0„Vědecké označení člověka je Homo sapiens sapiens, člověk moudrý, moudrý. Říká se, že slovo moudrý je v názvu dvakrát proto, že opakovaná lež se stává pravdou . Mám dojem, že spíše jsme Homo sapiens stupidus, to znamená někdy moudří, někdy stupidní.“ MUDr. František Koukolík, DrSc
František Koukolík
V úvode som citovala doktora Koukolíka, lebo jeho výrok vystihuje podstatu jeho práce, teda skúmanie vzťahu ľudského mozgu a správania sa človeka. Na správanie človeka síce vplývajú aj vrodené vlastnosti, ale v značnej miere človeka ovplyvňujú vonkajšie vplyvy. Prostredie, ktoré ovplyvňuje vývoj dieťaťa je veľmi dôležité hlavne pre rozvoj jeho fyzických a psychických zručností.
Doktor Koukolík spolu z kolegami v diele Vzpoura deprivantů opisuje vplyv sociálneho prostredia na psychický vývoj v rannom detstve. Odhaľuje za čo môže dedičnosť, za čo získané vlastnosti a zručnosti. Už aj v názve diela je spomenuté označenie človeka, ktorý z nejakého dôvodu nedosiahol ľudskej normálnosti alebo o ňu prišiel. Sú to ofenzívni ľudia, ktorí sa za každú cenu snažia získať moc a majetok, a majú tendenciu ovládať iných ľudí.
Vzpoura deprivantů
V súčasnom období je takéto správanie pozorované aj na Slovensku. Príkladom môže byť komunita Rómov, rodiny s viacerými deťmi žijú v zlých sociálnych podmienkach, ktoré ohrozujú ich psychický vývoj. Preto sa vo veľkom počte Rómov žijúcich v takýchto podmienkach prejavujú známky neprispôsobilosti. Deti vychovávané v takýchto rodinách si berú príklad od svojich rodičov a neskôr, keď majú sami deti, vychovávajú ich rovnako ako boli vychovávaní oni. Rómovia kvôli častým finančným problémom neposielajú deti do školy a tým narúšajú ich vývoj. Preto vzniká často napätie, ktoré prerastá až k trestným činom.[1]
Vývoj detí ovplyvňujú aj médiá a hlavne pozeranie televízie u mladších detí, ktoré si berú za vzor televíznych hrdinov alebo opakujú v reálnom živote situácie, ktoré videli v televízií. Stáva sa, že deti pri napodobňovaní scén ublížia nielen sebe, ale aj kamarátom. Súhlasím s doktorom Koukolíkom, ktorý tvrdí, že deti alebo mladiství, ktorí ešte nie sú citovo vyzretí, trávia pred televízorom viac času ako v „realite“. Násilie a sexualita je len doplnkom reťaze reklám. Kvôli zisku je ohrozovaná nemalá časť detskej a dospievajúcej populácie. Podľa môjho názoru by rodičia mali mať vplyv na to čo deti v televízií sledujú.[2]
Poškodenie väzby medzi matkou a dieťaťom
Doktor Koukolík cituje najväčšieho psychológia minulého storočia Johna Bowlbyho, ktorý poukazuje na epidemické poškodenie väzby medzi matkou a dieťaťom. Mladá rodina, ktorá chce mať dieťa a robí niečo pre budúcnosť spoločnosti, je vlastne trestaná, lebo sa tým znižuje jej životná úroveň. Všeobecne vek prvorodičiek sa z roka na rok zvyšuje, lebo väčšina ľudí si uvedomuje následky, keby priviedli dieťa do nezabezpečenej rodiny. Aj počet detí v rodinách prudko klesá, kedysi ani nie pred 100 rokmi nebol problém, keď mala rodina viac ako 5 detí. V súčasnosti má bežná rodina v priemere iba 1,5 dieťaťa, čo je podstatne menej než miera nevyhnutná na jednoduchú reprodukciu, ktorá je 2,1. Je to podstatne menej, než by Európania podľa sociologických prieskumov chceli mať. Úhrnná plodnosť východnej a južnej Európy je ešte nižšia; na Slovensku je iba 1,24 (2006), a tak patríme medzi krajiny s najnižšou pôrodnosťou (lowest low) na svete.[3]
Citové vyhorenie
Veľký počet žien je citovo vyhorených, nemajú silu starať sa o deti, nemajú silu cit darovať ani prijímať. Syndrómom citového vyhorenia sa označuje plné fyzické a psychické vyčerpanie, zapríčiňujúce únavu, inaktivitu, depresie, negatívne postoje k pracovnému prostrediu, ku kolegom, ale aj k sebe samému.[4] Citovo vyhorení ľudia žijú väčšinu svojho života v strese nielen v práci, ale aj doma, kde vidím problém, lebo podľa môjho názoru by si mali ľudia doma oddýchnuť a psychicky sa pripraviť na pracovnú záťaž, ktorá ich čaká na ďalší deň.
Väčšina citových vyhorení vzniká hlavne z toho najbanálnejšieho dôvodu, ľudom chýba osobný kontakt, pohladenie, objatie, pohľad z očí do očí. Ľudia žijú v mestách, cestujú preplnenými trolejbusmi, všade panuje zdvorilá nevšímavosť, ľudia sa starajú len samy o seba a očakávajú to aj od ostatných.
Doktor Koukolík dodal, že na to, aby rodičia vychovali plnohodnotného človeka potrebujú 20-25 rokov, do výchovy investujú ohromné čiastky a celý svoj život. Super bohaté globalizačné systémy by mali rodičom, za toto úsilie zaplatiť. Keby rodičia, respektíve matky vedeli, že im niekto za toto úsilie po 25 rokoch zaplatí, mali by väčšiu motiváciu a určite by nesedeli doma pred televízorom ale venovali sa svojim deťom.
Génius v ženskom tele
„Keď sa génius narodí v ženskom tele, stratí ho ľudstvo práve kvôli tomu.“ Tento prastarý citát presne opisuje tragédiu ľudského druhu. Veď neexistuje žiadny dôvod myslieť si, že v mužských telách je viac geniálnych mozgov ako v ženských. Ženy už od mala dostávajú menej šancí ako muž a platí to rovnako v najrozvinutejších krajinách ako Nórsko a v rozvojových krajinách ani nevravím. V riešení tohto problému s doktorom Koukolíkom plne súhlasím, lebo vidí riešenie v tlaku na spoločnosť, vedenú ženami aj mužmi, aby nemrhala tím najcennejším čo má, aby nezahadzovala talenty len preto, že sú v ženskej podobe. Technológie sú v súčasnosti tak vyspelé, že by pomohli uľahčiť prácu nejednej žene. Hoci by to boli veľké investície, ale strategicky by sa vrátili. Veď to, že sa ženy starajú o budúcich členov spoločnosti by nemalo znamenať, že budú pracovať dvojnásobne.
Záver
Podľa môjho názoru, tento stav má vplyv na zvýšenie počtu deprivantov, lebo matky, ktoré nemajú psychologické a sociálne predpoklady na materstvo, poškodzujú svoje dieťa vo väčšej miere ako matky v opačnej situácií. Väčšina ľudí považuje výchovu detí za samozrejmú, ale nemajú pravdu. Väčšina mladých rodičov kopíruje rodičovské postupy od rodičov ktorým boli sami vystavený, to dobré aj to zlé. Zrejme v takej zložitej dobe ako žijeme teraz, je potrebné, aby sa ľudia rodičovstvu učili.
[1] http://krimi.cas.sk/clanok/195170/policia-rodicia-neposielali-do-skoly-deti-a-tie-kradli.html (konkrétny príklad)
[2] http://www.rodina.psisaris.sk/index.php/predskolaci/slovo-odbornika/psycholog/item/vyznam-a-vplyv-televizie-na-psychicky-vyvin-deti-predskolskeho-veku (konkrétny príklad)
[3] http://www.impulzrevue.sk/article.php?323 (zdroj)
[4] http://www.osu.cz/zsf/sbornik/prisp_41.pdf (zdroj)
Autor: vikinka
Tento príspevok bol vytvorený 14.4.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora vikinka.