Kolektívne investovanie

Kolektívne investovanie je proces zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti na základe verejnej výzvy. Kolektívne investovanie upravuje zákon Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. Cieľom kolektívneho investovania je investovať zhromaždené prostriedky do cenných papierov alebo iných nástrojov peňažného trhu a kapitálového trhu a úspory zhodnotiť čo najlepšie a obmedziť a rozložiť riziko.

Kolektívnym investovaním je podnikanie, ktorého predmetom je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od investorov, s cieľom investovať v súlade s určenou investičnou politikou prostriedky v prospech osôb, ktorých peňažné prostriedky boli zhromaždené. Ak sa peňažné prostriedky zhromažďujú od verejnosti, možno kolektívne investovanie vykonávať len na základe princípu rozloženia rizika. Kolektívne investovanie na Slovensku sa riadi zákonom o kolektívnom investovaní.

Kolektívne investovanie ako snaha o rozloženie rizika

Kolektívne investovanie predstavuje snahu o rozloženie rizika. Jednotlivec by musel investovať do množstva rôznorodých cenných papierov musel by neustále obmieňať portfólio. Preto existuje snaha investovať do sprostredkovateľských fondov.

Riziko každého cenného papiera v portfóliu fondu sa rozkladá medzi všetkých účastníkov. Každý z nich utrpí pri poklese výnosnosti menšiu stratu. Investičné spoločnosti a fondy sa stávajú sprostredkovateľmi a ich služby využívajú rôzni investori.

Individuálny investor utrpí značnú stratu, lebo nevie zhodnotiť správne všetky informácie. Profesionálny manažment fondov toto riziko berie na seba.

Motívy kolektívneho investovania

Medzi hlavné motívy kolektívneho investovania patria:

• výnos
• zvýšenie vnútornej hodnoty cenných papierov
• snaha o maximálny zisk

Formy investovania

Investor má možnosť vybrať si z rôznych foriem kolektívneho investovania. Investovanie sa môže realizovať 2 formami:

1. formou individuálneho – priameho investovania – investor investuje priamo do určitých produktov na finančnom trhu(FT). Táto forma je vysoko riziková (nemá informácie ani know-how na kvalifikovanú analýzu)
2. forma kolektívneho – nepriameho investovania – kolektívne investovanie je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti (podľa zákona získanie od viacerých ako 10 fyzických osôb), na základe verejnej ponuky (akékoľvek oznámenie FO al. PO– tlač, rozhlas) s cieľom investovať takéto zhromaždené prostriedky do majetku (najmä cenné papiere, vkladové listy…)

Investovať alebo neinvestovať do fondov?

Kolektívne investovanie do fondov je atraktívne, lebo:

1. firmy riadia odborníci, ktorí majú dostatok informácií a kvalitné vedomosti
2. fondy nakupujú veľké množstvo investičných inštrumentov – efektívna diverzifikácia rizika
3. fondy dosahujú oproti individuálnym investorom nižšie transakčné náklady (obchodovanie s investičnými inštrumentami vo väčších objemoch)

Malo by to znamenať, že fondy dosahujú lepšie výsledky ako individuálni investori. V praxi ale nie sú schopné prekonávať individuálnych investorov na rizikoočistenom základe v dlhodobom horizonte. Prečo? Lebo správa fondov je spojená s vysokými administratívnymi nákladmi.

Úlohy kolektívneho investovania

Úloha kolektívneho investovania je skĺbiť všetky uvedené kritériá:

• doporučuje sa investovať do CP alebo iných majetkových hodnôt tak, aby sa kapitál a úspory zhodnotili čo najlepšie
• rozložiť riziko z individuálneho neúspechu medzi všetkých podielnikov tak, že sústredený kapitál sa umiestni do diverzifikovanej štruktúry majetkových hodnôt
• vyjsť v ústrety emitentom CP a odkúpením ich akcií alebo CP im umožniť prístup k potrebnému kapitálu

Neustálou výmenou CP v portfóliu sa investičné spoločnosti podieľajú na zvýšení obratu sekundárneho trhu.

• zhodnotenie kapitálu
• rozloženie rizika
• prístup len kapitálu na investovanie – to znamená poskytnúť zdroje pre emitentov cenných papierov
• obmenou portfólia cenných papierov sa podieľať na zvýšení obratu sekundárneho trhu
• najčastejšou formou kolektívneho investovania aj na svetových trhoch sú podielové fondy zastrešené správcovskou spoločnosťou
• hlavným cieľom podielových fondov je dosiahnuť vysoké výnosy a návratnosť vložených prostriedkov

Legislatíva

Veľkou rekodifikáciou zákona o kolektívnom investovaní v roku 2011 sa do slovenskej legislatívy implementovala smernica UCITS IV a zaviedol sa pojem štandardný podielový fond.  V roku 2013 sa kolektívne investovanie na Slovensku rozšírilo o koncept alternatívneho investičného fondu, a to implementovaním smernice AIFMD. Táto smernica upravuje správu akýchkoľvek subjektov kolektívneho investovania, ktoré si nevyžadujú povolenie podľa smernice UCITS. Novelou zákona o kolektívnom investovaní v roku 2016 došlo k implementácii smernice UCITS V, ktorá upravuje najmä povinnosti týkajúce sa depozitárov fondov. Touto novelou sa zároveň do slovenskej právnej úpravy zaviedla nová právna forma subjektov kolektívneho investovania – investičný fond s premenlivým základným imaním známy aj pod názvom SICAV.

Na podporu účinného dohľadu nad obozretným vykonávaním činností správcov alternatívnych investičných fondov na makroúrovni sú správcovia alternatívnych investičných fondov povinní pravidelne nahlasovať NBS hlavné trhy a nástroje, s ktorými obchodujú, ako aj svoje hlavné expozície, údaje o dosiahnutých výsledkoch a koncentrácie rizík.

Zoznamy subjektov

Zoznamy subjektov, ktoré v oblasti kolektívneho investovania prešli režimom povolenia, registrácie alebo notifikácie, nájdete v sekcii Zoznamy subjektov.

Správcovská spoločnosť

Správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorá zhromažďuje peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy. Získané peňažné prostriedky investuje do majetku a z tohto majetku vytvára a spravuje podielové fondy – teda majetok vkladateľov (majetok, ktorý získal nie je majetkom ani správcovskej spoločnosti ani podielového fondu).

Charakteristiky správcovskej spoločnosti:

• právna forma a. s.
• zapisuje sa do Obchodného registra
• výška základného imania (ZI) je stanovená zákonom
• musí vytvoriť a spravovať minimálne 1 otvorený podielový fond
• musí mať depozitára (komerčnú banku), ktorému zverí majetok správcovskej spoločnosti.

Podielovým fondom sa rozumie spoločný majetok podielnikov zhromaždený správcovskou spoločnosťou vydávaním podielových listov a investovaním tohto majetku. Podielový fond:

• funguje tak, že investori si zakúpia podielový list, ktorý môže znieť na 1 alebo viac podielov
• manažéri fondu za tieto finančné prostriedky nakupujú cenné papiere a obchodujú s nimi na svetových trhoch. Výnosy z obchodov môžu byť investované alebo vyplácané.
• kúpou podielového listu sa investor stáva podielnikom – teda majiteľom určitej časti majetku podielového fondu
• každému podielnikovi patrí podiel (výnos) zodpovedajúci výške jeho investície

Charakteristika podielového fondu

Podielový fond možno za finančný produkt vytvorený na základe princípov kolektívneho investovania. Podielový fond predstavuje majetok, ktorý sa skladá predovšetkým z cenných papierov a finančnej hotovosti, ktoré sú v spoločnom vlastníctve podielnikov fondu.

Vlastníctvo podielu vo fonde je reprezentované podielovým listom. Každému podielnikovi prináleží počet podielových listov, ktorý zodpovedá investovanej čiastke do podielového fondu.

Skladbu a riadenie podielového fondu má v kompetencii tzv. portfólio manažér. Podielový fond je zároveň považovaný za druh cenného papiera, ktorý môže neobmedzené množstvo investorov nakupovať alebo predávať v ľubovoľnej výške.

Správcovská spoločnosť je povinná v zmysle zákona o kolektívnom investovaní pravidelne zverejňovať aktuálne hodnoty podielových listov.

Podielový fond:

• nemá právnu subjektivitu
• jeho majetok nie je súčasťou majetku správcovskej spoločnosti, je vo vlastníctve investorov
• jeho správu vykonáva správcovská spoločnosť
• majetok v podielovom fonde je rozdelený na podiely, ktoré zastupujú cenné papiere – podielové listy
• podielový list je to cenný papier, s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku

Investor a podielnik

• je fyzická alebo právnická osoba, ktorou je určená verejná ponuka, ktorá svoje peňažné prostriedky použila na nadobudnutie podielových listov alebo má záujem na nadobudnutie podielových listov vydávaných správcovskou spoločnosťou
• podielnik – je investor, ktorý sa stal majiteľom určitej časti majetku podielového fondu
• depozitár – je nezávislým orgánom, ktorý kontroluje podielový fond, nakladá s majetkom vkladateľov plní kontrolnú funkciu
• depozitárom môže byť len banka, ktorá má povolenie na poskytovanie investičných služieb
• správcovská spoločnosť je povinná otvoriť u depozitára samostatný podielový účet na každý podielový fond
• banka – depozitár koná samostatne a výlučne v záujme podielnikov podielových fondov
• skôr ako chce spoločnosť čokoľvek urobiť s peniazmi podielnikov, musí jej na to dať depozitár súhlas

Výhody investovania do podielového fondu

• široké rozloženie rizika spoločnosti
• dlhodobo vyšší výnos – zhodnocovanie úspor
• možnosť kedykoľvek speňažiť svoj podiel spätným predajom správcovskej spoločnosti – pri otvorených a špeciálnych podielových fondov za aktuálnu cenu
• využívanie odborových služieb za nižšie náklady ako by boli pri spravovaní samotným investorom

Typy a druhy fondov

Otvorený podielový fond

Otvorený podielový fond (OPF) je podielový fond, ktorého podielnik má právo, aby mu na jeho žiadosť boli vyplatené podielové listy z majetku v tomto podielovom fonde. Je to fond, ktorého podielové listy správcovská spoločnosť nepretržite ponúka verejnosti a je pripravená ich odkúpiť späť od majiteľov, ktoré chcú z fondu vystúpiť. Správcovská spoločnosť, ktorej podielový fond spravuje je povinná vyplatiť podielnikovi predložený podielový list – už aj zhodnotený. Súčasťou označenia takéhoto fondu musí byť aj obchodné meno správcovskej spoločnosti s uvedením slov „otvorený podielový fond“ alebo „o. p. f.“. Výhodnou je vysoká likvidita.

Uzavretý podielový fond

Uzavretý podielový fond (UPF) môže byť otvorený len na určitú dobu – nie na viac ako na 10 rokov. Podielnici nemajú nárok na spätný predaj podielových listov. Správcovská spoločnosť môže vydávať podielové listy najviac 2 roky od začatia vydávania. Ide o menej využiteľný typ fondu, výška základného imania je stanovená už citovaným zákonom.

Špeciálny podielový fond

Špeciálny podielový fond (ŠPF) je osobitný podielový fond, môže mať najviac 10 podielnikov, môže to byť len právnická osoba. Má právo predložiť správcovskej spoločnosti podielový list na vyplatenie. Podielové listy sa môžu vydávať len na meno.

Označenie podielového listu

Podielový list musí obsahovať:

• obchodné meno správcovskej spoločnosti
• slovo „podielový fond“ alebo „PF“ alebo skratkou „OPF, UPF, ŠPF“

Penzijné fondy

Penzijné fondy predstavujú najväčšieho sprostredkovateľa na finančných trhoch, dlhodobý investor (sprostredkovateľ). Penzijné fondy majú minimálnu potrebu likvidity, preto môžu s vysokou presnosťou kalkulovať príjmy a výdavky do ďalekej budúcnosti.

Dôchodkové správcovské spoločnosti

Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) v SR – ich podnikanie upravuje zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodkový fond (DF):

• nemá právnu subjektivitu
• DSS vytvára a spravuje 3 druhy dôchodkových fondov:
  1. jeden rastový dôchodkový fond (miera rizika najvyššia; investície do akcií max. 50 % hodnoty majetku; majetok, ktorý nie je zabezpečený proti menovému riziku môže predstavovať max. 80 % hodnoty majetku dôchodkového fondu)
  2. jeden vyvážený dôchodkový fond (akcie max. 50 % hodnoty majetku fondu; dlhopisové a peňažné investície min. 50 % hodnoty a majetok nezabezpečený proti menovému riziku max. 50 %)
  3. jeden konzervatívny dôchodkový fond (len na peňažné a dlhopisové investície, všetok majetok musí byť zabezpečený proti menovému riziku)

Základné subjekty finančného trhu

1. Úrad pre finančný trh – vykonáva dozor nad kapitálovým trhom a poisťovňami vrátane udeľovania licencii od 1. 1. 2006 patrí pod dozor NBS
2. NBS – centrálna banka SR, vykonáva bankový dozor (bankový dohľad) od 1. 1. 2006 dozor nad celým finančným trhom
3. Ministerstvo financií SR – realizácia strategických cieľov finančnej politiky a hospodárskych zámerov vlády
4. Burza cenných papierov Bratislava, a. s. (BCPB) – hlavný organizátor sekundárneho trhu s cennými papiermi na Slovensku
5. Centrálny depozitár cenných papierov Bratislava, a. s., SR – vedie evidenciu cenných papierov a zmien ich majiteľov, registruje emitentov cenných papierov a mení vydané emisie
6. Bankové a zúčtovacie centrum Slovenska (BZCS) – zabezpečuje medzinárodný platobný styk BCPB, vykonáva finančné zúčtovanie prostredníctvom BZCS
7. Asociácia obchodníkov s cennými papiermi – presadzovanie zákonného rámca fingovania kapitálového trhu, vykonávanie činnosti na udržanie vysokého štandardu služieb, propagačná a vzdelávacia činnosť
8. Asociácia správcovských spoločností – príprava a zavádzanie pravidiel,  ktoré by mali prispieť k vybudovaniu dôvery v kolektívne investovanie na Slovensku

Príležitosti a nebezpečenstvá kolektívneho investovania

Kolektívne investovanie prináša množstvo príležitostí, ale aj nebezpečenstiev. Príležitosťou je možnosť investovať prakticky do najrôznejších svetových titulov, združovanie väčšieho množstva hotovosti a tým možnosť získania lepších investičných príležitostí na rozdiel o tých, ktoré by získal malý samostatný investor.

Nebezpečenstvom sú riziká spojené s investíciami do rizikových podkladových aktív a prípadnými odbornými nevedomosťami malých investorov o rizikách investovania, keďže podielové fondy je možné kúpiť prakticky na každom kroku. Súčasná tendencia ale speje k posilňovaniu práv spotrebiteľov a zvyšovaniu informovanosti malých investorov. V roku 2008 nadobudla účinnosť smernica Ministerstva financií, ktorá má za úlohu najmä zvýšiť korektnosť a transparentnosť na trhu predaja podielových fondov.

Investičná politika fondov

Druhy fondov sa líšia investičnou politikou:

1. Dôchodková politika. Cieľ: dosahovať čo najväčšie výplaty pri rovnako vysokej hodnote výplatných CP. Prípadné zisky z nákupu alebo predaja a získané dôchodky sú v plnom rozsahu vyplácané.
2. Rastová politika. Cieľ: rast inventárnej hodnoty akcie / podielového listu. Menší dôraz na bežné výplaty.
3. Zmiešaná politika. Kombinácia. Cieľ: dosiahnuť primerane vysoké výplaty s primerane vysokým rastom inventárnej hodnoty akcií / podielových listov

Služby fondov

Medzi hlavné služby kolektívneho investovania do fondov patria:

• automatické reinvestovanie
• depozitné služby (správa a údržba akcií)
• právo výmeny
• sporiaci plán
• plán výberu
• vydávanie šekov

Pravidlá investovania do podielových fondov

Akcionár by mal pravidelne sledovať výkonnosť svojho fondu a porovnávať ju s trhovou hodnotou ostatných fondov. O predaji podielu vo fonde je potrebné začať uvažovať, ak:

1. výkonnosť fondu je pod výkonnosťou ostatných fondov
2. ak úspešný majetkový správca portfólia opustil fond
3. potrebujeme likvidnejšie finančné prostriedky ( uprednostniť nákup akcií alebo podielových listov)
4. fond zmení radikálne svoju stratégiu

Penzijné fondy

Vo vyspelých krajinách patria penzijné fondy medzi najdôležitejších investorov na peňažnom trhu:

1. významné investičné rozhodnutie väčšiny osôb sa týka vzdelania. Rozhodnutie pri vytváraní hodnoty ľudského kapitálu. Zárobková činnosť najdôležitejšie aktívum, odvodzuje sa od úrovne ľudského kapitálu. Najväčšie riziko predstavuje ochorenie. Zabezpečujeme sa prostredníctvom poistenia. Ak sa pozeráme na nemocenské poistenie ako na portfólio, potom výnosová miera z neho je menej riziková ako samotný dôchodok.
2. investičné rozhodnutie nákup vlastného bytu
3. investičné rozhodnutie vytvorenie penzijných úspor = dokladanie časti úspor do penzijného veku.

Poznáme tri druhy penzií:

• štátne dávky dôchodkového zabezpečenia garantované štátom
• príjmy z individuálnych starobných úštov dôchodca zo svojho účtu, sporenie individuálne, niekde sú daňovo zvýhodnené (USA)
• príjmy z penzijných plánov finančné prostriedky, ktoré získavajú dôchodcovia z akumulovaných aktív

Vytvárajú sa z penzijných fondov: z príspevkov zamestnávateľov, z výnosov zo spravovaného investovaného majetku. Priebežné financovanie vo vyspelých štátoch. Systém kapitalizovaných dôchodkov efektívne z demohrafického hľadiska ekonomiky. Pre svojich zamestnancov vytvárajú príjmy príspevky do určitej výšky sú odpočítateľné položky. Penzijné dávky, vyplácané penzijným fondom zamestnancom, sú zdaňované.

Výhody:

• založené na princípe kapitalizovaných dôchodkov
• dlhodobé úspory
• zvýšenie likvidity finančného trhu
• väčšie možnosti financovania firiem
• zlepšovanie ekonomiky

Penzijné plány

Penzijné plány s definovaným príspevkom – zamestnávateľ sa zaväzuje, že každý rok bude pre svojho zamestnanca investovať určité množstvo finančných prostriedkov. Je sponzorom tohto plánu, lebo negarantuje výšku dávok. Výška dávok závisí od zhodnotenia vložených prostriedkov.

Penzijné plány s definovanou dávkou – firma sa zaväzuje, že zamestnancovi sa bude po odchode do dôchodku vyplácať pravidelne dopredu stanovená výška penzijných dávok, alebo určitý podiel na poslednej mzde.

Penzijné dávky sa určujú na základe príspevkov a očakávanej priemernej dĺžky života zamestnancov. Penzijné fondy vo vyspelých štátoch nie sú spravované zamestnávateľom, ale profesionálnymi správcami majetku (banky) manažérsky poplatok je cca 0,5% z hodnoty spravovaných aktív. Penzijné fondy investujú veľkú časť portfóllia do dlhodobých inštrumentov kapitálového trhu. V posledných rokoch rozptyľujú finančné prostriedky celosvetovo.

Zvláštnym typom penzijného plánu je ESOP (Employee Stock Ownership Plan) alebo plán zamestnaneckého vlastníctva akcií. Finančné prostriedky na nákup akcií vlastnej spoločnosti v mene zamestnancov, akcie sú spravované v pláne ESOP až do okamihu, keď zamestnanec ide do dôchodku. Potom sa predajú alebo vložia na individuálny starobný účet. Finančné prostriedky sa investujú do vlastných akcií a firmy majú možnosť financovania nákupu akcií z vlastných akcií a úveru. Zvyšuje sa aktivita zamestnancov a záujem o firmu = rozprávkový efekt. Podnecuje konflikt záujmov.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 17.3.2009 a aktualizovaný 15.12.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?