0TRADINGOVÉ STRATÉGIE
– protipólom hedgingových stratégií
– sleduje rozhodujúce 2 ciele:
– maximalizáciu zisku – prvoradý cieľ
– minimalizáciu rizika
? protichodné ciele – stratégia je kompromis medzi cieľmi a volíme, čomu dá investor prednosť
? sú primárne zamerané na dosahovanie zisku za pomerne krátky čas s minimálnym rizikom
? majú peňažne špekulatívny charakter
? stavebné prvky: finančné aktíva (akcie, obligácie, hypotekárne listy,…), finančné nástroje (deriváty)
? pri vytváraní stratégií vnikajú rozmanité kombinácie týchto 2 prvkov
? záleží od toho, ktorý prvok investor preferuje – trhové očakávania investora
Majú predovšetkým špekulatívny charakter. Ich iniciátor sa snaží maximalizovať zisk z príslušnej operácie a zároveň minimalizovať jej riziko. Je zrejmé, že ide o konfliktné ciele, preto vždy ide o určitý kompromis medzi ziskom a rizikom.
Základnými stavebnými prvkami tradingových stratégií sú, podobne ako pri hedgingových stratégiách, hlavne fin. deriváty a ich rôzne kombinácie. Ich konštrukcie sa však líšia v dôsledku rozdielnosti sledovaných cieľov:
– tvorca hedgingovej stratégie je rizikovo averzný, snaží sa zmierniť alebo celkom eliminovať isté fin. riziká svojho podnikania, a tomuto prvoradému cieľu podriaďuje derivátové pozície, kritérium ziskovosti považuje za druhoradé
– tvorca tradingovej stratégie sleduje ako prvoradý cieľ ziskovosť operácie a v jej záujme je ochotný akceptovať riziko, úroveň akceptovateľného rizika však závisí od jeho individuálneho vzťahu k riziku
Tradingové stratégie môžeme členiť na:
? singulárne stratégie – sú charakteristické tým, že subjekt kupuje alebo predáva CP, príp. fin. derivát s cieľom dosiahnuť zisk, pričom ide o samostatnú operáciu bezprostredne nespojenú s inou transakciou.
? ŠPEKULAČNÝ NÁKUP AKCIE uskutočňuje investor, ktorý predpokladá rast jej kurzu. Jeho zámerom je v krátkom čase akciu predať a inkasovať kurzový rozdiel. Špekulanti konajúci s týmto cieľom sa označujú ako haussisti, býci (bulls).
? ŠPEKULAČNÝ PREDAJ AKCIE sa uskutočňuje pri očakávaní poklesu jej kurzu. Obchodník dnes predáva, aby zakrátko akciu lacnejšie kúpil späť, rozdiel kurzu je jeho zisk. Títo špekulanti sa označujú ako baissisti, medvede (bears).
? podobným spôsobom sa obchoduje aj s DLHOPISMI – nakupujú sa s cieľom využiť očakávaný pokles úrokovej miery na kapitálovom trhu a predávajú sa pri jej očakávanom raste
? aj NÁKUP ALEBO PREDAJ JEDNOTLIVÝCH FIN. DERIVÁTOV môže mať prioritne špekulatívny cieľ. Kupujeme kúpnu opciu alebo predávame predajnú opciu preto, aby sme profitovali z očakávaného rastu ceny podkladajúceho aktíva. Kupujeme predajnú opciu alebo predávame kúpnu opciu vtedy, ak očakávame, že cena podliehajúceho aktíva bude klesať. Prostredníctvom swapu sa snažíme platenie úrokov z pôžičky podľa pevnej úrokovej miery zameniť za platenie podľa pohyblivej úrokovej miery, ak očakávame pokles úrokovej miery na kapitálovom trhu a pod.
? kombinované stratégie – ich úlohou je dosiahnuť čo najväčší zisk pri obmedzení rizika na úroveň, ktorú je investor ochotný akceptovať, a to najrôznejšími kombináciami viacerých derivátových obchodov, príp. kombináciami derivátov s kúpou alebo predajom CP. Týchto kombinácií môže byť nepreberné množstvo a každá konkrétna stratégia je originálnym produktom obchodníka s CP vedeného snahou splniť požiadavky svojho klienta. Príklady kombinovaných tradingových stratégií:
• SPREAD (ROZPÄTIE) – znamená zaujatie pozície, pri ktorej dochádza k súčasnému nákupu a predaju 2 opcií rovnakého typu (call alebo put). Medzi kúpou a súčasným predajom môžu byť rozdiely trojakého druhu:
– rozdielne realizačné ceny – vtedy ide o tzv. cenový (vertikálny) spread
– rozdielne doby životnosti opcií – to je tzv. časový (horizontálny) spread
– rozdielne realizačné ceny aj rozdielne doby životnosti opcií – tzv. diagonálny spred
Spread je možné vytvoriť nielen kúpou a predajom opcií, ale aj kúpou a predajom futurít. Ak rátame v rámci cenového spreadu s kombináciou viac ako 2 opcií, dostávame ďalšie pozície, napr.:
– motýlik (butterfly) – dosahuje sa kombináciou 4 opcií (len call alebo len put opcií) a zabezpečuje investorovi obmedzený zisk pri miernom poklese a miernom raste kurzu s istým bodom maxima (Long Butterfly). Zrkadlovou pozíciou je Short Butterfly.
– kondor (condor) – dosahuje sa kombináciou 4 opcií, no maximum zisku, resp. maximum straty nie je v jednom bode, ale pri jeho istom rozpätí
Keď zoberieme do úvahy ďalšie možné kombinácie, dostávame celý rad pozícií v rámci cenového, časového aj diagonálneho spreadu
• SYNTETICKÉ CP – sú kombináciou derivátov (príp. kombináciou obchodov s derivátmi a s CP), pri ktorej sa vytvorí taký rizikový a výnosový profil, ako keby investor vlastnil základný nástroj, napr. investor vytvorí kúpnu syntetickú futuritu tým, že kúpi na príslušnú akciu kúpnu opciu a súčasne predá na túto akciu predajnú opciu s tými istými podmienkami. Výhodou pred skutočným nákupom akcie je, že po dobu životnosti opcií neviaže investor žiadne prostriedky – zaplatí síce prémiu pri kúpe kúpnej opcie, ale súčasne získa prémiu pri predaji predajnej opcie. Jediným vynaložením prostriedkov sú transakčné náklady (provízia makléra).
• PREDAJE „NA KRÁTKO“ (SHORT SALES) – sú na vyspelých trhoch transakciou, ktorá sa rýchlo rozširuje. Ide o predaj CP, ktorý predávajúci vôbec nevlastní. Investor predpokladá, že kurz istej akcie bude klesať. Nevlastní ju, ale chcel by na tomto poklese zarobiť. Požiada svojho makléra, aby mu akciu dočasne požičal (resp. aby našiel subjekt, ktorý je ochotný akciu za istú províziu požičať). Investor potom požičanú akciu predá za súčasný kurz. Musí však maklérovi hlásiť, že ide o „krátky predaj“. Predajom získané prostriedky nemôže investor voľne použiť, podľa predpisov jednotlivých búrz musí časť, príp. celú sumu uložiť ako depozitum na čas, na ktorý si akciu požičal. Depozitum musí dopĺňať, ak v priebehu tohto času cena akcie rastie. Po uplynutí lehoty výpožičky musí investor príslušnú akciu na trhu kúpiť a vrátiť ju subjektu, ktorý mu ju požičal. Aj vtedy musí maklérovi oznámiť, že nejde o normálny nákup akcie, ale o „krytie krátkej pozície“. Na nákup sa použijú prostriedky z depozitu.
Predpisy v jednotlivých štátoch upravujú „krátke predaje“ CP rôzne. V USA majú niektorí investori (napr. verejné penzijné fondy) zákaz týchto predajov. Investori, ktorí ich majú povolené, musia počas výpožičky CP deponovať polovicu sumy získanej predajom a pri raste jeho kurzu túto sumu dopĺňať. Zárobky z týchto predajov sú zdaňované ako krátkodobé kapitálové zisky. Napriek rôznym obmedzeniam však objem krátkych predajov v USA rastie.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.