FINANČNÉ ROZHODOVANIE V OBLASTI VECNÝCH INVESTÍCIÍ

Finančné rozhodnutie o alokácii podnikového kapitálu predstavuje základné rozhodnutie o vecnom alebo finančnom investovaní, teda o získaní vecných zložiek majetku alebo finančného majetku. Pri finančnom rozhodovaní je dôležitý časový horizont, kde je potrebné rozlišovať:
1. dlhodobé (strategické) finančné rozhodovanie – zohľadňuje faktor času a s tým spojené vyššie riziko. Týka sa vecných investícií do IM a dlhodobých finančných investícií. Takýmto rozhodnutím podnik ovplyvňuje svoje postavenie v budúcnosti, svoju finančnú situáciu.
2. krátkodobé finančné rozhodovanie – súvisí najmä s prevádzkou, s OM podniku, a možno ho charakterizovať ako hľadanie spôsobov permanentného prispôsobovanie finančných zdrojov a potrieb v rámci kratšieho obdobia, spravidla jedného roka. Cieľom sú čo najnižšie náklady získania a používania podnikových aktív. Je menej rizikové ako dlhodobé finančné rozhodovanie a zmeny sú ľahšie realizovateľné.

Investícia – suma kapitálových výdavkov vynaložených na získanie konkrétneho druhu aktív. Podľa cieľa investovania a podľa druhu majetku, ktorý sa investíciou získa, možno investície deliť na:
– vecné investície – ich výsledkom je HIM alebo zásoby
– nehmotné investície – NIM, častokrát sú súčasťou vecných investícií
– finančné investície – ich cieľom je účasť na majetku iných podnikov alebo investovanie prechodne voľných peňažných prostriedkov.

Dlhodobé vecné investície

Podľa cieľa vecného investovanie existujú dva základné typy dlhodobých vecných investícií:
– investície na obnovu existujúceho IM
– investície rozširujúce IM

Motívom vecného investovania je buď reakcia na dopyt po výrobkoch a službách, alebo je podnik motivovaný potrebou vytvoriť konkurenčnú ponuku tovarov a služieb. Ak je dopyt konštantný alebo rastie, potreba investovať je vyvolaná potrebou obnovy opotrebovaného alebo zastareného IM, resp. jeho rozšírenie. Vtedy by mali vecné investície prispieť k udržaniu konkurenčnej schopnosti výrobkov a služieb podniku (znížiť alebo udržať náklady, a v prípade rastúceho dopytu udržať konkurenčnosť výrokov). Pri klesajúcom dopyte sú potrebné investície do nových aktivít, ktoré umožnia zmeniť štruktúru podnikového investičného majetku, spolu s potrebou vytvoriť konkurencieschopnú ponuku.

Pri výbere vhodnej investície vychádza manažment z investičného projektu, v ktorom sú sústredené všetky technické a ekonomické parametre zamýšľanej investície, analýza trhu, rozbor využitia existujúceho majetku, využitie výrobnej, materiálovej a energetickej kapacity, pracovných zdrojov a pod. Smery investovania určuje investičná stratégia podniku, ktorá je základom pre výber vhodných investícií.

Vzhľadom na dlhodobý časový horizont investícií treba zvážiť vzájomné súvislosti jednotlivých investičných projektov. Jednotlivé projekty môžu byť:
– vzájomne od seba nezávislé – realizáciu jedného projektu sa nevylučuje realizácie druhého projektu. Podnik môže súčasne realizovať viac potrebných investícií, pričom obmedzením môže byť napr. nedostatok kapitálu alebo vysoký stupeň neistoty v očakávaných prínosoch.
– vzájomne závislé – jednotlivé investície sa dopĺňajú v čase alebo v priestore a ich závislosť spočíva v tom, že fungovanie jednej investície vyžaduje realizáciu ďalšieho investičného projektu.
– vzájomne sa vylučujúce – výberom jedného z variantov sa nerealizujú ostatné investičné projekty.

Takéto rozlíšenie projektov je dôležité pri zostavovaní kapitálového rozpočtu. Základné strategické rozhodnutia sú v kompetencii vrcholového riadenia podniku. Úroveň podnikového riadenia, na ktorej sa prijímajú rozhodnutia o investícií, je teda daná strategickým významom investície. Druhým kritériom je obvykle objem jej finančných nárokov, preto sú často rozhodnutia na nižšej úrovni manažmentu limitované, kapitálovo obmedzené.

Dlhodobá vecná investícia – taká finančná operácia, pri ktorej sa použije podnikový kapitál na obstaranie IM, ktorým sa nahradí opotrebovaný IM alebo o ktorý vzrastie IM podniku. Používaným tohto IM získava podnik peňažné prostriedky, ktorými sa vráti alokovaný kapitál v časovom horizonte dlhšom ako jeden rok.

Ako peňažné výdavky vystupujú pri investovaní:
– kapitálové výdavky, za ktoré sa obstará IM a ktoré spravidla predstavujú vstupnú cenu nového stáleho aktíva. Tie sa budú vracať podniku postupne počas používania stáleho aktíva vo forme odpisov. Kapitálové výdavky teda obsahujú:
– výdavky spojené s obstaraním IM
– výdavky na trvalé zvýšenie OM
– ďalšie výdavky spojené s príslušným IM, ako napr. výskum a vývoj, zábeh, marketing, reklama, …
Kapitálové výdavky sa môžu upraviť o príjmy z predaja IM, ktorý sa novou investíciou nahrádza, prípadne o daňové efekty, ktoré z tohto predaja vyplývajú.
– bežné prevádzkové výdavky, súvisiace s používaním stáleho aktíva v priebehu jeho životnosti, napr. materiál, energia, práca, dane, mzdy, ….. Nepatria sem odpisy, ani úroky s úverov, ak bol IM financovaný s úveru.

Peňažné príjmy sú všetky tržby a ďalšie peňažné príjmy, ktoré podnik získa predajom výrobkov a služieb ako výsledku používania stáleho aktíva počas celej doby životnosti. Cieľom investovania je, aby sa počas životnosti, resp. používania stáleho aktíva dosiahol zisk, t.j. aby suma peňažných príjmov bola vyššia ako suma peňažných výdavkov.

Rozdiel medzi celkovými peňažnými príjmami a výdavkami označujeme ako netto cash flow, alebo čisté peňažné príjmy z investície. Obsahom netto cash flow je:
– čistý ročný zisk (+)
– ročné odpisy (+)
– úroky z úveru (+)
– zmena OM (+ or -)
– kapitálové výdavky (-)

Netto cash flow je možné ďalej spresniť, a to zohľadnením:
a) očakávanej miery inflácie – čím vyššia je miera inflácie, tým sú prepočty výnosnosti projektov menej spoľahlivé. Vplyvom inflácie sa zvyšujú výnosy podniku, rastie aj väčšina nákladových položiek, no odpisy IM zodpovedajú vstupným, nemenným cenám, t.j. vykazovaný zisk rastie rýchlejšie ako miera inflácie. Zvyšuje sa tým daňový základ a výška dane z príjmov, t.z. znižovanie reálneho čistého zisku a tým aj reálneho netto cash flow. Mieru inflácie možno zohľadniť prostredníctvom nominálnych prepočtov alebo prepočtom pomocou reálnej úrokovej miery.
b) časovej hodnoty cash flow – očakávaný cash flow v jednotlivých rokoch životnosti projektu je nutné prepočítať na súčasnú hodnotu.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?