Filozofia Just-In-Time JIT

( suedig,  0)

Just in time

Základná myšlienka metódy just-in-time (JIT) sa zrodila v päťdesiatych rokoch minulého storočia v japonskej firme Toyota. Príčinou jej vzniku bol najmä nedostatok skladovacieho priestoru pre materiál a finálne výrobky. Za jej autora sa považuje Taiichi Ohno, ktorý bol výrobným inžinierom Toyoty. Až do začiatku sedemdesiatych rokov sa táto filozofia využívala len v rámci podniku a jej dodávateľov a bola pomenovaná Toyota Production System (TPS). Neskôr sa pod názvom JIT rozšírila do USA a Západnej Európy a potom aj do ostatných častí sveta [1].

Filozofia JIT

Firemná filozofia Just-In-Time sa dá najlepšie využiť v podnikoch so sériovou výrobou, s nie príliš premenlivou produkciou a s jednoduchými výrobnými postupmi. Na druhej strane je JIT nevhodný pre kusovú výrobu, lebo kusová výroba nespĺňa niektoré predpoklady pre zavedenie JIT. Tými predpokladmi sú [2]:

  • minimum konštrukčných zmien a odchýlení;
  • stabilný dopyt a spoľahlivosť dodávateľov;
  • automatizovaná výroba vo veľkých objemoch;
  • spoľahlivé zariadenia;
  • plné využitie zdrojov, minimálne zásoby;
  • plynulé materiálové toky;
  • flexibilná pracovná sila, ktorá sa aktívne zúčastní na implementácii;
  • záujem zo strany vedenia podniku;
  • vysoká kvalita výrobkov.

Riadenie materiálových tokov a seven zeroes

Ako už názov Just-In-Time (práve v/na čas) napovedá, táto filozofia riadi materiálové toky tak, aby vznikali nulové zásoby na strane odberateľov. Ciele JIT sa často označujú aj ako dosiahnutie tzv. „seven zeroes“ (siedmych núl) [3]:

  • nulová nepodarkovosť – zero defects;
  • nulové časy zoradenia – zero set-up time;
  • nulové zásoby – zero inventories;
  • žiadna manipulácia – zero handling;
  • žiadne prerušenia (rovnomernosť vyťažovania) – zero breakdowns;
  • nulové časy dodávky – zero lead time;
  • dávky s veľkosťou jedna – lot size of one.

Implementácia Just-In-Time

Tieto ciele predstavujú ideálny stav, ku ktorým sa skutočnosť viac či menej priblíži. Z minulosti sú známe príklady úspešnej implementácie JIT v automobilovom priemysle, ktorej vzorom bol už spomínaný podnik Toyota. Viac sa o aplikácii japonského manažmentu dočítate v článku Japonský manažment a jeho aplikácia v praxi – Toyota. Medzi výhody JIT patrí aj to, že dosiahnutie cieľov vyžaduje minimálne dodatočné náklady.

Filozofia Just-In-Time sa dá použiť medzi viacerými podnikmi, vo väzbe dodávateľ-odberateľ. Náklady na skladovanie sú prenesené na dodávateľa, avšak ten má istotu, že svoju produkciu predá. JIT nachádza uplatnenie aj v rámci jedného podniku medzi jednotlivými strediskami na základe princípu ťahu.[4]

Autor: suedig

Tento príspevok bol vytvorený 28.4.2015 a aktualizovaný 20.11.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora suedig.


Zdroje a literatúra

  1. [3] BASL J., BLAŽÍČEK R., Podnikové informační systémy : Podnik v informační společnosti, 2., výrazně přeprac. a rozš. vyd., s. 139
  2. GREGOR, M. – KOŠTURIAK, J. Just-in-time. Výrobná filozofia pre dobrý management. 1. vyd. Bratislava : ELITA 1994. 299 s. ISBN 80-85323-64-8
  3. [1] GREGOR M., KOŠTURIAK J., Just-in-Time Výrobná filozofia pre dobrý management, s. 20
  4. JUROVÁ, M. Logistika. 1 vyd. Brno : FP VUT, 1998. 162 s. ISBN 80-214-1268-2.
  5. KAVAN, M. Výrobní a provozní management. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2002. 424 s. ISBN 80-247-0199-5.
  6. KAVAN, M. Výrobní a provozní management. 1. vyd. Praha : Grada, 2002. ISBN 80-247-0199-5
  7. KEŘKOVSKÝ, M. Moderní přístupy k řízení výroby. 1. vyd. Praha : C. H. Beck 2001. 115 s. ISBN 80-7179-471-6.
  8. [2] KEŘKOVSKÝ M., Moderní přístupy k řízení výroby, 2. vydání, s. 73
  9. KOŠTURIAK, J., FROLÍK Z. a kolektiv. Štíhlý a inovativní podnik. 1. vydání. Praha : Alfa Publishing, s. r. o., 2006. 240 s. ISBN 80-86851-38-9
  10. KRIŠťAK, J., et al. TPM – Totálne produktívna údržba. 2003. vyd. Žilina : IPA Slovakia, 2003. 46 s.
  11. KULHAVÝ, V. Řízení týmů. In: Teorie řízení podniku. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita. 2005. s. 152 – 157. ISBN 80-120-3698-2.
  12. LAMBERT, D. M., STOCK, J. S., ELLRAM, L. M. Logistika. Praha : Computer Press, 2000. 589 s. ISBN 80-7226-221-1.
  13. MASAAKI, I. Kaizen metoda, jak zavést úspornější a flexibilnější výrobu v podniku. 1. vyd. Brno : Computer Press, 2004. 272 s. ISBN 80-251-0461-3.
  14. RAKYTA, M. Koncept TPM. [online]. [cit.15. 2. 2009]. Dostupné na WWW: <http://www.tpm.sk/index_files/Page1400.htm>
  15. SODOMKA, P.: Informační systémy v podnikové praxi. Brno: Computer Press, 2007, ISBN 80-251-1200-4.
  16. [4] TOMEK G., VÁVROVÁ V., Řízení výroby, 2., rozšírené a doplněné vydání, s. 333
  17. TRUNEČEK, J. Management znalostí. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2004. 131 s. ISBN 80-7179-884-3
  18. WOMACK, J. Just in Time, Just in Case, and Just Plain Wrong. [online]. [cit. 20. 3. 2009]. Dostupný na WWW: <http://www.lean.org/common/display/?o=738>.

Pridaj komentár

Komentár sa zobrazí až po schválení.

Štítky: