0
Burzový trh
Burza je typické miesto pre obchodovanie futures, akcií alebo opcií na akcie a futures. Burzový trh má charakter obojstrannej aukcie (flexibilita ponuky, dopytu a cien). Burza, a je jedno či fyzická alebo elektronická, ponúka svojim členom možnosť zadávať objednávky. Títo členovia môžu túto možnosť za poplatok posunúť svojim klientom. Objednávky všetkých účastníkov burzy následne tvoria burzovú cenu. Nikto nemá nad burzovou cenou výhradnú kontrolu.
Konvenčný obchod – predávajúci stanoví cenu, kupujúci kúpi viac, menej alebo nič, rozhoduje sa podľa ceny alebo hľadá výhodnejšiu cenu. Cena je v podstate fixná, množstvo sa prispôsobuje.
Jednostranná aukcia – predávajúci disponuje fixným množstvom, kupujúci ponúka alebo prepláca iných kupujúcich. Fixné množstvo, cena sa prispôsobuje.
Mimoburzový trh (OTC)
Výraz OTC trh pochádza z anglického Over-The-Counter, čo môžeme preložiť ako mimo-prepážkový. OTC trh je mimoburzový trh, ktorý je typicky tvorený jedným či niekoľkými veľkými hráčmi. Na rozdiel od burzy, kde trhovú cenu tvoria svojimi objednávkami všetci účastníci trhu, pri OTC trhu sa väčšinou jedná o dominanciu jedného tvorcu trhu, market-makera. Market-maker zbiera nákupné a predajné objednávky od veľkého množstva svojich protistrán či klientov a následne podľa nich tvorí vlastnú cenu.
História vzniku búrz
Historicky sa burzy vyvinuli z pravidelných stretnutí obchodníkov na určitých miestach. Takéto stretnutia sa uskutočňovali už v stredoveku v niektorých talianskych mestách (napr. vo Florencii a v Benátkach). Obchodovalo s v podstate iba zo zmenkami.
Názov burza vznikol v Buggách, kde sa obchodníci schádzali v miestnostiach rodiny Van de Burze. Po úpadku Brugg sa burza v roku 1440 premiestnila do Antverp. V 16. storočí vznikli ďalšie burzy (napr. v roku 1546 v Londýne, v roku 1549 v Toulouse, v roku 1556 v Rouene a v Londýne, v roku 1563 v Paríži). V polovici 16. storočia vznikli i burzy v Ausburgu a Norimbergu.
Ďalšou etapou vo vývoji bol začiatok 17. storočia, keď bola založená burza v Amsterdame. Obchodovalo sa na nej najmä s koloniálnym tovarom a so zmenkami. V roku 1771 bola založená burza vo Viedni a v roku 1871 v Prahe. V 18. a 19. storočí dochádzalo k špecializácií búrz a k odčleneniu tovarových a peňažných búrz. Miestne a časové sústredenie ponuky a dopytu viedlo k tomu, že burzy sa stali významnými centrami, ovplyvňujúcimi obchod a ceny tovarov, ktoré sú predmetom obchodovania.
Pri vývine búrz cenných papierov v priebehu 19. storočia a na začiatku 20. storočia vznikli rozdielne typy burzy:
- Francúzsky typ burzy – tu je burza všeobecne prístupným zhromaždením. Na týchto burzách možno uzatvárať obchody len prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorí sú menovaní burzovou správou a potvrdený štátnou správou.
- Stredoeurópsky typ burzy, kde burza predstavuje uzatvorené zhromaždenie. Prístup na burzu majú len jej členovia. Mimo volenej burzovej správy tu vykonáva dohľad štátny komisár menovaný orgánom.
- Anglo-americký typ burzy, kde je súkromnoprávna organizácia. Prístup na burzu je obmedzený na vlastníkov „kresiel“, tzn. Miest na burze. Burzu riadi burzová správa volená z radov členov. Burzových obchodov sa môžu zúčastniť aj nečlenovia burzy, avšak transakcie sa realizujú len prostredníctvom členov burzy. Štát do burzových operácií priamo nezasahuje. Burzové obchody sa riadia obecne platnými predpismi a špeciálnymi burzovými predpismi.
Novodobé miľníky vývoja búrz
- 20. roky 20. storočia – rozmach burzovníctva, končí veľkou hospodárskou krízou
- po svetových vojnách – nástup socializmu, štátny intervencionizmus neprial burzovým trhom
- 80. roky – obmedzenie štátnych zásahov, burzový systém sa reformuje, – opätovné zakladanie búrz: Bratislava, Budapešť, Warszawa, Praha
- centralizácia búrz a vytváranie silných národných búrz (Belgicko, Holandsko, Švajčiarsko, Francúzsko)
- využitie výpočtovej techniky (zánik obchodov na parkete, elektronika)
- internacionalizácia
- rozvoj špeciálnych búrz pre finančné deriváty
- tvorba súkromných búrz
Základné členenie búrz
Z hľadiska predmetu burzového obchodu burzy delíme:
- tovarové,
- peňažné,
- služieb.
Z hľadiska významu rozoznávame:
- burzy s medzinárodnými významom,
- burzy s národným charakterom.
Z hľadiska právnej formy existujú:
- verejnoprávny typ burzy,
- súkromnoprávny typ burzy,
- burzy ovládané bankami.
Burzy, podobne ako aj finančné trhy, je možné klasifikovať z viacerých hľadísk v snahe čo najpresnejšie vystihnúť samotnú podstatu tejto inštitúcie.
Burzy podľa predmetu obchodu
Z hľadiska predmetu obchodu je možné rozlišovať burzy:
- všeobecné – obchoduje sa s rôznymi druhmi tovarov,
- špecializované – obchoduje sa len s určitý druh tovaru.
Burzy podľa špecializácie
Delia sa na:
- burzy cenných papierov (efektové burzy),
- burzy devízové,
- burzy tovarové,
- burzy lodného priestoru.
Burzy cenných papierov
Na burzách cenných papierov sa obchoduje so zastupiteľnými cennými papiermi, ku ktorým patria:
- dlhopisy (podnikové, komunálne, bankové a iné),
- štátne pôžičky,
- hypotekárne zástavné listy,
- akcie
Devízové burzy
Na devízových burzách sa obchoduje s devízami, t.j. likvidnými, kedykoľvek splatnými pohľadávkami znejúcimi na cudziu menu a v cudzine splatnými. Ide teda o obchody s bezhotovostnými platobnými prostriedkami.
Burzy tovarov
Na burzách tovarov (tovarové burzy) sa obchoduje s jedným alebo viacerými druhmi tovarov, ktoré sú reprezentované vzorkami. Burzové obchody sa uzatvárajú obvykle na štandardizované množstvo tovarov alebo jeho násobky stanovené pre každý druh tovaru. K najdôležitejším svetovým tovarovým burzám patria burzy v Londýne, New Yorku, Chicagu, Winnipegu, Liverpoole, Amsterdame a iné.
Burzy lodného priestoru
Burzy lodného priestoru (lodné burzy) sa zaoberajú priestormi lodí, predovšetkým trampovými a tiež predajom lodí. Obchod sprostredkovávajú lodní brokeri, členovia burzy. Najznámejšie z týchto búrz sú Londýnska, New Yorkská lodná burza. Význam lodných búrz v poslednej dobe značne klesá, pretože značná časť obchodov sa dnes vysporiadava medzi záujemcami priamo, prípadne je sprostredkovaná priamo lodnými brokermi mimo burzu.
Burzy podľa predmetu obchodu II.
Z hľadiska predmetu burzového obchodu je možné tiež burzy rozdeliť na:
- burzy tovarové,
- burzy peňažné,
- burzy služieb.
Tu je potrebné pripomenúť, že burza cenných papierov je užší pojem ako kategória peňažná burza. V súčasnej burzovej terminológii rozoznávame tieto peňažné burzy.
- burzy cenných papierov, kde sa uskutočňujú promptné obchody s klasickými nástrojmi,
- devízové burzy, kde sa obchoduje s devízami,
- termínové finančné burzy, kde sa realizujú termínové finančné obchody (financial futures a stock indexes),
- opčné obchody, kde sa obchoduje s options.
Burzy podľa právnej formy
Z hľadiska právnej formy delenia búrz je nasledovné:
- burzy povahy verejnoprávnych inštitúcií – na organizovaní ktorých sa významnou mierou podieľa štát,
- burzy, ktoré sú obchodnými spoločnosťami a sú považované za samosprávne organizácie s relatívne vysokou mierou samostatnosti.
Burzy podľa rozsahu
Z hľadiska rozsahu, dosahu a významu činnosti možno rozlišovať burzy:
- lokálne,
- regionálne,
- národné
- medzinárodné.
Rozdiel medzi burzovým a mimoburzovým trhom
Novú emisiu možno umiestniť na burze alebo mimoburzovom trhu. Umiestnenie na burze je pre emitenta na jednej strane výhodnejšie, pretože má plynulý prehľad s dostatočným množstvom informácií, na druhej strane však musí splniť rôzne podmienky, ktoré požaduje burza. Väčšina akcií na tomto trhu je totiž kótovaná. Pri vstupe na tento trh musí emitent vynaložiť značné fixné náklady na reklamu, administratívne náklady, provízie, rôzne poplatky atď.
V celom svete dnes všeobecne klesá záujem o umiestnenie nových emisií na burze. V zásade možno povedať, že na burze sa obchoduje len s najsolídnejšími akciami. Podiel burzových obchodov nepresahuje v súčasností 30% celkového objemu obchodov s akciami. Pre menšie akciové spoločnosti je typické umiestnenie akcií mimo burzy. Najčastejšie sa touto činnosťou zaoberajú špecializované inštitúcie a subjekty (banky, díleri s cennými papiermi).
Rastúca elektronizácia do značnej miery minimalizuje rozdiely medzi burzovými a mimoburzovými trhmi. V súčasnosti sa už aj na mimoburzových trhoch začínajú zavádzať pravidlá, ktoré sa veľmi podobajú burzovým pravidlám. Predpokladá sa, že v budúcnosti úplne zaniknú rozdiely medzi burzovým a mimoburzovým trhom.
Pri umiestňovaní nových akcií na burzovom a mimoburzovom trhu majú dôležitú úlohu tzv. ručitelia, ktorí za určitý poplatok garantujú emitujúcej spoločnosti odkúpenie neumiestnených akcií za vopred stanovenú cenu. V niektorých prípadoch je ručiteľ ochotný odkúpiť ich len za nižšiu cenu ako emisný kurz a v takomto prípade môže utrpieť emitent i straty. Okrem toho ručiteľa zabezpečujú prechod akcií z mimoburzového na burzový trh, na ktorom sa uplatňujú tvrdšie kritéria vstupu (kótovanie akcií).
Výhody a nevýhody burzy a OTC
Burzové ako aj mimoburzové produkty majú svoje výhody ako aj nevýhody. Za najväčšiu výhodu burzových produktov sa považuje transparentnosť. Tá znamená, že všetky objednávky a ich realizácie sú burzou zverejnené a preto každý vie, kedy a na akej cene boli obchody vykonané.
Výhodou OTC produktov je zase možnosť market-makera ponúkať svojim klientom lepšie ako burzové podmienky. Market-maker má zo svojho štatútu tvorcu trhu veľkú výhodu, čo znamená, že sa ju snaží udržať si lepšími podmienkami, ako môže byť nižšia marža, menšia veľkosť kontraktov či niekedy aj lepšia likvidita.
Porovnanie produktov na OTC a burzách
Burza bola v minulosti primárnym miestom pre finančné špekulácie. Postupom času sa však situácia zmenila tak, že burza si udržala svoje hlavné pôsobenie pri obchodovaní akcií a komodít. Akcie a komodity môžeme samozrejme obchodovať aj mimo burzy, čo sa vykonáva pomocou kontraktov CFD (z angl. „Contract for Difference“). Menový trh forex sa obchoduje primárne ako OTC trh. Pokiaľ sa zaujímame o forex, obchody na ňom realizujeme väčšinou pomocou market-makerov, ktorí nám ponúkajú obchodovanie pomocou CFD kontraktov. Dôležitosť transparentnosti však prinútila mnohých väčších obchodníkov, aby začali obchodovať aj forex pomocou burzových futures.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008 a aktualizovaný 23.12.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.
Už ste čítali?
Zdroje a literatúra
- BEŇOVÁ, E. a kolektív. Financie a mena. Bratislava : Iura Edition, 2007. ISBN 978-80-8078-142-2
- HRVOĽOVÁ, B. Analýza finančných trhov. Bratislava : Sprint vrfa, 2001. ISBN 80-88848-86-5
- CHOVANCOVÁ, B. a kolektív. Finančný trh. Bratislava : Iura Edition, 2006. ISBN 80-8078-089-7.
- JÍLEK, J. Akciové trhy a investování. Praha : Grada Publishing, a. s., 2009. ISBN 978-80-247-2963-3
- KISLINGOVÁ, E. a kolektív. Manažerské Finance. Praha : C.H. Beck, 2010. ISBN 978-80-7400-194-9
- KOMORNÍK, J., MAJERČÁKOVÁ, D., HUSOVSKÁ, M. Finančný management. Bratislava: Kartprint, 2011. ISBN 978-80-88870-97-5
- KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B. Medzinárodné finančné centrá. Bratislava : Iura Edition, 2010. ISBN 978-80-8078-299-3
- KOTLEBOVÁ, J., SOBEK, O. Menová politika. Bratislava : Iura Edition, 2007. ISBN 978-80-8078-092-0
- LEČIŠIN, J., GAZDA, V., BAJUS, R.: Burzovníctvo, Vydalo vydavateľstvo elfa, Košice 2007
- LISÝ, J. a kolektív. Ekonómia. Bratislava : Iura Edition, 2011. ISBN 978-80-8078-406-5
- NESNÍDAL, T., PODHAJSKÝ, P. Obchodovaní na komoditných trzích. Praha : Grada Publishing, a.s., 2007. ISBN 80-247-1851-0
- PAVLÁT, V. Burzy cenných papíru, Vydalo vydavateľstvo GRADA Publishing, Parha, 2005
- POLOUČEK, S. a kolektív. Peníze, banky, finanční trhy. Praha : C.H. Beck, 2009. ISBN 978-80-7400-152-9
- SAMUELSON, P.; NORDHAUS, W. D. Ekonómia, Bratislava : Elita, s.r.o., 2000. ISBN 80-8044-059-X
- SHARPE, W.F. Investors and Markets, New Jersey : Princeton University Press, 2007. ISBN 978-0-691-13850-3
- TUREK, L. První kroky na burze. Brno : Computer Press, a.s., 2008. ISBN 978-80-251-1915-0
- ROGERS, J. Žhavé komodity. Praha : Grada Publishing, a.s., 2008. ISBN 978-80-247-2342-6
- JEŽEK, T. Peníze a trh. Praha : Portál, s. r. o., 2002. ISBN 80-7178-685-3