Financie a mena

(, EuroEkonóm.sk ,  0)

Financie a mena

Teória financií

Finančná veda predstavuje významnú súčasť spoločenských vied. Predmet Financie a mena je považovaný za úvodný predmet do problematiky finančnej vedy.

Finančné prostriedky predstavujú peňažné prostriedky, cenné papiere, úvery, dotácie, dane, clo a ďalšie. Mena sú peniaze štátu – peniaze sa v národnom hospodárstve prejavujú v podobe:

  1. peňažná zásoba – reálne peniaze hotovostné a na účtoch ekonomických subjektov a národného hospodárstva ako celku
  2. peňažné operácie – kvantitatívna a kvalitatívna zmena peňažnej zásoby. Peňažné operácie môžu byť:
    • finančné operácie (zmena peňažnej zásoby ekonomických subjektov – platobné transformačné a emisné) tvoria obsahovú náplň pojmu financie
    • menové operácie (zmena peňažnej zásoby národného hospodárstva – transformačné a emisné) tvoria obsahovú náplň pojmu mena

Druhy peňažných operácií v národnom hospodárstve

  • Platobné operácie – kvantitatívna zmena peňažnej zásoby ekonomického subjektu (peňažné platby)
  • Transformačné operácie – kvalitatívna zmena peňažnej zásoby ekonomického subjektu a národného hospodárstva (hotovostná a bezhotovostná, domáca a zahraničná mena)
  • Emisné peňažné operácie – kvantitatívna zmena peňažnej zásoby ekonomických subjektov

Platobné peňažné operácie

Platobné peňažné operácie majú z hľadiska ekonomickej podstaty nasledujúce členenie:

  1. fiškálne platobné peňažné operácie – zmena zásoby, obligatórny charakter (dane, clo, poplatky)
  2. kreditné platobné peňažné operácie – dočasná zmena peňažnej zásoby
  3. asekuračné platobné peňažné operácie – poisťovacie peňažné operácie. Majú obligatórny alebo fakultatívny charakter
  4. sekuritné platobné peňažné operácie – nákup a predaj emitovaných cenných papierov, resp. emitovanie nových cenných papierov
  5. dôchodkové platobné peňažné operácie – výplata pracovných, sociálnych a kapitálových dôchodkov. Ide o peňažný príjem pracovného , sociálneho a kapitálového charakteru
  6. tovarovo-peňažné platobné operácie, podstata – ekvivalentná výmena peňazí za tovar a služby (podnikové financie)

Druhy peňažhého obratu a peňažných platieb

  • peňažný obrat – úhrn peňažných platieb
  • transferové platby – peňažné platby bez pohybu tovaru (príjmy, dôchodky, úvery, dane, poplatky, dotácie)
  • realizačný peňažný obrat – realizácia hrubého domáceho produku – HDP (predaj tovarov a služieb)
  • realizačné platby – tržby podnikov
  • platobné operácie (transferové a realizačné) predstavujú dynamický aspekt peňazí
  • peňažná zásoba ako úhrn hotovostných a bezhotovostných peňažných prostriedkov predstavuje statický aspekt peňazí
  • peňažné operácie (platobné, transformačné, emisné) predstavujú primárnu finančnú činnosť, ktoré zároveň predstavujú objektívnu stránku financií

Definícia financií

Financie predstavujú sústavu peňažných operácií a reálnymi peniazmi prostredníctvom ktorých nastáva zmena peňažnej zásoby jednotlivých ekonomických subjektov.

Subjektívna stránka financií

Činnosť v procese zmeny peňažnej zásoby, ktorou sa utvárajú podmienky na úspešný priebeh primárnej finančnej činnosti predstavuje subjektívnu stránku financií. Rozhodujúcou súčasťou subjektívnej stránky financií je sekundárna finančná činnosť:

  • nevystupujú reálne peniaze, ale len účtovné, štatistické
  • vyplýva z priamych finančných činnosti
  • sekundárna finančná činnosť zahŕňa:
    • plánovanie, prognózovanie, projektovanie
    • evidencia primárnej finančnej činnosti (štatistika, výkazníctvo)
    • finančná kontrola (finančná analýza, revízia)

Ďalšou súčasťou subjektívnej stránky sú:

  • finančná politika – činnosť na báze finančných nástrojov, zahŕňa rozpočtovú, daňovú, dotačnú, menovú, colnú. Ciele finančnej politiky sú:
    • rovnovážny vývoj národného hospodárstva
    • menová stabilita
    • efektívnosť
    • optimalizácia tvorby
    • optimalizácia rozdelenia národného dôchodku
  • finančná veda – cieľom je optimalizovať objektívnu stránku financií
  • finančné právo – súbor finančných noriem
  • finančná sústava – finančné orgány a inštitúcie. Riadia, organizujú a člení sa na:

Členenie financií

Základné členenie financií rozoznáva:

  • podnikové financie
  • verené financie (štátny rozpočet, miestne rozpočty územných samosprávnych celkov,…)
  • financie bankovníctva
  • financie poisťovníctva (peňažné operácie sociálneho a zdravotného poistenia a peňažné operácie asekuračné)
  • medzinárodné financie (peňažné operácie pri ktorých dochádza k zmene cudzozemskej peňažnej zásoby)
  • financie obyvateľstva (peňažne príjmy a výdavky)

Peňažný obeh a mena

Menovou alebo peňažnou sústavou sa rozumie spôsob vydávania a obehu peňazí. Historicky poznáme tri druhy menových sústav:

  • metalické menové sústavy
  • úverové menové sústavy
  • papierové menové sústavy

Metalická menová sústava

  • Zlatý monometalizmus
  • Brattonwoodska sústava

Úverová menová sústava

Úverová menová sústava je založená na obehu úverových peňazí (bankovky). Bankovky boli vlastné zmenky centrálnych bánk, ktoré slúžili ako úverové peniaze a boli voľne vymeniteľné za zlato.

Sústava papierových peňazí

Papierové peniaze v sústave papierových peňazí naberajú rôzne formy: forma štátoviek, nevymeniteľných bankoviek a neplnohodnotných mincí.

Peňažné agregáty

Pre riadenie toku peňazí je veľmi dôležité sledovať množstvo peňazí v ekonomike, veľkosť peňažnej zásoby. Práve k tomuto účelu slúžia jednotlivé peňažné agregáty. Peňažné agregáty sú ukazovatele peňažnej masy, ktoré sa líšia navzájom stupňom likvidity, t. j. pohotovosti na platobné operácie. Zmeny v jednotlivých peňažných agregátoch sú zároveň signálom a indikátorom posunov celkovej ekonomickej aktivity. Peňažné agregáty vyjadrujú množstvo peňazí v ekonomike a sú rozlišované na základe ich likvidity, alebo doby, po ktorú sú viazané. Rozlišujú sa, či sa jedná o finančné prostriedky hotovostné, určené k okamžitým operáciám, alebo o prostriedky časovo viazané.

Peňažná rovnováha a jej narušenie

Peňažná rovnováha je stav, kedy ponuka tovaru a služieb zodpovedá kúpyschopnému dopytu pri relatívne stabilnej úrovni cien. Peňažná rovnováha je monetárnym prejavom ekonomickej rovnováhy. Inflácia je prekročenie optimálneho množstva peňazí v obehu, prejavuje sa narušením peňažnej rovnováhy a tlakom na rast cien. Neexistuje zjavná súvislosť medzi infláciou a ekonomickým rastom. Redistribučné účinky inflácie – v prospech štátneho rozpočtu a dlžník, v neprospech obyvateľstva a veriteľov. Objektívne a subjektívne príčiny inflácie.

Menová politika a nástroje menovej politiky

Menová politika je systém opatrení v oblasti meny, ktorými sa majú presadiť zámery vydavateľa a peňazí. Základným zámerom menovej politiky býva menová rovnováha a stabilita. Gestorom menovej politiky je centrálna emisná banka, ktorá je výlučne oprávnená vydávať peniaze do obehu. Nezávislosť centrálnych bánk od orgánov štátneho riadenia (Federálny rezervný systém v USA, Európska centrálna banka v Európskej únii). Hlavnou úlohou centrálnej banky je zabezpečiť primeranosť množstva peňazí v obehu a obozretné podnikanie komerčných bánk (ochrana veriteľov).

Rozhodujúce nástroje menovej politiky

Medzi rozhodujúce nástroje menovej politiky patria:

  1. stanovenie základnej úrokovej sadzby
  2. operácie na voľnom trhu (repotender, emisia pokladničných poukážok)
  3. opatrenia v devízovej politike (intervencie, vymeniteľnosť)
  4. limitovanie objemu poskytnutých úverov
  5. určovanie povinných minimálnych rezerv
  6. stanovením základnej úrokovej sadzby (diskontnej) ovplyvňuje centrálna banka úrokovú politiku komerčných bánk (celkovú úrokovú hladinu v národnom hospodárstve) a tým dopyt po úveroch (napríklad 14 dňové depozitá v NBS za 0,75%)

Operácie na voľnom trhu

Medzi hlavné operácie na voľnom trhu patria:

  • sterilizačné 14 dňové repotendre s cieľom stiahnuť nadbytočnú likviditu
  • emisie pokladničných poukážok so splatnosťou 84 dní s cieľom stiahnuť nadbytočnú likviditu

Súbory na stiahnutie

V kategórii Financie a mena sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

 Testy-Financie.pdf
 Financie-a-mena-prednasky.pdf

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 14.12.2009 a aktualizovaný 25.10.2018. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  1. BELICA, Milan. 2002. Podnikové financie. Vydanie prvé. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2002. s. 171. ISBN 80-8069-006-5.
  2. BEŇOVÁ, Elena a kol., a. 2003. Financie a mena. Vydanie prvé. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 2003. s. 346. ISBN 80-225-1659-7.
  3. BEŇOVÁ, Kamila. 2005. Podnikové finance. Vydanie prvé. Slezská Ostrava : Vysoká škola podnikání, a.s. v Ostravě, 2005. s. 129. ISBN 80-86764-27-3.
  4. DVOŘÁK, P. Veřejné finance, fiškální nerovnováha a finanční krize. 1. vyd. C. H Beck 2008, ISBN 978-80-7400-075-1
  5. HAMERNÍKOVÁ, B., MAAYTOVÁ, A. a kol. Veřejné finance. 3. vyd. ASPI 2007. ISBN 978-80-7357-301-0
  6. HONTYOVÁ, K. Štátny rozpočet mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 2. vyd. Iura Edition 2005, ISBN 80-8078-037-4
  7. CHOVANCOVÁ, B. 2006. Finančný trh: Nástroje, transakcie, inštitúcie. Bratislava: Edícia Ekonómia, IURA EDITION, 2006. ISBN 80-8078-089-7
  8. JANKOVSKÁ, A. a kol. 2003. Medzinárodné financie. 2.vyd.Bratislava: Edícia  Ekonómia, IURA EDITION, 2003. ISBN 80-89047-56-4
  9. KISLINGEROVÁ E., a kol. : Manažerské finance. 1.vyd. Praha; C.H.Beck, 2004. 714 strán. ISBN 80-7179-802-9
  10. KUPKOVIČ, M. a kol. : Podnikové hospodárstvo, Sprint, Bratislava, 1996
  11. LISÝ, J. a kol. Ekonómia. 1. vyd. Iura Edition 2011, ISBN 978-80-8078-406-5
  12. POLOUČEK, Stanislav a kol., a. 2010. Peniaze, banky, finančné trhy. Prvé vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2010. s. 476. ISBN 978-80-8078-305-1
  13. SIVÁK, R. a kol. Verejné financie. 1. Vyd. Iura Edition 2007, ISBN 978-80-8078-094-4
  14. SYNEK M. : Podniková ekonomika. 3. dopl. vyd. Praha; C.H. Beck, 2002. 479 strán. ISBN 80-7179-736-7
  15. VLACHYNSKÝ, K. – MARKOVIČ,P. 2001 . Finančné inžinierstvo. Bratislava: Edícia Ekonómia, IURA EDITION, 2001. ISBN 80-89047-08-4

Pridaj komentár