Regulácia trhu s cennými papiermi

Trh cenných papierov je najviac štátom regulovaným odvetvím, situácia na trhu cenných papierov si to vynucuje.

Škola verejnej voľby

Medzi hlavné myšlienkové smery, ktoré sa zaoberajú reguláciou patrí Škola verejnej voľby. Škola verejnej voľby vychádza z teórií:

• teória, ktorá zdôrazňuje reguláciu
• bola vytvorená na základe zajateckej regulácie trhu
• tvrdia, že podniky, ktoré fungujú na trhu cenných papierov, si sami vynucujú a vítajú reguláciu, lebo ich chráni pred novými konkurenčnými podnikmi
• vítajú reguláciu: firmy, ktoré tu fungujú si reguláciu vynucujú prostredníctvom lobby (lobbing)
• regulované subjekty vlastne ovládajú reguláciu (zajatecká teória)

Príčiny regulácie

Príčiny zasahovania štátu je nutné hľadať v USA, kde dlho fungoval trh cenných papierov voľne, liberálne bez žiadnych zásahov štátu.

• žiadne zásahy štátu, do r. 1920 fungoval trh cenných papierov len na základe trhového mechanizmu, nikto neuvažoval o tom, že by mohol zlyhať
• voľnosť bola postupne zneužívaná podvodmi, ktoré narastali do veľkých rozmerov
• v roku 1911 bol prvý pokus o reguláciu trhu cenných papierov – v štáte Kansas prijali 1. regulatívne zákony, tzv. Zákony modrej oblohy (Blue Sky Law):
  • upravovali licencie cenných papierov a brokerov
  • zaviedla sa štátna registrácia emisie nových cenných papierov
  • vyžadovali splnenie štandardov pre nové emitované cenné papiere pred momentom verejného predaja

Podvodnícke aktivity na trhu cenných papierov

Podvodné aktivity na trhu s cennými papiermi sa rozvinuli v roku 1933 v USA a predstavovali ich:

• pracie predaje – aby sa získala strata na daňové účely alebo aby oklamali niekoho, kto verí, že došlo ku zmene trhovej ceny
• vytváranie nelegálnych obchodných skupín – manipulácia kurzov finančných inštrumentov, keď je cieľ splnený – skupina sa rozpadne
• čerenie vody – profitovanie z častých operácií pre klienta, ktoré neboli potrebné

Veľká hospodárska kríza 1939

V 30-tych rokoch sa situácia znovu vyhrotila a výsledkom bola svetová hospodárska kríza. V roku 1933 vzniklo zákonodárstvo, týkajúce sa regulácie trhu cenných papierov.

Nelegálne obchodné skupiny

Podstata nelegálnej obchodnej skupiny predstavuje tajné a tiché skupovanie cenných papierov, až kým nelegálna obchodná skupina vlastní podstatnú časť aktív a tým získa schopnosť manipulovať kurz akcie.

V tomto čase sa združovali 2 skupiny:

1. tí, ktorí vedeli poskytnúť kapitál
2. tí, ktorí poskytovali know-how alebo informácie

Priebeh veľkej hospodárskej krízy

• Až 90 % akcií sa obchodovalo na báze požičaných peňažných prostriedkov.
• Začiatkom roku 1929 tak narástli akciové kurzy, ktoré nemail reálny ekonomický základ a ekonomické opodstatnenie.
• V októbri 1929 začali ceny tak klesať, že pokles sa zmenil na dlhodobý a nastala panika.
• Špekulanti chceli rýchlo predávať, lebo prichádzali o vlastný kapitál, ale aj úvery.
• Predaj vyvolával predaj, nastal veľký útok na banky, banky sa stali nelikvidnými a začali masovo krachovať.
• Dňa 6. 3. 1933 prezident Roosevelt uzavrel všetky banky na týždeň (tzv. Nedobrovoľné bankové prázdniny).
• Po týždni sa obnovili len likvidné banky a bolo ich málo.
• Nekontrolované podvody na trhoch akcií boli dôvodom krachu a dôvodom pre reformu a reguláciu trhu s cennými papiermi.

Obdobie začiatku regulácie

• v roku 1933 vstúpil do platnosti zákon o cenných papieroch
• v roku 1934 vstúpil do platnosti zákon o burzách

Regulácia trhu s cennými papiermi je v každom štáte iná (vykonávaná inou paletou inštrumentov – iné inštrumentárium), ale existujú spoločné ciele o regulácii.

Finančná kríza 2008 a jej prejavy v Eurozóne

Spochybnenie určitej priliehavej miery zbližovania sa krajín eurozóny po nástupe krízy sa ukázalo ako oprávnené. Väčšina krajín pristupovala k zadlženiu benevolentne na základe neochoty sankcionovať štáty, ktoré narušovali pakt stability a rastu. Následkom krízy sa nátlak na štátny rozpočet a benevolentnosť finančného sektora odkupovať následné dlhopisy tých štátov, ktoré boli problémové sa zvýšili. Krajiny si museli vypožičať za vyššie úroky a tým pádom rástol verejný dlh.

Vypuknutím finančnej krízy sa odhalili riziká, ktoré sa týkajú súčasnej regulácie finančných orgánov. Straty, ktoré boli zapríčinené krízou v období 2007 – 2010 a dotkli sa európskych bánk sa na základe hypotéz Medzinárodného menového fondu pohybujú okolo jedného biliónu EUR, čo predstavuje 8% HDP.

Nástup krízy v roku 2008, mal za následok zvýšenia úverov jednotlivým finančným inštitúciám. Boli to najmä národné centrálne banky v Taliansku, Írsku, Grécku, Španielsku a Portugalsku. Centrálne banky týchto krajín si museli požičať, aby mohli financovať pôžičky prostredníctvom európskej centrálnej banky, hlavne od nemeckej Bundesbanky. Na to, aby im mohla Bundesbanka požičať, musela predať časť svojich aktív, čo zapríčinilo pokles nemeckých aktív na najnižšiu úroveň v histórii.

Najväčšie ekonomické krízy v dejinách

Pozrite si 10 najdôležitejších ekonomických kríz v novodobej histórii ľudstva.

Členenie finančných kríz

Rozlišujeme tri modely finančných kríz:

1. Následok rozpočtového deficitu zo strany vlád
2. Výsledok konfliktu medzi fixným devízovým kurzom a snahou viesť expanzívnu menovú politiku
3.  Súvisiace s bankovým sektorom a morálnym hazardom pri úverovaní

Medzi základné druhy finančných kríz zaraďujeme systémovú krízu, menovú krízu, krízu zahraničného dlhu a bankovú krízu.

Šoky

V ekonomike môžu nastať udalosti, ktoré nepríjemne ohrozia jej plynulý chod rôznymi šokmi, no nie všetky musia prerásť do finančnej krízy. Delíme ich na:

1. ponukové šoky
2. šoky likvidity
3. úverové šoky
4. monetárne šoky
5. šoky neefektívnosti nástrojov
6. šoky kapitálových tokov – devízové šoky

Ciele regulácie trhu s cennými papiermi

Medzi základné ciele regulácie trhu s cennými papiermi (CP) patria:

1. Zabezpečenie stability trhov s cennými papiermi – na zabezpečenie dostatočného množstva relevantných, kvalitných a úplných informácií pre investorov sa využíva informačná povinnosť emitenta. Emitent musí spolu s emisiou poskytnúť prospekt, musí pravidelne zverejňovať obchodné správy na zabezpečenie.
2. Zabezpečenie dôveryhodnosti emitentov – na trhu CP sa tvrdo vyžaduje fair-play a vyúsťuje to do boja proti obchodom s neverejnými informáciami (verejnosti neznáme kurzotvorné skutočnosti).
3. Ochrana investorov – problematika prania špinavých peňazí a obchodov typu čerenia.

Neverejné informácie

Využívanie neverejných informácií sa realizuje dvoma typmi osôb:

1. primárne osoby – získavajú informácie zo zamestnaneckého vzťahu
2. sekundárne osoby – získavajú informácie od primárnych osôb

Takéto obchody sú nelegálne a sú závažným trestným činom. Neverejné informácie nemajú pre všetky osoby rovnaký význam, dôležité sú pre malé firmy, lebo u veľkých akciových spoločností je ťažko rozkolísavať trhovú hodnotu podniku, keďže diverzifikujú svoje aktivity. Hodnota malých akciových spoločností kolíše na základe neverejných informácií vtedy, ak toto kolísane nezávisí od vývoja hospodárstva.

Hlavný smer súčasnej finančnej ekonómie považuje obchody, založené na neverejných informáciách za negatívny jav, lebo dochádza k podlomeniu dôvery investorov.

Henry G. Manne a prospešnosť neverejných informácií

Predstaviteľom prúdu Menšinový klub ekonómov, ktorý považuje neverejné informácie za prospešné, je Henry G. Manne. Jeho argumenty:

• tieto obchody zvyšujú aktivitu podnikateľov, lebo sú viac zainteresované na zisku
• obchody umožňujú oceniť hodnotu informácií
• obchody sú prospešné vtedy, keď neohrozujú konkurenčné výhody firmy

Pranie špinavých peňazí

Pranie špinavých peňazí sa začalo používať pred desaťročiami, keď bolo treba legalizovať kontrabandy. Expanzia prania bola pozorovaná v 2. polovici 70. rokov – hnutie hippies v USA, začali sa zneužívať (používať, brať) drogy. Väčšina platieb za drogy sa uskutočňuje v hotovosti. Táto hotovosť sa následne naakumuluje a musí byť zlegalizovaná. Proces legalizácie sa robí tzv. vypraním.

Pranie špinavých peňazí expandovalo v 2. polovici 70-tych rokov. Obchod s drogami znamenal nelegálny charakter peňazí a bol vypracovaný dômyselný systém prania peňazí.

Špinavé peniaze pochádzajú z trestnej činnosti, najmä z organizovaných zločinov, ktorých predmetom obchodovania sú drogy, zbrane a ľudia (obchod s bielym mäsom alebo iná trestná činnosť). Zdrojom špinavých peňazí sú vo veľkom merítku aj veľké finančné podvody a sprenevery, ilegálne hry, falšovanie peňazí a cenných papierov.

Proces prania špinavých peňazí

V jednotlivých ekonomikách sa presúvajú veľké sumy cez účty v bankách, presúvanie bankových súm – nákup/predaj CP, šekov, zlata, fin. derivátov. Špinavé peniaze sú peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti (drogy, zbrane, obchod s ľuďmi, veľké fin. podvody, sprenevery, prevádzkovanie hazardných hier, falšovanie peňazí, CP, …). Dostávajú sa do legálneho systému zatajovaním ich pôvodu. Na pranie sa používajú banky, zmenárne, investičné spoločnosti, fondy atď.

Uložia sa na veľké množstvo účtov a potom sa rýchlo prevedú do zahraničia. Potom sa transferujú do štátov, ktorým chýba daňová regulácia. – uskutočňujú sa platby medzi firmami za neexistujúce produkty V USA sa zrealizovala aféra Pizza connection – veľký heroínový gang. Obchod s heroínom bol krytý obchodom s pizzou.

Metódy prania špinavých peňazí

Do legálneho systému vstupujú špinavé peniaze tak, že sa zatajuje ich pôvod a budia zdanie legálnosti. Napomáhajú tomu banky, penzijné fondy či finančné firmy, ktoré využívajú nasledujúce metódy prania špinavých peňazí:

• rozptyl na veľa účtov a do iných štátov
• transport peňazí do štátov, kde chýba regulácia trhu cenných papierov a peňažného trhu
• predstieranie, že ide o legálne peniaze z legálneho podnikania, napr. neprosperujúca firma vykazuje vysoké zisky
• uskutočňovanie platieb za neexistujúce služby a produkty
• nákup a predaj žetónov v kasí.nach – kasí.no potrvrdí neexistujúcu výhru

Boj proti praniu špinavých peňazí

Boj s praním špinavých peňazí prebiehal v krajinách rôzne:

• 90. roky 20. storočia – aféra Pizza Connection (USA), ktorá združovala majiteľov pizzérií, prevážali drevené bedne s peniazmi a heroínom. Neexistoval vtedy v USA zákon o konfiškácii špinavých peňazí.
• v roku 1991 – vyšla Smernica Rady ES o predchádzaní použitia finančného systému na pranie špinavých peňazí. Zaväzuje štáty, aby zaviedli právnu úpravu, aby finančné firmy identifikovali podozrivých klientov prostredníctvom sledovania účtov klientov, prostredníctvom rýchlych opatrení v prípade podozrivých zmien na účtoch. Existuje centrálna databáza, do ktorej sa ukladajú všetky operácie nad určitú čiastku (nad 15.000 EUR). Systém “poznaj svojho zákazníka”.

Vo vyspelom svete je medzinárodný koordinovaný postup, ktorý vznikol v 80. rokoch. Vznikla Dohoda o vyhľadávaní, zadržiavaní. EÚ zareagovala v r. 1991, európske štáty musia prijať právnu úpravu, kt. zväzuje k identifikácii klientov bank. operácií. V EÚ sa nahlasujú operácie presahujúce hodnotu 15 tis. EUR. Je zavedená povinnosť dodržiavať predpisy etického správania, kapitálová primeranosť, poistenie majetku investorov.

Trendy v regulácii trhu

Fungovanie kapitálového trhu ako aj jeho nástroje, inštitucionálne usporiadanie a jeho reguláciu upravuje legislatívny rámec. Pozrite si základné nástroje regulácie trhu cenných papierov:

• deregulácia – upúšťa sa od administratívnych nástrojov; liberalizácia podnikania; odbúravanie prekážok obchodu; podpora konkurenčného prostredia; silnejú názory, že investor má byť primárne chránený konkurenciou a až sekundárne štátom.
• harmonizácia – medzinárodne chránený postup ochrany trhu cenných papierov
• samoregulácia – kótovanie CP na sekundárnych trhoch; regulovanie burzových obchodov; zúčtovanie a vyrovnávanie burzových obchodov; udeľovanie licencií brookerom, dealerom, maklérom a ich zástupcom; kódex obchodovania a etického rozhodovania sporov na trhu cenných papierov
• regulácia – likvidácia nelegálnych obchodov a podpora konkurenčného prostredia

Vzťah regulácie a samoregulácie musí byť presne vymedzený a definovaný.

Samoregulujúce organizácie

• samoregulujúce organizácie majú zodpovednosť priamo voči členskej základni, ktorá tlačí na efekt samoregulácie
• samoregulujúce organizácie môžu zasahovať do aktivít na trhu cenných papierov
• samoregulujúce organizácie nemôžu nahradzovať štát (len avizovať) napr. nemôžu vykonávať štátne funkcie – trestné konanie

Výhody a nevýhody samoregulácie

Samoregulácia je prospešná v tom, že samoregulujúce inštitúcie sú schopné identifikovať problémy v počiatkoch a vyriešiť ich ešte pred vznikom krízy. Medzi nevýhody samoregulácie patrí nákladná a náklady znášajú účastníci trhu. Keďže subjekty sú financované účastníkmi trhu a podliehajú kontrole, prijímajú príliš reštriktívne opatrenia, ktoré môžu obmedzovať konkurenčné prostredie.

Štátna regulácia

• štátna regulácia tvorí protiváhu samoregulácie
• štátna regulácia by mala koncipovať základné normy pre podnikanie na trhu cenných papierov
• štátna regulácia uskutočňuje dohľad nad súkromnou sférou.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008 a aktualizovaný 14.3.2023. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

• BARAN D. 2003. Kapitálový trh a podnikové financie. Prvé vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo STU Bratislava, 2003. 215 str. ISBN 80-227-1856-4
• BAUMOHL E., LYÓCSA Š., VÝROST T., Fundamentálna analýza akciových trhov. 1. vydanie. Košice : Vydavateľ: ELFA,  2011. 323 strán. ISBN 978-80-8086-191-6
• BORDO,M.D.: Financial Crises: Lessons from History. The fifth Garderen Conference on International Finance. Erasmus Universiteit, Rotterdam, April, 1987.
• HORNIAKOVÁ Ľ., ČUNDERLÍK Ľ. 2009. Finančný trh. Prvé vydanie. Bratislava : Vydavateľské oddelenie Právnická fakulta UK, 2009. 156 str. ISBN 978-80-7160-278-1, strana 10
• HRVOĽOVÁ, B. 2001. Analýza finančných trhov. Prvé vydanie. Bratislava: Vydavateľstvo: Sprint v fra, Bratislava 2001. ISBN 80-88848-86-5
• CHOVANCOVÁ B. a kol. 2006. Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. Prvé vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo IURA EDITION, 2006. 611 str. ISBN 80-8078-089-7
• CHOVANCOVÁ B., JANKOVSKÁ A., KOTLEBOVÁ J., ŠTURC B. 2002. Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. II. prepracované vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo EUROUNION, 2002. 584 str. ISBN 80-88984-31-9
• JANÁČKOVÁ S. 2010. Krize eurozóny a dluhová krize vyspělého světa. První vydání. Praha : Vydal CEP, 2010. 100 str. ISBN 978-80-86547-95-4
• JÍLEK, J. 2009. Finanční trhy a investování. První vydání. Praha: Vydala: GRADA Publishing, 2009. 648 strán. ISBN 978-80-247-1653-4
• KOTLEBOVÁ J., CHOVANCOVÁ B. 2010. Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre. Prvé vydanie. Bratislava : Vydané v edícii EKONÓMIA, IURA EDITION, 2010. 484 str. ISBN 978-80-8078-299-3
• LISÝ J. a kol. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. Prvé vydanie. Bratislava: Vydavateľstvo Iura Edition, 2005. 622 str. ISBN 80-8078-063-3
• MUSÍLEK P. Trhy cenných papírů. Druhé vydání. Praha : Vydavatel: EKOPRESS,  2011. 520 str. ISBN 978-80-86929-70-5
• NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. 2005. Správa o finančnej stabilite 2004. Bratislava : Vydala: NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA 2005. 95.str. ISBN 80-8043-097-7
• NÝVLTOVÁ R., REŽŇÁKOVÁ M. 2007. Medzinárodní kapitálové trhy – zdroj financování. První vydání. Praha : Vydala GRADA Publishing, 2007. 224 str. ISBN 978-80-247-1922-1
• PAVLÁT V. a kolektív. 2003. Kapitálové trhy. První vydání. Praha: Vydavatel: Professional Publishing, 2003. 296 stran. ISBN 80-864-19-33-9
• POLOUČEK S. 2000. Peníze, banky a finanční trhy. III. upravené vydání. Karviná. Slezská univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné, 2000. 244 str. ISBN 80-7248-074-X
• REVENDA, Z. a kolektív. 2004. Peněžní ekonomie a bankovnictví. 3. vydání. Praha : Management Press, 2004. 634 strán. ISBN 80-7261-031-7
• SVOBODA, M. 2004. Jak investovat aneb anatomie burzovních lží. Computer Press 2004, ISBN 80-251-0142-8
• ŠLOSÁROVÁ A., ŠLOSÁR R. 2006. Cenné papiere a podiely v účtovníctve podnikateľov. Prvé vydanie. Bratislava : Vydané v edícii EKONÓMIA, IURA EDITION, 2006. 118 str. ISBN 80-8078-125-7