Forwardy a forwardové obchody

Forward je termínový kontrakt predstavujúci záväzok predávajúceho predať v určitom stanovenom termíne určitý nástroj za cenu stanovenú pri uzatvorení dohody a záväzok kúpiť príslušné aktívum v dohodnutých podmienkach. Uzavretie obchodu je časovo oddelené od jeho plnenia. Forward je najjednoduchším druhom derivátu, kde sa dve strany dohodnú, že v budúcnosti dodajú a zaplatia určité aktívum. Tým, že sa uzavrie dohoda o obchode v budúcnosti obidve strany disponujú rizikom straty, do ktorého sa dostanú v dôsledku pohybu ceny, ktorá môže byť v ich neprospech. Výsledok sa každá strana o tom či zarobila alebo prerobila dozvie až v deň, kedy sa zmluvné strany dohodli svoje záväzky vyrovnať a porovnajú cenu daného obchodu s cenou, za ktorú sa tovar aktuálne obchoduje napr. na burze.

Zmluvné strany – investor a vypisovateľ

Forwardy sú dohody medzi dvoma stranami, ktoré stanovia podmienky obchodu, ktoré sa uskutočnia medzi týmito stranami k nejakému budúcemu dátumu. Je to zmluvne vyjadrená dohoda, ktorou sa kupujúci (investor) zaväzuje kúpiť a predávajúci (vypisovateľ) sa zaväzuje predať určité podliehajúce aktívum v určitom budúcom termíne (v deň expirácie) za cenu určenú v deň uzavretia dohody. Obe zmluvné strany majú teda povinnosť splniť podmienky kontraktu, t.j. predávajúci má povinnosť dodať podliehajúce aktívum (podkladové aktívum) v stanovenom čase, množstve a cene a kupujúci má povinnosť ho prevziať. Pri forwardových kontraktoch medzi zmluvnými stranami nedochádza spravidla k žiadnej peňažnej výmene až do chvíle plnenia zmluvy. Forwardy patria medzi jednu z mnohých investičných stratégií.

História forwardov

• forwardy predstavujú starý typ obchodov, už v starovekom Ríme
• dlho boli len termínové obchody na konkrétne komodity
• až zač. 20. storočia vznikli finančné termínové obchody a podkladovými aktívami sa stali úrokové sadzby, akcie, dlhopisy, obligácie, cudzia mena

V súčasnosti sa najčastejšie využívajú forwardy na finančné nástroje, ktorým prechádzali forwardové kontrakty na komodity. Tie vznikli už v 12. storočí v Európe, hlavne v Taliansku a Holandsku. Neskôr sa centrum forwardových kontraktov presunulo do Londýna a potom do Chicaga.

Predmet forwardu

• predávajúci má zaručený budúci predaj za dnes pevne určenú cenu
• kupujúci má zabezpečenú budúcu dodávku za kúpnu cenu
• obaja sú chránení pred rizikom
• všetky podmienky sú šité na mieru oboch partnerov – vzájomný obchod
• kupujúci má zabezpečenú budúcu kúpnu cenu bez toho, aby ju musel pri uzavretí obchodu zaplatiť – vyplatí ju až v dobe splatnosti

Podstata forwardu čnie v rozdielnom trhovom očakávaní predávajúceho a kupujúceho:

1. Predávajúci si zabezpečuje pevnú cenu: pri plnení bude časová cena nižšia ako kurzový rozdiel (promptná cena bude v budúcnosti nižšia preto stanoví cenu dopredu).
2. Kupujúci očakáva rast cien v budúcnosti, preto uzatvára obchod na dnešnú cenu a myslí si, že on zarobí.

Výhody forwardov

Forward je šitý na mieru oboch zmluvných strán, t.z. podmienky uzavretia kontraktu nie sú štandardizované, závisia len od vôle zmluvných strán, preto sa s forwardami obchoduje priamo mimo burzového trhu, či už bez alebo so sprostredkovateľmi (môžu preberať aj zodpovednosť za serióznosť partnerov, za čo môžu požadovať určité záruky). Jedná sa teda o voľnosť čo do objektu obchodu, ceny, termínu dodávky, spôsobu vysporiadania a ďalších podmienok.

Zaistenie proti riziku

Ak určitý ekonomický subjekt bude potrebovať určité zahraničné meny v budúcnosti, existuje neistota aký bude príslušný kurz určitej devízovej meny v budúcnosti. Z tohto dôvodu sa obchodný klient snaží zabezpečiť si budúcu cenu zahraničnej meny, za ktorú sa mena v budúcnosti nakúpi a takúto možnosť ponúka dodávkový devízový trh. Obchodovanie na dodávkovom trhu vyúsťuje do uzavretia dodávkového (forward) kontraktu o budúcom dodaní špecifikovaného objemu zahraničnej meny za určitú cenu k určitému dátumu v budúcnosti.

Forwardy sa uskutočňujú na mimoburzových trhoch, tzv. OTC trhoch, na rozdiel od futures, a to najmä medzi finančnými inštitúciami alebo inštitúciami a klientmi. Zisk z forwardových kontraktov závisí od dohodnutej ceny dodávky podkladového aktíva pri uzatváraní kontraktu a od trhovej ceny aktíva k dátumu exspirácie kontraktu.

Nevýhody forwardu

1. predávajúci si sám musí nájsť záujemcu, ktorý súhlasu a navrhovanými podmienkami
2. kupujúci musí mať info o predávajúcom (čas + náklady platené nejakej sprostredkovateľskej inštitúcií)
3. je dobré ak je vypisovateľom forwardu banka
4. kupujúci sa ťažko zbaví svojej povinnosti
5. sú málo likvidné
6. nedochádza k uzavretiu pozície inými spôsobmi

Forward nemôže byť zrušený bez toho, aby sa dohodli obe zmluvné strany, a spravidla nemôže byť ani prevedený na tretiu stranu. Majú teda nízku likviditu (t.j možnosť predať forward inému záujemcovi pred termínom jeho splatnosti) a obchodovateľnosť. Okrem toho, nie je ľahké, aby sa stretli 2 partneri, ktorým vyhovujú rovnaké podmienky kontraktu.

Ďalej, keďže ide len o dohodu medzi 2 partnermi, neexistuje tu záruka, že si jedna zo strán svoje záväzky splní. Čím väčšie budú cenové rozdiely na promptnom trhu v porovnaní s forwardovým kontraktom, tým väčšia je pravdepodobnosť, že jeden z partnerov dohodnuté podmienky poruší. Preto je veľmi dôležité preveriť dôveryhodnosť svojho partnera.

Druhy forwardov

Poznáme rôzne druhy forwardov:

• forward na úroková mieru – FRA
• forward na menový kurz
• forward na konkrétne finančné aktívum

Forward na úrokovú mieru – FRA

Úrokový forward je forwardom na výmenu pevnej čiastky hotovosti v jednej mene, za do teraz neznámu čiastku hotovosti, či prípadne za dlhový cenný papier, úver, vklad alebo pôžičku v tej istej mene. Cieľom forwardu na úrokovú sadzbu resp. mieru je zabezpečiť kupujúcemu aj predávajúcemu pevnú úrokovú sadzbu z istej peňažnej hodnoty k dohodnutému termínu.

Môžeme teda povedať, že FRA je kontrakt medzi dvoma zúčastnenými protistranami o výmene platieb krátkodobej úrokovej sadzby za dohodnuté obdobie niekedy v budúcnosti. Proces tohto kontraktu spočíva v tom, že jeden účastník obdrží od druhého účastníka platbu odpovedajúcu dohodnutej pevnej úrokovej miere a zaplatí druhému účastníkovi čiastku zodpovedajúcu určitej budúcej spotovej úrokovej miere (v dobe zjednávania FRA neznámej).

Proces kontraktácie zmluvy začína jej podpísaním, v ktorej sa určí pevná úroková miera. Ďalej sa v zmluve určí, že k určitému okamihu, myslíme tým na začiatku úrokového obdobia sa automaticky podľa dohodnutých podmienok určí budúca spotová úroková miera. Úroky nabiehajú od začiatku úrokového obdobia až do konca úrokového obdobia. Platby zodpovedajúce pevnej úrokovej miere a budúcej spotovej úrokovej miere sú odvodené z určitej podkladovej hodnoty a od určitého úrokového obdobia.

Nesmieme zabúdať na fakt, že tieto kontrakty FRA obsahujú úverové riziko, ktoré spočíva v tom, že druhý účastník nemusí dodržať svoj záväzok. Z tohto dôvodu sa teda vyrovnávacia platba najčastejšie uskutočňuje na začiatku úrokového obdobia a úrokové platby sa musia diskontovať z konca úrokového obdobia na začiatok úrokového obdobia. Na minimalizovanie rizika môže slúžiť tiež zloženia zábezpeky.

Forward na menový kurz

Forwardový menový obchod s pohyblivým dňom splatnosti má všetky znaky forwardového obchodu s pevným dňom splatnosti až na jednu výnimku. V prípade forwardu s pohyblivým dňom splatnosti sa pri dohodnutí obchodu nestanovuje deň splatnosti, ale len lehota v rámci ktorej sa bude deň splatnosti pohybovať. Klient si potom môže v rámci tejto lehoty upresniť deň splatnosti, v čase keď už bude vedieť presný dátum plnenia. Táto lehota predstavuje maximálne 30 kalendárnych dní.

Banka v tomto prípade pri výpočte forwardového kurzu obyčajne postupuje tak, že uvažuje s najhoršou možnou alternatívou výberu dňa splatnosti zo strany klienta. Výsledkom je potom mierne širšie rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou. Tento fakt je však kompenzovaný flexibilitou, ktorú má klient pri výbere dňa splatnosti. Pre klienta predstavuje tento typ obchodu jednu z možností ako si už dnes zafixovať výmenný kurz pre transakciu, ktorá sa má realizovať v budúcnosti v rámci určitého obdobia, pričom presný deň splatnosti môže klient špecifikovať neskôr.

Menový forward, teda predstavuje nákup alebo predaj jednej meny za menu druhú za vopred dohodnutý menový kurz, medzi dvoma stranami, vo vopred dohodnutom čase. Keďže menové forwardy nie sú štandardizované, sú vhodné k zafixovaniu budúcich finančných tokov z pohľadávok a záväzkov s ľubovoľnou dobou splatnosti. Dohodnutie obchodu prebieha v dohodnutom termíne, ktorý nie je kratší ako 3 pracovné dni od dátumu uzavretia obchodu a nepresiahne dobu 12 mesiacov od dátumu uzavretia obchodu. Tento druh obchodu je záväzný a nedá sa od neho odstúpiť.

Forward na finančné aktívum

Finančným aktívom rozumieme akcie, obligácie, prípadne iné cenné papiere. Akciovým forward je forward na výmenu pevnej čiastky hotovosti za akciový nástroj k určitému dátumu v budúcnosti. Akciový forward je primárne stávka na budúcu cenu akciového nástroja a sekundárne môže byť tiež stávkou na budúci spotový menový kurz a na budúce spotové bezrizikové úrokové miery. Dohodnutá cena sa označuje ako forwardová cena. Patrí sem aj forward na akciový index.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008 a aktualizovaný 16.2.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

• BAKEŠ, M., KARFÍKOVÁ, M., KOTÁB, P., MARKOVÁ, H. a kol. Finanční právo. 4. upravené vydání, C. H. BECK, 2006
• BAKEŠ, M., KARFÍKOVÁ, M., Kotáb, P., MARKOVÁ, H. a kol. Finanční právo. 5. upravené vydání, C. H. BECK, 2009
• BANKS, Erik. Exchange-Traded Derivatives. First Edition, John Willey & Sons, 2003
• BLAHA, Z. S., JINDŘICHOVSKÁ, I., Opce, swapy, futures deriváty finančního trhu. 2. rozšířené vydání, Management Press, 1997
• DĚDIČ, J. a kol. Právo v podnikání 5. Právo cenných papírů a kapitálového trhu. Prospektrum, 2000
• DURČÁKOVÁ, Jaroslava, MANDEL, Martin. Mezinárodní finance. 4. aktualizované a doplněné vydání, Management press, 2010
• DVOŘÁK, Petr. Deriváty. 2. přepracované vydání, Oeconomia, 2008
• HARDING, Paul. Mastering the ISDA Master Agreements. 3rd Edition, Pearson Education Limited, 2010
• HENDRYCH, D. a kol. Právnický slovník. 3. vydání, C.H.Beck, 2009
• HULL, John C. Fundamentals of futures and option markets. Fourth Edition, Pearson Prentice Hall, 2002
• HULL, John C. Options, futures and other derivatives. Seventh Edition, Pearson Prentice Hall, 2009
• CHISHOLM, Andrew M. Derivatives Demystified. John Willey & Sons, 2004
• JÍLEK, Josef. Akciové trhy a investování. 1. vydání, GRADA Publishing a. s., 2009
• JÍLEK, Josef. Finanční a komoditní deriváty v praxi. 2. upravené vydání, GRADA Publishing a. s., 2010
• JÍLEK, Josef. Finanční a komoditní deriváty. 1. vydání, GRADA Publishing a. s., 2002
• JÍLEK, Josef. Finanční trhy a investování. 1. vydání, GRADA Publishing a. s., 2009
• KARFÍKOVÁ, M., PŘIKRYL, V. a kolektiv: Pojišťovací právo. 1. vydání, Leges, 2010
• KOLB, Robert. W., OVERDAHL, James A. Financial derivatives. Third Edition. John Willey & Sons, 2010
• KOLB, Robert. W., OVERDAHL, James A. Financial derivatives: Pricing and Risk Management. John Willey & Sons, 2010
• KRÁĽ, Miloš a kol. Mezinárodní finance. GEORG, 2010
• LIŠKA, Václav, GAZDA, Jan. Kapitálové trhy a kolektivní investování. Professional Publishing, 2004
• OHEROVÁ, J., SVOBODA, M., KALINA, M., a kol. Anglicko-český právnický slovník. 4. aktualizované a doplněné vydání, Linde Praha, 2010
• PARAMESWARAN, Sunil. Fundamentals of Financial Instruments. John Willey & Sons, 2011
• PLÍVA, S., ELEK, Š., LIŠKA, P., MAREK, K., Bankovní obchody. Aspi, 2009
• ŠVESTKA, Jiří, DVOŘÁK, Jan, a kolektiv. Občanské právo hmotné. 5. jubilejní aktualizované vydání, Wolters Kluwer ČR a. s., 2009