedenie novej.
Po 2. svetovej vojne: Inflácia mala chronický charakter, stala sa súčasťou ekonomického diania vo väčšine krajín.
Súčasnosť: Inflácia je bežná v rozvinutých krajinách, kde ovplyvňuje ekonomiku rôznymi faktormi. Dnes je to závažný negatívny jav, ktorý má dva hlavné redistribučné efekty: cenové a dôchodkové.

Redistribučné efekty inflácie

Cenové efekty: Najviditeľnejší dôsledok inflácie, keď si za rovnakú sumu peňazí môžeme kúpiť menej tovaru než predtým. To sa týka nominálneho a reálneho dôchodku:
- Nominálny dôchodok: Množstvo peňazí, ktoré človek získa v určitom časovom období.
- Reálny dôchodok: Množstvo tovaru, ktorý si môže človek kúpiť za svoj nominálny príjem. Inflácia ovplyvňuje rôzne skupiny obyvateľstva rôzne, v závislosti od ich spotrebiteľských preferencií.
Dôchodkové efekty: Prejavujú sa hlavne u skupín s fixnými dôchodkami, kde inflácia obchádza tieto osoby. Inflácia funguje ako „daň“, ktorá jednej skupine berie a inej dáva.

Vzťah úspor a inflácie

Inflácia má významný vplyv na zmenu bohatstva krajiny aj jednotlivca. Domácnosti, ktoré majú likvidnejší majetok, majú vyššie výdavky na spotrebu a nižšie na úspory, keďže pokles hodnoty majetku je dôsledkom inflácie.

Ekonomické teórie inflácie

Keynesovský výklad inflácie: Podľa Keynesa vznik inflácie spôsobuje porucha trhového mechanizmu, konkrétne nerovnováha medzi dopytom a ponukou tovaru. Rast cien ovplyvňujú obmedzené výrobné kapacity, štátne výdavky a kúpyschopný dopyt.
Monetaristický výklad inflácie: Monetaristi tvrdia, že inflácia vzniká, keď je množstvo peňazí v obehu vyššie ako dopyt po peniazoch. Zvýšenie peňažnej ponuky vedie k poklesu úspor a znižovaniu životnej úrovne.

Cenová stabilita

Cenová stabilita je základnou podmienkou pre rozhodovanie o spotrebe a investíciách. Umožňuje lepšie plánovanie ekonomických aktivít a prispieva k vyššej zamestnanosti a sociálnej stabilite.

Eurosystém je zodpovedný za udržiavanie cenovej stability v eurozóne, kde je hlavným cieľom chrániť kúpnu silu eura.

Výhody cenovej stability:

Podporuje životnú úroveň
Zvyšuje transparentnosť cien
Znižuje rizikové prémií v úrokových sadzbách
Pomáha znižovať potrebu zabezpečovania proti riziku (hedging)
Prispieva k finančnej stabilite

Meranie inflácie

Cenová hladina je úroveň cien všetkých tovarov a služieb, ktoré sa nakupujú alebo predávajú v danom časovom období. Môže sa merať viacerými spôsobmi:

Index spotrebiteľských cien (CPI): Ukazuje, o koľko percent sa zvýšili ceny spotrebných statkov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.
Index cien výrobcov (PPI): Meria cenovú hladinu na úrovni veľkoobchodu.
Deflátor HDP: Odráža vývoj cenovej hladiny v širšom kontexte, ale je štatisticky náročnejší.

Formuly na výpočet:

CPI = (ΣQ1P2 / ΣQ1P1) * 100
- Q = množstvo tovaru a služieb
- P1 = ceny v sledovanom období
- P2 = ceny v predchádzajúcom období
MI (Miera inflácie) = ( (nová hodnota CPI – stará hodnota CPI) / stará hodnota CPI ) * 100
- Ak MI > 0: Akcelerácia inflácie.
- Ak MI = 0: Rovnomerná inflácia.
- Ak MI < 0: Spomalený rast cenovej hladiny.

Typológia inflácie

Mierna inflácia: Jednociferné číslo, obvykle neovplyvňuje trh výrazne.
Cválajúca inflácia: Dvoj- až trojciferné číslo, spôsobuje ekonomické problémy.
Hyperinflácia: Tri a viac číslic, znamená kolaps ekonomiky a stratu funkcie peňazí.