Futurity – futures

Futurity

Zmluvy typu futures predstavujú štandardizované burzové inštrumenty obchodované na špeciálnych termínových burzách, prostredníctvom ktorých sú príslušné podkladové aktíva obchodované vždy k pevným, burzovými pravidlami vopred určeným termínom vysporiadania.

V úlohe kupujúcich (ktorí sa dostávajú do tzv. dlhej pozície) vystupujú investori, ktorí sa zaväzujú v okamžiku vypršania životnosti futures odkúpiť za dohodnutú cenu (alebo za dosiahnutý termínový kurz) príslušné podkladové aktívum, v úlohe predávajúcich (ktorí sa dostávajú do tzv. krátkej pozície) sú potom tí účastníci, ktorí sa naopak zaväzujú v danom termíne toto aktívum dodať.

Futurity sú vlastne formalizované a štandardizované forwardy. Futuritu môžeme definovať ako zmluvu medzi 2 partnermi, ktorá im dáva právo a súčasne povinnosť kúpiť alebo predať k štandardizovanému termínu v budúcnosti štandardizované množstvo určitého množstva podliehajúceho aktíva za vopred dohodnutú termínovú cenu. Významnou skutočnosť je aj to, že sa obidve protistrany nepoznajú a proti partnerom každého účastníka obchodovania je z právneho hľadiska samotná burza.

Futures obchody

Futures obchody sa realizujú, na rozdiel od forwardov, na burzách a obchoduje sa s nimi veľmi intenzívne. Ďalším dôležitým rozdielom medzi futures a forwardmi je, že pre futurity neexistuje prakticky žiadne úverové riziko. Každá burza má svoje Clearingové centrum, kde sa koná vyrovnanie každého futuritného obchodu. Na tomto trhu sa taktiež počet predaných kontraktov musí rovnať počtu kúpených futuritných kontraktov.

Zatiaľ čo pevné termínové kontrakty typu forward možno dohodnúť prakticky na čokoľvek, futures inštrumenty možno vytvárať iba prostredníctvom špecializovaných búrz, na ktorých je možné s nimi obchodovať.

Štandardizácie financial futures

S futuritami sa obchoduje výlučne na špecializovaných burzách, pričom každá burza si určuje komodity, resp. finančné aktíva, na ktoré uzatvára futurity, ďalej si určuje minimálny objem kontraktu, pričom väčšie kontrakty môžu tvoriť len násobky minimálneho objemu, ako aj termíny splatnosti, expiračné dni a záväzne sú určené aj ďalšie podmienky. Predmetom štandardizácie financial futures sú teda hlavne:

• mesiac dodania (na svetových burzách to býva marec, jún, september a december)
• deň plnenia zmluvy
• posledný deň obchodovania
• identita – typ finančného nástroja, resp. komodita
• veľkosť (objem) kontraktu
• realizačná cena
• formálne náležitosti

Členenie futurít

Z hľadiska druhu podkladového aktíva možno futures inštrumenty členiť na:

• úrokové futures – bývajú odvodzované od krátkodobých a dlhodobých berzirizikových úrokových inštrumentov. V praxi sa vyskytujú ich dva typy: futures na dlhové cenné papiere, futures na úrokovú sadzbu;
• menové futures – predstavujú burzové štandardizované inštrumenty na budúcu výmenu pevnej čiastky (termínového kurzu) denominované v jednej mene za vopred určené množstvo druhej meny. Pokiaľ ide organizovaný trh s menovými futures, uzatvára sa na nich oveľa menej obchodov ako prostredníctvom menových forwardov. Tomu tiež zodpovedá skutočnosť, že na burzách futures sa obchoduje iba s najvýznamnejšími svetovými menami, pričom vo väčšine burzovo obchodovateľných menových pároch figuruje americký dolár;
• akciové futures – predstavujú burzové termínové kontrakty na budúcu výmenu štandardizovaného počtu (podkladových) akcií k určitému dátumu v budúcnosti za dosiahnutý termínový kurz. Pri kúpe akciových futures je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že prevod akcií nenastane ihneď, ale až pri exspirácii kontraktu. Z toho vyplýva, že kupujúci futures nemôže počítať s dividendami, ktoré budú vyplatené počas trvania kontraktu;
• indexové futures – aj napriek tomu, že teoreticky možno futures inštrumenty odvodzovať od rôznych druhov indexov, ide spravidla o svetovo uznávané, najčastejšie akciové burzové indexy. Investori nakupujú na špecializovaných termínových burzách za termínové kurzy zodpovedajúce ich očakávanej budúcej hodnote k určitému budúcemu dátumu;
• komoditné futures – predstavujú významné termínové inštrumenty obchodované na špecializovaných komoditných burzách. Pri hodnotení ich významu je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na hmotnú podstatu komodít sa komodity obchodujú na promptných burzách iba výnimočne.

Futuritná burza

Burza, ktorá sprostredkúva obchodovanie s futuritami ako zúčtovacie stredisko, garantuje splnenie všetkých kontraktov. Predstavuje zmluvnú stranu každej transakcie, to znamená, že existuje iba vzťah burza <–> predávajúci a burza <–> kupujúci, pričom zasahuje do všetkých transakcií.

Zúčtovacie stredisko predchádza rizikám nesplnenia kontraktov používaním prepočtu na trhu. Zisky alebo straty zo zmeny ceny sa v prípade futures zúčtovávajú denne, pričom súčet denných ziskov a strát sa rovná celkovému zisku alebo strate. Straty sa hradia z počiatočnej zálohy, ktorú skladajú obidve strany na začiatku kontraktu. Záloha je určená maximálnou dennou stratou, ktorá môže z kontraktu vzniknúť a situáciou na trhu.

Straty sa teda hradia zo zálohy a zisk sa zaúčtováva v ich prospech. Ak sa zálohový účet dostane pod určitú hranicu je potrebné ho doplniť tzv. variačným depozitom. Systém cenových limitov spôsobuje, že cena kontraktu sa v priebehu obchodného dňa môže pohybovať iba v rámci stanoveného pásma, ktorého stred tvorí cena vysporiadania z konca predchádzajúceho dňa.

Znaky a rozdiely medzi forwardmi a futuritami

Základné rozdiely medzi forwardom a futuritou možno zhrnúť do tabuľky:

	Forwardy	Futurity
Veľkosť kontraktu	podľa dohody oboch strán	štandardizované
Dátum dodania	podľa dohody oboch strán	štandardizované
Účastníci	úzka spoločnosť	stanovené aukciou
Metódy transakcie	dohodnuté bankou, maklérmi	stanovené akciou
Poplatky	bez vplyvu zákazníka	štandardné poplatky
Bezpečnostné depozitum	žiadne	vyžaduje sa
Clearing	neexistuje	burzový klíring
Prístupnosť	obmedzená skupina	vzácni záujemcovia
Regulácia	samoregulovanie	regulačné orgány
Ukončenie kontraktu	zväčša dodaním	dodaním iba niekoľkých
Cenové obmedzenie	žiadne	burza môže stanoviť

Finančné futurity

Financial futures sa uzatvárajú najčastejšie na krátkodobé aj dlhodobé úrokové sadzby, akcie, devízy a akciové indexy. Výhodou štandardizácie je likvidita a obchodovateľnosť kontraktov financial futures.

Výhody futurít oproti forwardom

Okrem likvidity a obchodovateľnosti kontraktov, na rozdiel od forwardov, futures zavádzajú viaceré novinky:

1. inštitút zúčtovacieho strediska (clearingové centrum) – zúčtovacie stredisko, t.z. burza, ktorá sprostredkúva obchodovanie s futuritami, garantuje splnenie všetkých kontraktov. Je zmluvnou stranou každej transakcie (t.j. existujú iba vzťahy predávajúci – burza a burza – kupujúci) a zasahuje do všetkých transakcií. Oddeľuje teda predávajúceho a kupujúceho tým, že medzi nich vstupuje ako sprostredkovateľ.
2. systém prepočtu na trhu (marking to market) – zúčtovacie stredisko predchádza rizikám neplnenia kontraktu používaním systému prepočtu na trhu. Na rozdiel od forwardov, pri ktorých sa zisky alebo straty realizujú jednorázovo v lehote splatnosti kontraktov, pri futures sa zisky alebo straty zúčtovávajú zo zmeny ceny kontraktu denne. Súčet denných ziskov alebo strát z financial futures sa rovná celkovému zisku, príp. straty kontraktu.
3. zálohové platby (záruka, kolaterál, depozit, marža) – straty, ktoré vzniknú v dôsledku zmien cien, sa hradia z počiatočnej zálohy, ktorú musia obidve strany zložiť na začiatku kontraktu. Výška počiatočnej zálohy je určená maximálnou dennou stratou, ktorá môže z kontraktu vzniknúť, a situáciou na trhu. Straty jednotlivých strán sa kryjú z počiatočnej zálohy a zisky sa zúčtovávajú v ich prospech. Ak sa zálohový účet dostane pod určitú hranicu – tzv. hranicu udržiavacej zálohy, je potrebné okamžite ho doplniť tzv. variačným depozitom.
4. systém cenových limitov – spôsobujú, že v priebehu obchodného dňa sa môže cena kontraktu pohybovať iba v rámci stanoveného pásma, ktorého stred tvorí cena vysporiadania z konca predchádzajúceho dňa.
5. vysporiadanie kontraktov – je možné viacerými spôsobmi, a to:
   • fyzická dodávka (efekčný obchod) – skutočné dodanie podliehajúceho aktíva kupujúcemu, ktorý zaplatí predávajúcemu účtovnú cenu
   • peňažné vyrovnanie v termíne splatnosti kontraktu (diferenčný obchod) – na rozvinutých trhoch sa týmto spôsobom uzatvára necelé 1 % obchodov (najviac pri futuritách na meny a zlato)
   • reverzný obchod (zámenný obchod, netting, offset) – najčastejší spôsob (až na 98 %). Ide vlastne o otvorenie presne opačnej pozície, napr. kupujúci predá rovnaký kontrakt alebo naopak, kupujúci kúpi rovnaký kontrakt. Zámenný obchod zodpovedá pôvodnej transakcii, pokiaľ ide o objekt obchodu, počet kontraktov a dobu splatnosti, len cena môže byť (a spravidla aj býva) rozdielna.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008 a aktualizovaný 26.1.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

• CHOVANCOVÁ B. et al. 2006. Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. 3.vyd. Bratislava: Iura Edition, 2006. ISBN 80-8078-089-7.
• JÍLEK J. 1997. Finanční trhy. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 1997. ISBN: 80-7169-453-3.
• JÍLEK, J. 2005. Finanční a komoditní deriváty v praxi. Praha: Grada Publishing, 2005. ISBN 80-247-1099-4.
• KRÁĽOVIČ, J. et al. 2006. Finančný manažment. 2. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2006. ISBN 80-8078-042-0.
• MARKOVIČ, P. et al. 2007. Manažment finančných rizík podniku. Bratislava: Iura Edition, 2007. ISBN 978-80-8078-132-3.
• MUSÍLEK P. 2011. Trhy cenných papírů. 2. vyd. Praha: EKOPRESS, 2011. ISBN: 978-80-86929-70-5.
• PAVLÁT, V. et al. Kapitálové trhy. Praha: Professional Publishing, 2003. ISBN: 80-86419-33-9.
• POLOUČEK S. et al. 2010. Peniaze, banky, finančné trhy. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2010. ISBN: 978-80-8078-305-1.
• ŘEZŇÁKOVÁ, M. et al. 2007. Medzinárodné kapitálové trhy. 1. vyd. Praha: GRADA PUBLISHING, 2007. ISBN 978-80-247-1922-1.
• SIVÁK et al. 2010. Riziká a modely vo financiách a v bankovníctve. Bratislava: Sprint dva, 2010. ISBN: 978-80-89393-44-2.
• SIVÁK et al. 2009. Riziká vo financiách a v bankovníctve. Bratislava: Sprint dva, 2009. ISBN: 978-80-89393-03-9.
• VLACHYNSKÝ, K. et al. 2001. Finančné inžinierstvo. Bratislava: IURA EDITION, 2001. ISBN 80-89047-08-4.