0Články o bankovom sektore na Slovensku sa koncentrujú na popis súčasnej situácie a možnosti ozdravenia a reštrukturalizácie vybraných bánk za účasti štátu a kapitálového vstupu zahraničného strategického partnera.
Navrhované riešenia neraz presadzujú postupy, ktoré nevedú k minimalizácii výdavkov zo štátného rozpočtu na ozdravenie bánk. V návrhoch na ozdravenie a reštrukturalizáciu bankového sektora neraz absentuje pohľad potencionálneho strategického partnera, pre ktorého kapitálový vstup do banky, ktorá prechádza procesom reštrukturalizácie predstavuje rizikovú investíciu. Potencionálny strategický partner zvažuje požiadavky na čas a investície, náklady a veľkosť trhu, predpokladané výnosy, atď. Predmetom záujmu strategického partnera je spravidla vstup do zdravej banky, ktorá má všetky predpoklady dynamického rozvoja.
Potreba reštrukturalizácie bankového sektora na Slovensku sa spája s vývojom po roku 1989. Pritom, korene tohoto procesu siahajú ďaleko do minulosti. Skutočnosti, že pri nedostatku domáceho kapitálu bankový sektor na Slovensku sa formoval a vyvíjal na princípoch svojpomoci, družstevníctva. Po vzniku prvej Československej republiky a počas druhej svetovej vojny za účasti zahraničného kapitálu. Po roku 1945 vývoj bankového sektora na princípoch trhovej ekonomiky bol prerušený prechodom k centrálne riadenému hospodárstvu. Nová etapa vo vývoji bankového sektora sa začala v rokoch 1989/90 prechodom k trhovému hospodárstvu.
Z hľadiska formovania a funkčnosti bankového systému, vývoj po rokoch 1989/90 môžeme rozdeliť do troch etáp:
1. roky 1990 – 1993 sa vyznačujú formovaním bankového sektora
2. roky 1994 – 1996 nárastom počtu úverovo – peňažných inštitúcií a ich činností
3. roky 1997 – podnes znížením počtu úverovo – peňažných inštitcií, nutnosťou reštrukturalizovať bankový sektor. Z tohoto pohľadu, predmetom nášho záujmu je vývoj bankového sektoru v 90. rokoch.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 19.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.