Štátny rozpočet, príjmy a výdavky štátneho rozpočtu

Štátny rozpočet (ŠR) je centralizovaný peňažný fond štátu, ktorý predstavuje bilanciu príjmov a výdavkov štátu. Prostredníctvom štátneho rozpočtu sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu.

Štátny rozpočet je súčasťou verejnej správy. Je nástrojom vládnej politiky a pomocou neho sa zabezpečujú hlavné funkcie štátu. Štátny rozpočet (ŠR) je vytváraný na 3 princípoch:

• princíp nenávratnosti
• princíp nedobrovoľnosti
• princíp neekvivalencie v 1 zúčtovacom období

Štátny rozpočet má 3 podoby a 3 formy:

3 podoby štátneho rozpočtu

• bilancia – príjmy by sa mali rovnať výdavkom.
• finančný plán
• verejný nástroj politiky – na zachovanie makroekonomickej rovnováhy ukazovateľov v danej ekonomike

3 formy štátneho rozpočtu

• príjmy (P) < výdavky (V) – deficit štátneho rozpočtu
• príjmy (P) > výdavky (V) – prebytok štátneho rozpočtu
• príjmy (P) = výdavky (V) – rovnováha štátneho rozpočtu

Tieto formy sa môžu v zúčtovacom období striedať.

Základné pojmy v oblasti štátneho rozpočtu

• Rozpočtové obdobie býva najčastejšie 1 rok. Je ten čas, na ktorý sa rozpočet schváli.
• Rozpočtové provizórium je dočasná úprava rozpočtového hospodárenia na obdobie, na ktoré nebol schválený riadny rozpočet.
• Rozpočtové pravidlá stanovujú spôsob nakladania s prostriedkami štátu; stanovujú postup pri rozpočtovom plánovaní; pri schvaľovaní a plnení rozpočtu.
• Rozpočtová rovnováha znamená rovnováha medzi predpokladanými príjmami a výdavkami.
• Rozpočtová vládna rezerva je finančná rezerva štátu na zabezpečenie nevyhnutných a nepredvýdaných výdavkoch, alebo na zabezpečenie zníženia rozpočtových príjmov.

Rozpočtová sústava Slovenskej republiky

Rozpočtová sústava SR obsahuje:

• štátny rozpočet SR,
• rozpočty vyších územných celkov (VÚC),
• miestne rozpočty.

Rozpočtové hospodárenie

Vyrovnaný štátny rozpočet predstavuje ideálny stav rozpočtu a jedná sa o vyrovnanosť príjmov a výdavkov.

Rozpočtový deficit, schodok štátneho rozpočtu predstavuje stav, keď sú výdavky štátneho rozpočtu väčšie ako príjmy štátneho rozpočtu.

Rozpočtový prebytok, prebytok štátneho rozpočtu predstavuje stav, keď sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie ako výdavky štátneho rozpočtu.

Príjmy štátneho rozpočtu

Štátny rozpočet tvoria príjmy a výdavky. Medzi hlavné príjmy štátneho rozpočtu radíme:

1. daňové príjmy štátneho rozpočtu
2. nedaňové príjmy štátneho rozpočtu (popatky, pokuty, clá, penále…)
3. pravidelné príjmy štátneho rozpočtu (daň z príjmov)
4. nepravidelné príjmy štátneho rozpočtu (pokuty, poplatky)

Výdavky štátneho rozpočtu

Medzi hlavné výdavky štátneho rozpočtu radíme:

1. rozvoj národného hospodárstva
2. spoločenská spotreba
3. na správu, obranu

Základné členenie výdavkov štátneho rozpočtu

1. výdavky na nákup statkov a služieb potrebných pre realizáciu vládnych aktivít
2. transférové platby

Podrobnejšie členenie výdavkov štátneho rozpočtu:

1. neinvestičné (bežné) výdavky štátneho rozpočtu – mzdy, platby, príspevky do poisťovní
2. kapitálové výdavky štátneho rozpočtu – slúžia na financovanie investičných potrieb
3. dlhová služba – splácanie úrokov a platieb spojené s úvermi
4. dotácie VÚC alebo obciam

Rozpočtové provizórium

Rozpočtové provizórium je obdobie, v ktorom nie je schválený verejný rozpočet a inštitúcia hospodári podľa predchádzajúceho rozpočtu s tým, že na každý mesiac má určenú výšku 1/12 z predchádzajúceho rozpočtu.

Kumuláciou rozpočtového prebytku sa tvoria rozpočtové rezervy. Kumuláciou rozpočtového deficitu sa vytvára vládny dlh. Vyrovnanosť – väčšinou je vzácna a vyskytuje sa na konci zúčtovacieho obdobia.

Rozpočtové zásady

Rozpočtové zásady predstavujú systém pravidiel, ktorými sa riadi rozpočtový proces.

• Zásada každoročného zostavovania a schvaľovania rozpočtu,
• Zásada reálnosti a pravdivosti rozpočtu,
• Zásada úplnosti a jednotnosti rozpočtu– vychádza z rozpočtovej skladby,
• Zásada dlhodobej vyrovnanosti rozpočtu– príjmy = výdavky,
• Zásada efektívnosti, hospodárnosti a účelovosti- zabezpečuje ju kolektívne rozhodovanie
• Zásada publicity rozpočtu- verejne dostupný

Rozpočtová skladba

Rozpočtová skladba vykonáva triedenie príjmov a výdavkov rozpočtu. Využíva trojakú klasifikáciu:

• Organizačná klasifikácia (kapitoly a subjekty štátneho rozpočtu),
• Druhová klasifikácia – označuje konkrétny druh položky rozpočtu,
• Ekonomická klasifikácia – špecifikuje bežné a kapitálové výdavky,

Na to aby bol schválený rozpočet musí byť dodržaná rozpočtová skladba.

Rozpočtový proces

• Zostavenie a návrh verejného rozpočtu (Ministerstvo financií na základe požiadaviek vládnych orgánov a inštitúcií),
• Prejednanie a schválenie rozpočtu – návrh verejného rozpočtu je prejednaný a schválený na príslušnej vládnej úrovni v zákonodarnom zbore v parlamente, a je schválený formou zákona. Pokiaľ sa nepodarí schváliť rozpočet do začiatku rozpočtového obdobia, hospodári sa podľa rozpočtového provizória.
• Plnenie rozpočtu (prípadne úpravy rozpočtu)- za plnenie verejného rozpočtu zodpovedá ministerstvo financií, ktoré podáva správu o plnení pre parlament.
• Kontrola plnenia rozpočtu – pozostáva z prehľadu reálneho plnenia príjmov a výdavkov rozpočtu

Príjmy štátneho rozpočtu

Príjmy štátneho rozpočtu možno členiť do týchto základných skupín:

• daňové príjmy (tvoria až 70%),
• nedaňové príjmy (užívateľské poplatky, sankčné poplatky..),
• príjmy zo splácania úverov a pôžičiek,
• dary a granty

Verejné výdavky štátneho rozpočtu

Bežné výdavky:

• Neinvestičné nákupy
• Neinvestičné transfery
• Platené úroky
• Neinvestičné pôžičky

Kapitálové výdavky – možno použiť len na vopred stanovený účel:

• Investičné výdavky
• Nákup akcií
• Kapitálové transfery
• Investičné pôžičky
• Ostatné pôžičky

Zo štátneho rozpočtu sa hradí: Výdavky vládnych inštitúcií, výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci (Grécko), odvody EU …

Mimorozpočtové fondy

• Mimorozpočtové fondy sú súčasťou rozpočtovej sústavy a patria medzi ne: rozpočty zdravotných poisťovní, fond sociálneho zabezpečenia, fond životného prostredia … Sú z pravidla účelovými fondmi
• Výhodou ich hospodárenia na rozdiel od verejného rozpočtu je to, že nevyčerpané prostriedky v danom období sa môžu použiť aj v nasledujúcom období.

Rozpočtový deficit

Rozpočtový deficit vzniká vtedy, keď výdavky štátneho rozpočtu sú vyššie ako príjmy.

Poznáme 2 druhy rozpočtového deficitu:

• Aktívny (štrukturálny) rozpočtový deficit– vzniká v dôsledku zámerov vlády (v dôsledku fiškálnej nedisciplinovanosti, zmena daňových sadzieb, vysoké vládne výdavky na obranu…)
• Pasívny (cyklický) rozpočtový deficit – vzniká nezávisle od zámerov vlády a býva spôsobený vonkajšími faktormi(exogénnymi),

Príčiny rozpočtového deficitu:

1. Vnútorné (endogénne) faktory- spôsobujú aktívny deficit
   • Expanzívny charakter fiškálnej politiky
   • Časové rozloženie výdavkového šoku – cenová nestabilita vplýva na vonkajšie šoky
   • Časové rozloženie daňového zaťaženia
   • Vládny populizmus

2. Vonkajšie (exogénne) faktory- spôsobujú pasívny deficit
   • Kolísanie tempa ekonomického rastu a nezamestnanosti
   • Rast cien základných surovín
   • Depresia vo svete
   • Vývoj úrokovej miery
   • Úrok z verejného dlhu
   • Mimoriadne udalosti

Financovanie deficitu štátneho rozpočtu

• Dlhové financovanie deficitu štátneho rozpočtu (použitie úspor súkromného sektora) na financovanie tohto dlhu- vnútorný dlh(umiestnený v danom štáte vo vnútornej mene), použitie úspor zo zahraničia- vonkajší dlh (v zahraničí v zahraničnej mene)
• Emisné financovanie deficitu štátneho rozpočtu (deficit kryjem pôžičkou z CB alebo zo zahraničia)

Verejný dlh

Verejný dlh vzniká kumuláciou deficitov štátneho rozpočtu.

Verejný dlh predstavuje súhrn záväzkov:

• štátu
• jednotlivých článkov samosprávy
• verejných fondov
• verejných inštitúcií
• verejných podnikov

Rozpočtová politika

Rozpočtová politika je jednou z foriem hospodárskej politiky, je súčasťou finančnej politiky štátu, prostredníctvom ktorej štát presadzuje svoje ciele na rozvoj ekonomiky.

Hlavný nástroj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet.

Subvencie sú finančné prostriedky štátu, ktorými štát zabezpečuje nízku cenu určitého tovaru.

Nástroje rozpočtovej politiky

• regulátory – osobitné rozpočtové nástroje, ktoré využíva v národnom i medzinárodnom meradle.:
• zabudované stabilizátory – automaticky pôsobia v ekonomike (subvencie, progresívna daň – vysoké príjmy sa zdaňujú vyššou sadzbou)
• zámerné opatrenia- bývajú jednorazové a vyžadujú zásah vlády (daňová reforma, zmena štruktúry rozpočtu).

Štruktúra rozpočtovej sústavy

• sústava peňažných fondov – najdôležitejší je verejný rozpočet
• rozpočtové vzťahy, sústava orgánov a inštitúcií
• sústava verejných rozpočtov– nadnárodný rozpočet (rozpočet EU); ústredný rozpočet (štátny rozpočet); rozpočty územnej samosprávy (miestne, obecné…);rozpočtových a príspevkových inštitúcií (neziskové)
• sústava mimorozpočtových fondov
• rozpočty vládnych neziskových organizácií

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 5.3.2015 a aktualizovaný 27.6.2016. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?