Volatilita
Volatilita predstavuje tendenciu častých, náhlych alebo výrazných odchýlok (Aizenman – Pinto, 2005). Ide o vyjadrenie neistoty ohľadom budúceho vývoja sledovanej veličiny, ktorá vyplýva z toho, že hodnota danej veličiny v budúcnosti nemusí odpovedať nami očakávanej hodnote, alebo sa od nej môže dokonca výrazne líšiť.
Variabilita a neistota volatility
Volatilita má dva komponenty: variabilitu (premenlivosť) a neistotu. Variabilita pritom odpovedá celkovému pohybu hodnôt, neistota iba pohybu v dôsledku neočakávaných a neznámych
javov. Autori teda rozdeľujú volatilitu v určitom časovom úseku na očakávanú zmenu a neočakávanú zmenu. Volatilita nie je okamžite sledovateľnou a merateľnou veličinou, je možné ju odhadnúť na základe historických dát.
Volatilita finančných aktív
U finančných aktív je volatilita vo všeobecnosti chápaná ako miera variability ceny alebo výnosovej miery. Najčastejšie sa pod týmto pojmom rozumie smerodajná odchýlka, resp. rozptyl logaritmických výnosov.
Priemerná a nadpriemerná volatilita
Nárast volatility znamená kolísanie výnosových mier a cien finančných inštrumentov. Zvyšuje riziko spojené s emitovaním, investovaním a obchodovaním finančých inštrumentov. Volatilita významne vzrástla v 80. rokoch 20. storočia. Rozlišujeme:
- primeraná volatilita – bežná súčasť procesu alokácie finančných prostriedkov
- nadmerná (extrémna) volatilita – volatilita akciových kurzov, devízových kurzov, úrokových mier – je nežiadúca, lebo narušuje hladké fungovanie finančného systému (problémy s výkonnosťou ekonomiky)
Nežiadúce účinky nadmernej volatility
Nadmerná volatilita vplýva negatívne na celú ekonomiku:
- dopad na spotrebné výdaje – keď klesnú ceny akcií, poklesne hodnota finančného majetku domácností a znižuje sa spotreba.
- oslabuje sa dôvera investorov
- negatívne vplýva na investičné výdaje firmy
- zvyšuje sa riziko pri investovaní do akcií, keďže sú nestabilné, investície sa presunú do menej rizikových inštrumentov, lebo väčšina investorov je rizikovo averzná
- malé firmy začnú mať problémy so získavaním akciového kapitálu, lebo viac sa investuje do veľkých a známych firiem (malé firmy idú bokom)
- narušenie fungovania finančného systému
- dôjde k štrukturálnym zmenám ale aj k zmenám v oblasti regulácie – snaha tento stav odstrániť
- mnohé systémy fungujúce dobre v normálnej volatilite, nie sú schopné vyrovnať sa extrémnym zmenám cien
Akciová volatilita
Volatilita sa skúma hlavne na akciových trhoch. Dňa 19. 10. 1987 sa zrútili ceny akcií – Dow Jonesov index poklesol o 508 bodov za 1 deň – to predstavovalo najväčší pokles v histórii tohoto indexu. Na akciových trhoch sledujeme dva typy volatility:
- normálna volatilita – bežná variabilita výnosu z akcií
- nadmerná volatilita – jednorázové a náhle zmeny vo výnosových mierach (variantoch) akciových (finančných) inštrumentov.
Akciovú volatilitu meriame pomocou početnosti zmien extrémnych kurzových pohybov – skoková volatilita. Nadmerná volatilita sa prejavila v 2. pol. 80. rokov (1986, 1987, 1988) – bola tu aj skoková volatilita úrokových sadzieb. Vyskytuje sa aj v devízových kurzoch (v minulosti devízové kurzy podliehali značnej vládnej kontrole; čakalo sa, že bude prechodným javom, ale stala sa trvalým javom).
Volatilita úrokových sadzieb
80. roky 20. storočia boli poznačené reštriktívnou monetárnou politikou a znamenali nárast inflačného očakávania a odstránenie úrokových stropov.
Volatilita úrokových sadzieb nepriamo ovplyvňuje investičný dopyt firmy. Každý investor ju vníma ako zvýšenie rizika a preto volí transfer portfólia investícií do menej rizikových nástrojov. Pri vysokej volatilite úrokových sadzieb firmy nákladnejším spôsobom financujú svoje projekty.
Volatilita úrokových sadzieb priamo vplýva na menovú politiku. Ak je vyššia volatilita, nastáva zmena štruktúry majetku finančných investorov a rozkolísanie dopytu po peniazoch. To predstavuje ťažkú úloha pre navrátenie stability menovej politiky.
Volatilita devízových kurzov
Nadmerná volatilita vyvoláva neistotu v oblasti výšky budúcich ziskov, skomplikujú sa dlhodobé investičné rozhodnutia a firmy, ktoré sa angažujú v medzinárodnom obchode začnú tlmiť svoje aktivity v oblasti dlhodobých investičných projektov, lebo sa obávajú o svoje zisky.
Nadmerná volatilita radikálne znižuje dlhodobé kapitálové toky, čím je narušený hladký priebeh (efektívny) pohybu kapitálu v celosvetovom meradle. Realizujú sa krátkodobé špekulatívne kapitálové toky, ktoré negatívne ovplyvňujú menovú politiku.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008 a aktualizovaný 10.7.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.
Už ste čítali?
Zdroje a literatúra
- Aizenman, J., Pinto, B. (2005). Managing Economic Volatility and Crises: A Practitioner’s Guide. Cambridge: Cambridge University Press.
- Andersen, T. G., Bollerslev, T., Christoffersen, P. F., Diebold, F. X. (2006). Volatility and Correlation Forecasting. Handbook of Economic Forecasting. Amsterdam: North-Holland, 778-878.
- Artl, J., Artlová, M. (2003). Finanční časové řady. Grada Publishing, Praha.
- Bollerslev, T., Russell, J., Watson, M. W. (2010). Volatility and Time Series Econometrics: Essays in Honor of Robert Engle. 1st ed. Oxford: Oxford University Press.
- Cipra, T. (2008). Finanční ekonometrie. Ekopress, Praha.
- Diebold, F. X., Yilmaz, K. (2008). Macroeconomic Volatility and Stock Market Volatility, Worldwide. National Bureau of Economic Research.
- DVOŘÁK, Petr. Deriváty. 2006. Praha: Nakladatelství Oeconomica. ISBN 80-245-1033-2.
- FIČURA, Milan. Metody předvídání volatility. 2013. Praha. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.
- FIGLEWSKI, Stephen. Forecasting Volatility. Financial Markets, Institutions & Instruments, strany 1-88. 1997.
- Forbelská, M. (2011). Stochastické modely časových řad. Masarykova univerzita, Brno.
- Hansen, P. R., Lunde, A. (2001). A comparison of volatility models: Does anything beat a GARCH(1,1)?. University of Aarhus.
- HENDL, Jan. Přehled statistických metod zpracování dat: Analýza a metaanalýza dat. 2009. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-482-3.
- Jusko, M. (2009). Modely volatility ARCH a GARCH. Univerzita Karlova v Praze.
- Knight, J. L., Satchell, S. (2007). Forecasting Volatility in the Financial Markets. 3rd ed. Boston: Butterworth-Heineman.
- Schwert, G. W. (1989). Why Does Stock Market Volatility Change Over Time?. Journal of Finance, 44, 1115-1153.
- Wang, P. (2009). Financial Econometrics (Routledge Advanced Texts in Economics and Finance). Routledge, New York.
- WITZANY, Jiří. Financial Derivatives: Valuation, Hedging and Risk Management. 2013. Praha: Nakladatelství Oeconomica. ISBN 978-80-245-1980-7.