4Menová politika v kombinácii s fiškálnou politikou je dôležitou súčasťou hospodárskej politiky vlády. Na rozdiel od fiškálnej politiky, menová politika sa spravidla vyznačuje väčšou diskrétnosťou a väčším akčným rádiusom vo vzťahu k podnikom a k domácnostiam, ako aj väčším časovým intervalom, v ktorom pôsobí. Na základe uvedených a ďalších skutočností, určenie cieľov a nástrojov peňažnej politiky vyvoláva ostré diskusie v ekonomickej teórií a v relácií k zameraniu hospodárskej politiky. Zdroje týchto diskusií siahajú ďaleko do minulosti. V súčasnosti sú neraz zjednodušene interpretované ako spor o prioritu menovej, alebo fiškálnej politiky. Pritom ekonómovia aj politici v priemyselne vyspelých štátoch prišli k jednoznačnému záveru, že v hospodárskej politike je potrebná konzistentnosť menovej politiky s fiškálnou. Z uvedeného poznatku sa vychádzalo aj pri spracovaní návrhu zákona o NBS. V diskusií o návrhu zákona, ktorá sa konala v Trenčianskych Tepliciach sa prijalo znenie, podľa ktorého NBS napomáha realizácií hospodárskej politiky vlády. V súlade s celkovým znením zákona, NBS sa zaradila medzi ústredné banky, ktoré vykazujú relatívne vysokú mieru nezávislosti vo vzťahu k peripetiám hospodárskej politiky.
Aj po rozdelení Československa, ekonomiky nástupníckych štátov vykazujú mnohé spoločné znaky. Tieto znaky má aj menová politika. Pritom menová politika ČNB, napriek podstatne lepším výsledkom z hľadiska vývoja kurzu koruny v porovnaní s NBS, je v centre neutíchajúcich diskusií. vláda Miloša Zemana, ale aj Václav Klaus, spája prepad českej ekonomiky aj s politikou ČNB. Podľa P. Mertlíka, politika ČNB a následná neochota komerčných bánk požičiavať peniaze, spomaľuje reštrukturalizáciu ekonomiky, vedie k zatváraniu podnikov, zvyšuje nezamestnanosť.
Na Slovensku sa o menovej politike nediskutuje. Pritom, okrem pozitív sa aj táto politika podpísala pod súčasný stav národného hospodárstva. Pod vplyvom devalvačných očakávaní a inflácie, NBS sa už pri svojom vzniku zamerala na protiinflačnú politiku. V rámci reštriktívnej politiky zaviedla rad opatrení, ktoré spomalili rast masy obeživa, dostupnosť peňazí a úverov. V tomto období predstavitelia medzinárodných inštitúcií považovali zásobu peňazí za nedostatočný cieľ menovej politiky. Taktiež regulovanie úrokových sadzieb ako primárneho cieľa menovej politiky sa považovalo za problematické v dôsledku ich previazanosti na kurzy a na správanie hospodáriacich subjektov. Cieľové riešenie tempa rastu inflácie sa preto stalo prioritným cieľom menovej politiky, a to bez zohľadnenia vhodnosti takto určeného cieľa v danom inštitucionálnom prostredí.
K pozitívam takto určenej politiky môžeme počítať podstatné zníženie miery inflácie, udržanie kurzu koruny v fluktuačnom pásme s pevnou centrálnou paritou do októbra 1998. Negatíva dlhodobo uplatňovanej reštriktívnej politiky sa najvýraznejšie prejavili vo vzťahu k reštrukturalizácií a modernizácií ekonomiky – ekonomickému rastu. Napriek podstatnému zníženiu miery inflácie, ekonomika musela čeliť opakovaným tlakom na kurz koruny, likviditu, vývoj úrokových sadzieb, atď. V súhrnnom vyjadrení turbulenciam a volatilite na trhu peňazí a kapitálu. Negatívne pôsobilo rozdielne zameranie menovej a fiškálnej politiky. Posledná sledovala podporu ekonomického rastu na základe rastúcej zadĺženosti ekonomiky SR.
Nekonzistentná hospodárska politika vyžadovala úpravy menového programu NBS. Tieto úpravy sa najvýraznejšie prejavili v menovom programe na rok 1998 a 1999. Pritom výrazné znehodnotenie kurzu koruny v priebehu pol roka a očakávania, ktoré sú spojené s jeho ďalším vývojom, výrazné zníženie menových rezerv, vysoké a rozkolísané úrokové sadzby spojené s nedostupnosťou úverov, opakujúce sa problémy likvidity, absencia trhu hypotekárnych úverov, atď. nútia k zamysleniu sa aj nad menovou politikou NBS. Napríklad, napriek dlhodobo presadzovanej reštriktívnej politike, zásoba peňazí meraná peňažným agregátom M 2 je na úrovni 70 % HDP. V porovnateľných ekonomikách kolíše medzi 40 % až 50 %. Chýba prepojenie krátkodobej politiky so strednodobou politikou.
V období rozkolísaných kurzov a zvyšovania cien problematickým je aj dosiahnutie cieľov protiinflačnej politiky. Problematické sú samotné ukazovatele miery inflácie. Máme infláciu merať pomocou peňažného agregátu M 2, indexu cien, tempa rastu nominálnych miezd, alebo importných cien? Pritom, na základe údajov môžeme konštatovať, že dopad nominálnych miezd a peňažného agregátu M 2 na infláciu bol podstatne nižší v porovnaní s očakávaniami. Inflačné tlaky boli ťažiskovo vyvolané nárastom cien importovaných tovarov, rastom DPH, znehodnocovaním kurzu koruny. V tomto zmysle návrat k pevným kurzom a k fluktuačnému pásmu, predstavuje účinnejšiu protiinflačnú politiku.
Avšak, z hľadiska NBS znamená problémy, ktoré sú spojené:
1. s cieľovým určením miery inflácie;
2. s reálnym ocenením kurzu koruny, ktoré by pôsobilo proti úniku peňazí do zahraničia;
3. s pretrhnutím inflačných očakávaní, ktoré sú podporované úsilím vlády financovať deficit štátneho rozpočtu pomocou rastúceho zdanenia podnikov a domácností.
V dôsledku agresívneho postupu vlády, resp. Ministerstva financií SR v rámci fiškálnej politiky, môžeme konštatovať, že realizácia protiinflačnej politiky je v rukách Ministerstva financií SR, a nie NBS. Týmto spôsobom sa bez diskusií a pod heslom harmonizácie fiškálnej a menovej politiky, menová politika dostáva do područia vlády. Opatrení, ktoré sú zamerané na zdražovanie vstupov do výroby a na ohraničenie agregovaného dopytu. V popredí rozpočtového systému zostáva prerozdeľovacia funkcia štátneho rozpočtu v podmienkach nehospodárnosti a subjektivizmu, ktorý zvýhodňuje hospodáriace subjekty prostredníctvom dotácií a spochybňuje udržanie stability kurzu koruny pri miernom raste inflácie a relatívne stabilnom vývoji ekonomiky. Cieľov, ktoré sú v centre upraveného menového programu NBS na rok 1999.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 19.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.
Ako boli na Slovensku vnímané výsledky menovej politiky po rozdelení Československa?
Po rozdelení Československa boli výsledky menovej politiky na Slovensku často diskutované, pričom sa pozornosť venovala najmä protiinflačným opatreniam a ich dopadom na ekonomiku, ako napríklad znižovanie inflácie, ale aj problémy spojené s úverovou dostupnosťou a kurzovou politikou.
Je správne považovať menovú politiku za primárny nástroj boja proti inflácii, aj keď to môže mať negatívne dôsledky na hospodársky rast?
Menová politika ako nástroj boja proti inflácii je efektívna, ale jej použitie bez ohľadu na hospodársky rast môže viesť k negatívnym dôsledkom, ako je napríklad útlm investícií a zvyšovanie nezamestnanosti, čo poukazuje na potrebu vyváženejšieho prístupu.