Základné nástroje regulácie trhu cenných papierov

Medzi základné nástroje regulácie trhu cenných papierov patrí:

• informačná povinnosť emitenta
• deregulácia
• harmonizácia
• samoregulácia

Informačná povinnosť emitenta

Informačná povinnosť emitenta slúži pre zabezpečenie dostatočného množstva pravdivých, aktuálnych a významných informácií pre investora. V praxi je informačná povinnosť zabezpečená pri emisii vytvorením prospektu a v priebehu doby obchodovania daného inštrumentu je nutné pravidelne uverejňovať obchodné správy.

Regulatívne inštitúcie neurčujú, či emitent je kvalitný alebo nie, ich úlohou je zistiť, či emitent uverejňuje informácie a či sú pravdivé. Cieľom je ochraňovať pred nekalými praktikami (pranie špinavých peňazí).

Zneužitie neverejných informácií

Regulácia trhu cenných papierov je zameraná proti obchodom, ktoré sú založené na neverejných informáciách – tie sú verejnosti neznáme burzotvorné skutočnosti, ktoré sa týkajú jedného alebo viacerých emitentov. Dochádza k zneužívaniu neverejných informácií dvoma spôsobmi:

1. primárnou osobou (informácie zo zamestnaneckého vzťahu)
2. sekundárnou osobou (získava informácie nelegálnym spôsobom od primárnej osoby)

Zneužívanie neverejných informácií je trestný čin (nelegálny obchod):

• nie je veľmi atraktívna znalosť neverejných informácií u veľkých a.s., nevyvolávajú výrazné kolísanie trhových hodnôt firmy
• ak kolísanie trhovej hodnoty firmy nesúvisí s makroekonomickými veličinami, potom niečo vo firme nie je v poriadku
• dochádza k podlomeniu dôvery investorov

Menšinový klub ekonómov

Tzv. „Menšinový klub ekonómov“ predstavuje ekonomický smer, ktorý neverejné informácie považuje za prospešné. Zástupcovia menšinového klubu ekonómov tvrdia, že takéto nelegálne obchody zvyšujú aktivitu podnikateľov, ktorí sú viac zainteresovaní na zisku a že to umožňuje suplovať neschopnosť verejnosti oceniť hodnotu správy. Obchody sú podľa nich prospešné, ak nie je možné niektoré informácie seriózne zverejniť (napr. v dôsledku ohrozenia konkurenčných výhod firmy).

Henry G. Manne a prospešnosť neverejných informácií

Predstaviteľom prúdu, ktorý považuje neverejné informácie za prospešné, je Henry G. Manne. Jeho argumenty:

• tieto obchody zvyšujú aktivitu podnikateľov, lebo sú viac zainteresované na zisku
• obchody umožňujú oceniť hodnotu informácií
• obchody sú prospešné vtedy, keď neohrozujú konkurenčné výhody firmy

Súčasné trendy regulácie

V súčasnoti prebieha proces deregulácie, harmonizácie a samoregulácie.

Deregulácia

• upúšťa sa od administratívnych nástrojov a využívajú sa trhové nástroje
• investor na trhu CP by mal byť primárne ochraňovaný konkurenciou a až sekundárne štátom

Harmonizácia

• prebieha na celosvetovej aj aj regionálnej úrovni

Samoregulácia

• primárni tvorcovia regulárnej politiky sú jej regulátormi
• ich činnosti sú financované trhom a nie z prostriedkov štátu
• napr. kótovanie CP na sekundárnych trhoch, udeľovanie licencií brookerom,
• samoregulujúce inštitúcie sú schopné identifikovať problémy ešte v počiatkoch a danú situáciu riešiť
• štátna regulácia tvorí protiváhu samoregulácie, zároveň ju však dopĺňa
• vzťah medzi štátnou reguláciou a samoreguláciou musí byť jasne definovaný

Pranie špinavých peňazí

K tomuto javu dochádza pri realizovaní kontraktov, ktoré nemajú legálny charakter. Tento obchod je známy ž desaťročia. Dochádza k expanzii týchto nezákonných aktivít. Extrémny nárast v druhej polovici 70. rokov.

Podstata

• ak ide o nelegálne aktivity potom väčšina platieb sa uskutočňuje v hotovosti, ktoré sa musia legalizovať (preprať), teda zmeniť na legálny príjem
• od polovice 70. rokov sa inštitúcie snažia proti nim bojovať
• systém prania špinavých peňazí sa sústavne vyvíja a obsahuje sumy neskutočne veľké

Definícia špinavých peňazí

Sú to peniaze, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti (organizovaný zločin – drogy, strategické suroviny, obchod s ľuďmi, veľké finančné podvody, sprenevery, prevádzka ilegálnych hier, falšovanie CP), a tie sa formou prepierania dostávajú do legálneho systému tak, že sa zatají ich pôvod a potom budia zdanie legálne získaných peňazí.

V praxi v tomto procese veľkú úlohu zohrávajú veľké firmy, zmenárne, investičné spoločnosti a banky.

Formy prania špinavých peňazí

1. Špinavé peniaze sa uložia na veľké množstvo peňažných účtov a nasleduje ich prevod do rôznych krajín
2. Transport peňažných prostriedkov do krajín, kde chýba mechanizmus regulácie a kontroly legálnych obchodov
3. Predstiera sa, že špinavé peniaze sú legálnym príjmom z legálneho podnikania
4. Realizujú sa platy medzi firmami za neexistujúce služby a produkty
5. Nákup a spätný predaj žetónov z kasína

Viac sa o praní špinavých peňazí dočítate na stránke Regulácia trhu s cennými papiermi.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008 a aktualizovaný 19.5.2015. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?