0Výrobok ako výsledok činnosti podniku je zložitou realitou, jednotou viacerýh vlastností, ktorými je schopný potreby uspokojovať. Medzi hlavné vlastnosti výrobku patria:
- úžitkové vlastnosti (technické, estetické, ekologické parametre)
- ekonomické vlastnosti (tvoria hodnotu výrobku)
Výrobcov prioritne zaujíma výrobok ako hodnota – hodnotia najmä ekonomické parametre výrobkov (cena, náklady, energetická náročnosť). Výrobková analýzy je zameraná na hodnotenie ekonomickej úrovne výrobkov.
Metódy výrobkovej analýzy
Časovo môžeme rozdeliť výrobkóvú analýzu na dlhodobu výrobkovú analýzu a krátkodobú výrobkovú analýzu. Medzi základné metódy výrobkovej analýzy z pohľadu finančnej analýzy patria:
- Ukazovatele ekonomickej úrovne výrobkov
- Absolútne výrobkové ukazovatele
- Pomerové výrobkové ukazovatele
- Metódy stanovenia výrobkových preferencií
- Na základe jedného kritéria (analyzované výrobky)
- Na základe dvoch kritérií (korelačná tabuľka a bodový diagram)
- Metóda multikriteriálneho hodnotenia (metóda váženého súčtu poradí, bodovacia metóda, metóda normovanej premennej, metóda vzdialenosti od fiktívneho objektu)
Dlhodobá výrobková analýza
Cieľom dlhodobej výrobkovej analýzy je plánovať výrobný program a jeho inováciu tak, aby si podnik zabezpečil budúcu finančnú stabilitu (zabezpečiť príjmy na bežnú činnosť podniku, ako aj jeho rozvoj). Využíva sa BCG matica, ktorá zohľadňuje:
- ekonomické faktory: cyklus životnosti výrobkov, charakter výrobných nákladov
- faktory pôsobiace na trhu: relatívny podiel na trhu, rast trhu
Syntéza týchto skutočností vedie ku konštrukcii matice so 4 poliami, pričom každý kvadrant predstavuje určitú skupinu výrobkov:
- HVIEZDY – podiel na trhu: vysoký a budúci rast trhu: vysoký
- KRAVY – podiel na trhu: vysoký a budúci rast trhu: nízky
- DORAST – podiel na trhu: nízky a budúci rast trhu: vysoký
- PROBLÉMY – podiel na trhu: nízky a budúci rast trhu: nízky
Matica BCG definuje štyri kvadranty:
- Dorast: fáza zavádzania výrobku, výdavky na výrobu a zavádzanie prevyšujú príjmy
- Hviezdy: fáza rastu, príjmy sa rovnajú výdavkom
- Kravy: fáza zrelosti, Príjmy sú vyššie ako výdavky
- Problémy: príjmy sa rovnajú výdavkom a s ohľadom na nasýtenosť trhu a životnosť výrobkov končí
Ekonomické parametre pri dlhodobej výrobkovej analýze vychádzajú z cenovej kalkulácie založenej na úplnej kalkulácii nákladov – z dlhodobého hľadiska je potrebné, aby všetky náklady podniku boli uhradené tržbami a dosiahol sa zisk.
Krátkodobá výrobková analýza
Cieľom krátkodobej výrobkovej analýzy je hodnotiť vyrábaný sortiment výrobkov z hľadiska ich prínosu k tvorbe podnikového zisku v sledovanom období. Ide o zhodnotenie výrobkov z hľadiska ich ekonomickej výhodnosti, ale vždy v konfrontácii so situáciou na trhu, s požiadavkami potencionálnych užívateľov výrobkov.
Ukazovatele ekonomickej úrovne výrobkov
Východiskom pre tvorbu výrobkových ukazovateľov sú údaje o nákladoch na jeho výrobu a predajná cena. Výrobkové náklady sú reprezentované kalkuláciami. Výrobkové ukazovatele a hodnotenie ekonomickej úrovne výrobkov do značnej miery závisí od spôsobu kalkulovania nákladov na výrobok. Poznáme dve základné možnosti tvorby kalkulácií:
- úplné kalkulácie
- neúplné kalkulácie
Výpočty:
- Predajná cena výrobku PC = Úplné vlastné náklady výrobku (UVN) + ZISK
- Úplné vlastné náklady výrobku (UVN) = Priame náklady + Režijné náklady
- Priame náklady = Mzdy PMZD + Materiál PMA + Ostatné OPN
- Režijné náklady = Výroba VR + Správa SR + Odbyt OR
- Úplné vlastné náklady výrobku (UVN) = Variabilné náklady + Fixné náklady
- Hrubé rozpätie (HR) = Režijné náklady + ZISK
- Príspevkový zisk (PZ) = Fixné náklady + ZISK
Absolútne výrobkové ukazovatele
Z krátkodobého hľadiska sú výrobky hodnotené nielen podľa zisku, ale aj podľa toho, ako prispievajú v danom období k úhrade spoločných nákladov podniku. Čím je väčší podiel zisku v cene výrobku, tým sa výrobok považuje za výhodnejší aj pre ekonomickú úroveň podniku – jeho výnosovosť. Ale pozor, výrobkový zisk je zakalkulovaný, t. j. jeho výška je vypočítaná vo väzbe na určitý objem výroby!
Hodnotenie výrobkov na základe úplných kalkulácií vychádza z toho, že predajná cena výrobku má uhradiť všetky náklady, a až potom možno kvantifikovať dosiahnutý zisk. Postup:
Predajná cena
– priame náklady výrobku
– hrubé rozpätie (príspevky na úhradu) výrobnej réžie
– hrubé rozpätie (príspevky na úhradu) správnej réžie
– hrubé rozpätie (príspevky na úhradu) odbytovej réžie
Zisk (strata)
Cena výrobku má uhradiť najprv náklady, ktoré boli vynaložené priamo na jeho výrobu a potom prispieva k úhrade nákladov režijných. Hrubé rozpätie výrobku vystupuje ako výsledok z realizácie daného výrobku, ale je predmetom ďalšieho delenia. Hrubé rozpätie vo vzťahu k realizovanému objemu výrobkov sa správa proporcionálne, ale neplatí to o nákladoch, ktoré majú byť z neho uhradené. Režijné náklady obsahujú nielen variabilnú zložku, ale aj fixnú. Režijné náklady podniku sa úplne uhradia až vtedy, keď je k dispozícii potrebná suma výrobkových hrubých rozpätí (príspevkov k úhrade). Úplná kalkulácia výrobku a zakalkulovaný výrobkový zisk neposkytujú pre KD výrobkovú analýzu kvalitné informácie.
Viacstupňový výpočet príspevkového zisku
Základom nového postupu kalkulovania nákladov bolo prísne rozdelenie nákladov na fixné, ktoré sú považované za náklady obdobia, a variabilné, ktorých existencia a vývoj súvisí s objemom výroby. Na výrobkovú úroveň sa dovádzajú len náklady variabilné, t. j. priame (jednotkové) náklady a variabilná zložka režijných nákladov. Z tohto je odvodený názov – neúplné kalkulácie. Fixné náklady sa na výrobky nerozvrhujú, ale v danom období ovplyvňujú výšku HV. To mení aj pohľad na tvorbu zisku. Netvorí ho každý vyrobený a realizovaný výrobok, ale sa začne tvoriť až po úhrade fixných nákladov podniku.
Východiskovou veličinou, na základe ktorej posudzujeme ekonomickú úroveň a výhodnosť jednotlivých výrobkov, je ukazovateľ príspevkový zisk (hodnota, ktorú prináša výrobok k úhrade fixných nákladov a tvorbe zisku).
Pri výrobkoch je potrebné hodnotiť nielen ekonomickú výhodnosť, ale vyselektovať aj ekonomicky nevýhodné výrobky. V prípade neúplných kalkulácií sa rozhoduje o nevýhodných výrobkoch určených prípadne aj na vyradenie podľa toho, či príspevkový zisk má kladnú alebo zápornú hodnotu. Za ekonomicky nevýhodný výrobok možno považovať len ten, ktorého hodnota príspevkového zisku má zápornú hodnotu. Výrobok s kladným príspevkovým ziskom je pre podnik výhodný, pretože prispieva k úhrade fixných nákladov. Jeho vyradenie z výroby by znamenalo celkové zníženie HV o fixné náklady, ktoré ostanú neuhradené.
Veľkosť príspevkového zisku výrobku závisí od dosiahnutej predajnej ceny a úrovne nákladov na výrobok. Vypovedacia schopnosť ukazovateľa je tým väčšia, čím presnejšie sú vypočítané variabilné náklady výrobkov. Výpočet ukazovateľa tam, kde sa vyrába viac výrobkov, môže amť aj stupňovitú štruktúru, napr.:
Tržby z realizácie výrobkov
– variabilné náklady
Príspevkový zisk I.
– výrobkové fixné náklady
Príspevkový zisk II.
– fixné náklady strediska
Príspevkový zisk III.
– podnikové fixné náklady
Zisk (strata)
Uvedený viacstupňový výpočet príspevkového zisku má väčšiu vypovedaciu schopnosť, pretože oddeľuje tú časť fixných nákladov, ktorú podľa príčinnosti možno pripočítať jednotlivým výrobkom, skupinám výrobkov, alebo stredisku.
PS: Postup pri KD výrobkovej analýze (prednáška č. 9)
1. pre každý výrobok vypočítať PZ (PC – Variabilné náklady)
2. vyradiť výrobky so (-) PZ
3. vypočítať pomerové ukazovatele
4. použiť metódy stanovenia výrobkovej preferencie
Absolútne výrobkové ukazovatele
Základné absolútne výrobkové ukazovatele sú:
- ukazovatele rentability
- ukazovatele výrobkovej rentability: PZ/T, PZ/PC
- materiálová rentabilita: PZ/PMA
- mzdová rentabilita: PZ/PMZD
- ukazovatele charakterizujúce prínos výrobku k plneniu produktivity práce: PC/PMZD, PC/Nh
- ukazovatele charakterizujúce materiálovú, mzdovú, energetickú náročnosť: PMAT/PC, PMZD/PC, EN/PC
Viac sa o pomerových finančných ukazovateľoch dočítate na stránke Finančná analýza podniku.
Záver analýzy výrobkových ukazovatelov
Z uvedeného vyplýva, že výrobkové efekty môžeme hodnotiť nielen na základe jedného kritéria (PZ), ale manažér môže zvoliť podľa potreby väčší počet kritérií.
Metódy stanovenia výrobkových preferencií
Výber metód pre stanovenie výrobkových preferencií závisí od počtu zvolených kritérií hodnotenia výrobkov:
- Na základe jedného kritéria
- Na základe dvoch kritérií
- Na základe viacerých kritérií – multikriteriálne hodnotenie
Na základe jedného kritéria
Stanovenie výrobkových preferencií na základe jedného kritéria – analyzované výrobky sa zoradia podľa hodnôt zvoleného parametra – ukazovateľa.
Na základe dvoch kritérií
Stanovenie výrobkových preferencií na základe jedného kritéria má za cieľ zvoliť také kritériá, ktoré sú navzájom nezávislé: Môžeme použiť tieto metódy:
- korelačná tabuľka: obsahuje toľko riadkov a stĺpcov, koľko výrobkov hodnotíme. Výrobky sa zapisujú do políčok (priesečníkov): do riadkov podľa hodnoty 1. kritéria, do stĺpcov podľa hodnoty 2. kritéria. Podľa polohy v korelačnej tabuľke stanovíme poradie výrobkov. Výrobok je tým výhodnejší, čím leží bližšie k políčku 1.1.
- bodový diagram: na os x nanášame hodnotu jedného a na os y druhého kritéria. Priesečník graficky znázorňuje ich vzťah a na základy jeho polohy možno posudzovať ekonomickú úroveň jednotlivých výrobkov. Ekonomickú úroveň výrobku možno vyhodnotiť aj na základy úsečky spájajúcej počiatok súradnicového systému s priesečníkom hodnôt kriteriálnych ukazovateľov. Jej veľkosť je určená vzťahom pre výpočet prepony trojuholníka podľa vzorca: OX = √ (xa² + xb²)
Legenda:
- OX – veľkosť úsečky (druhá odmocnina z xa² + xb²)
- xa xb – hodnoty súradníc zodpovedajúce hodnote kritéria
Ak posudzujeme výrobky podľa ukazovateľov, ktoré sa majú maximalizovať, najlepší je výrobok s najväčšou hodnotou OX. Prihliadame aj na sklon úsečky, vyjadrujúci podiel jednotlivých kritérií na dosiahnutom výsledku výrobku.
Metódy multikriteriálneho hodnotenia
Pri multikriteriálnych metódach je poradie výrobkov stanovené na základe vypočítaného integrálneho ukazovateľa, ktorý v sebe „obsahuje“ hodnoty zvolených ukazovateľov komplexnejšie charakterizujúcich ekonomickú úroveň hodnotených výrobkov.
Metóda váženého súčtu poradí
Metóda váženého súčtu poradí je najjednoduchšou metódou vedúcou ku konštrukcii integrálneho ukazovateľa. Výrobky v súbore zoradíme podľa každého uvažovaného ukazovateľa. Výrobok, ktorý v danom ukazovateli dosahuje najlepšiu hodnotu (najvyššiu pri snahe o maximalizáciu, alebo najnižšiu pri snahe o minimalizáciu), dostane poradie rovnajúce sa počtu výrobkov v súbore (n), výrobok s druhou najlepšou hodnotou poradie (n-1) atď. Potom integrálny ukazovateľ, podľa ktorého podniky usporiadame, získame ako súčet poradí podľa jednotlivých ukazovateľov násobených zvolenými váhami ukazovateľov. Výhodou je jednoduchosť a aplikovateľnosť metódy nielen na kvantitatívne, ale aj kvalitatívne charakteristiky.
Bodovacia metóda
Bodovacia metóda vychádza z faktu, že každú konkrétnu hodnotu ukazovateľa v súbore podnikov treba ohodnotiť bodmi:
- pre každý ukazovateľ nájdeme výrobok, v ktorom tento dosahuje najlepšiu hodnotu (najvyššiu alebo najnižšiu podľa charakteru ukazovateľa) a tomuto výrobku v danej charakteristike priradíme 100 bodov.
- ostatným podnikom priradíme toľko bodov (0-100), koľko percent činí hodnota ich ukazovateľa z najlepšej hodnoty.
- Pri maximalizácii: bij = xij *100 (x max,j)
- Pri minimalizácii: bij = x min, j * 100 (x ij)
- Integrálny ukazovateľ sa pre i-ty výrobok vypočíta ako vážený aritmetický priemer počtu bodov za jednotlivé ukazovatele.
- Stanovíme poradie výrobkov podľa veľkosti priemernej hodnoty.
Metóda normovanej premennej
Podstatou metódy normovanej premennej je prevod rôznych hodnôt ukazovateľov na porovnateľný tvar – tzv. normovanú premennú:
- vypočítame aritmetické priemery (xj) a smerodajné odychýlky (sxj) za jednotlivé ukazovatele potrebné pre ďalší postup
- transformujeme pôvodné hodnoty ukazovateľov (xij) na normovaný tvaru (uij)
- U maximalizujúceho ukazovateľa: uij = (xij – xj) /Sxj
- U minimalizujúceho ukazovateľa: uij = (xj – xij) / Sxj
Integrálny ukazovateľ sa vypočíta ako vážený aritmetický priemer normovaných hodnôt. Stanovíme poradie výrobkov podľa veľkosti priemernej hodnoty normovaných veličín (čím vyššia hodnota, tým lepšie poradie). Prednosťou metódy je, že prihliada k relatívnej variabilite jednotlivých ukazovateľov, zatiaľ čo bodovacia metóda uvažuje s variabilitou len absolútne.
Metóda vzdialenosti od fiktívneho objektu
Podstatou metódy vzdialenosti od fiktívneho objektu je porovnanie jednotlivých výrobkov súboru s tzv. fiktívnym produktom (abstraktný model, ktorý dosahuje vo všetkých ukazovateľoch najlepšie hodnoty súboru). Postup:
- vpočet aritmetických priemerov (xj) a smerodajných odchýlok (sxj) súboru za každý ukazovateľ
- prevod všetkých ukazovateľov na normovaný tvar ako bezrozmernú veličinu, aby sa odstránil problém rôznych merných jednotiek ukazovateľov
- výpočet integrálneho ukazovateľa, ktorý vyjadruje euklidovskú vzdialenosť konkrétneho produktu od fiktívneho výrobku
- určenie poradia preferencie výrobkov na základe integrálneho ukazovateľa (najlepší je výrobok s najmenšou vzdialenosťou od fiktívneho modelu)
Ďalšie oblasti skúmania finančnej analýzy
Finančná analýza analyzuje finančné stránky podniku:
- hospodársky výsledok – analýza hospodárskeho výsledku
- ziskovosť – analýza ziskovosti
- efektívnosť – analýza efektívnosti
- výrobky – výrobková analýza
Zalai, od str. 265
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 5.6.2008 a aktualizovaný 29.3.2015. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.