Úvod » Podnikanie » Podnikové hospodárstvo » Externé prostredie a jeho prognóza
Externé prostredie a jeho prognóza

Externé prostredie a jeho prognóza

Predvídanie vývoja externého prostredia

Jednou z hlavných úloh analýzy externého prostredia je predvídanie vývoja, ktoré sa uskutočňuje pomocou rôznych metód prognózovania. Tieto metódy sú predmetom štúdia vo vednej disciplíne prognostika.

Prognóza a proces prognózovania

Prognóza predstavuje kvalifikovanú predpoveď o budúcom vývoji javov a procesov. Tieto predpovede zahŕňajú kvalitatívne aj kvantitatívne parametre budúcich udalostí a stanovujú termíny ich vzniku. Hlavným cieľom prognózy je znížiť mieru neistoty, ktorá obklopuje budúci vývoj. Prognózovanie sa zameriava na identifikáciu potenciálnych príležitostí a hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť podnik.

Podľa časového horizontu rozdeľujeme prognózy na:

  • Dlhodobé: 10 – 20 rokov,
  • Strednodobé: 5 – 10 rokov,
  • Krátkodobé: do 5 rokov.

Zároveň môžeme pristúpiť k rôznym prístupom prognózovania:

  • Zvnútra-von: Prognózovanie sa zameriava na podnikové aktivity, ktoré sú najcitlivejšie na vonkajšie zmeny.
  • Zvonku-dovnútra: Skúmajú sa aspekty vonkajšieho prostredia, ktoré nemusia byť priamo spojené s podnikaním, ale môžu ovplyvniť jeho rozvoj.

Predvídanie a adaptácia v nestálom externom prostredí

Existujú dva hlavné prístupy v strategickom myslení, ktoré podniky využívajú pri predvídaní budúcnosti:

  1. Predvídanie budúcnosti:
    • Tento prístup je charakteristický pre západnú Európu a USA.
    • Je rigorózny, analytický a kvantitatívny.
  2. Vymýšľanie budúcnosti:
    • Tento prístup je typický pre východnú Áziu.
    • Je subjektívny a vychádza z intuície, tušenia a originálnych nápadov.
    • Je tvorivý a jeho cieľom je vytvoriť ideálnu budúcnosť.

Budúcnosť sa javí ako súbor možností, od známeho k neznámemu. Môžeme identifikovať štyri úrovne budúcnosti:

  1. Jednoznačná budúcnosť: Typická pre zrelé odvetvia s ustálenou konkurenčnou štruktúrou.
  2. Variantná budúcnosť: Obsahuje súbor možných scenárov, pričom nie je isté, ktorý z nich nastane. Je charakteristická pre dozrievajúce odvetvia alebo regulované odvetvia.
  3. Spojitá budúcnosť: Prelínajúce sa scenáre, typické pre podniky v rastúcich a vznikajúcich odvetviach.
  4. Nepredvídateľná budúcnosť: Je ťažké ju kvantifikovať alebo definovať. Tieto podmienky sú typické pre vznikajúce odvetvia alebo prostredia s vysokou nestabilitou.

Na základe miery neistoty v externom prostredí a vnútorných ambícií môže podnik zvoliť jeden z nasledujúcich prístupov:

  • Pasívny prístup: Podnik je ľahostajný k vonkajším zmenám.
  • Reaktívny prístup: Podnik reaguje na vonkajšie zmeny, ale s oneskorením. Tento prístup môže viesť k trvalému zaostávaniu.
  • Preaktívny prístup: Podnik sa pripravuje na negatívne dôsledky vonkajších zmien vopred.
  • Vyčkávací prístup: Podnik je v stave pohotovosti a čaká na správny okamih na využitie príležitostí.
  • Adaptačný prístup: Podnik reaguje rýchlo a pružne na príležitosti, ktoré sa objavia na existujúcich trhoch.
  • Tvorivý prístup: Podnik je iniciatívny pri zakladaní a rozvoji nových odvetví. Tento prístup je typický pre priekopnícke firmy.

Výber vhodného postoja závisí nielen od úrovne neistoty v budúcnosti, ale aj od fázy životného cyklu odvetvia.

Odvetvie vo fázach

  • Fáza vzniku: Tvorivý postoj je najvhodnejší.
  • Fáza rastu a dozrievania: Adaptačný a vyčkávací postoj sú najvhodnejšie.
  • Fáza zrelosti: Preaktívny a reaktívny postoj sú vhodné.
  • Fáza zániku: Pasívny postoj je najvhodnejší.

Externé riziko

Podniky môžu čeliť rôznym druhom rizika, ktoré ovplyvňujú ich rozhodovanie:

  • Symetrické riziko: Výnosy a straty sú vyvážené, veľké výnosy aj veľké straty. Tento typ rizika je bežný pre podniky s tvorivým postojom.
  • Nesymetrické riziko: Veľké výnosy, ale malé straty. Vyčkávacie a priekopnícke stratégie sú vhodné pre tento typ rizika.
  • Malé alebo žiadne riziko: Ide o riziká, ktoré sú vhodné pre väčšinu situácií a sú dôležitou súčasťou každej stratégie.

Týmto spôsobom môžeme efektívne predpovedať vývoj externého prostredia a vybrať optimálny prístup, ktorý umožní podniku reagovať na zmeny a zabezpečiť jeho úspešný rozvoj.

Prognostické metódy

Matematicko-štatistické metódy prognózovania

 

Matematicko-štatistické metódy sa zameriavajú na spracovanie rozsiahlych súborov kvantitatívnych údajov. Predpokladajú, že zákonitosti minulosti a súčasnosti budú platiť aj v budúcnosti, čo však nemusí vždy zodpovedať skutočnosti.

Heuristické metódy prognózovania

Heuristické metódy sú založené na výpovediach expertov, ktorí majú odborné vzdelanie a praktické skúsenosti. Uplatňujú sa v oblastiach, kde budúci vývoj nemožno odvodzovať len z minulosti.

Matematicko-štatistické metódy

Extrapolačné metódy

Extrapolačné metódy sú založené na predlžovaní doterajších vývojových tendencií do budúcnosti, ak je možné ich vyjadriť matematickou funkciou a graficky znázorniť. Pre konkrétne prípady sa odporúča použitie exponenciálnych, parabolických a logistických funkcií.

  • Jednoduchá extrapolácia
    Táto metóda predpokladá, že podmienky budúceho vývoja budú rovnaké ako v minulosti. Je to najjednoduchší a najmenej presný spôsob predlžovania trendov, ktorý sa používa ako predbežná informácia o budúcom vývoji.
  • Analytická extrapolácia
    Táto metóda sa zameriava na analýzu kauzálnych vzťahov, ktoré ovplyvňujú minulý a budúci vývoj. Podľa spôsobu identifikácie faktorov vývoja rozlišujeme:

    • Metóda rozkladu faktorov vývoja
    • Metóda vedúceho trendu
    • Metóda obalovej krivky

Ekonomicko-matematické modelovanie

Ide o zostavenie modelu zložitého problému a hľadanie optimálnych variantov riešení. Na výber variantov sa využívajú metódy lineárneho a dynamického programovania, teórie hier, simulácie a ďalšie analytické nástroje.

Heuristické metódy

Delfská metóda

Delfská metóda zahŕňa zhromažďovanie, systematické triedenie a spresňovanie názorov expertov na objekt prognózy. Základom je anonymita respondentov a spätná väzba informácií. Je vhodná na prognózovanie širokej a viacodborovej problematiky.

Brainstorming

Brainstorming je systematicky vedená rýchla diskusia medzi expertmi rôznej odbornosti s cieľom podnietiť nové riešenia týkajúce sa vopred zvoleného problému. Výhodou tejto metódy je vysoká rýchlosť získavania výsledkov pri relatívne nízkej organizačnej a finančnej náročnosti.

Brainwriting

Táto metóda je odvodená od brainstormingu, no diskusia prebieha výlučne písomnou formou. Účastníkom sa predkladajú formuláre s rovnakou témou na riešenie. Tieto formuláre môžu obiehať medzi expertmi v niekoľkých kolách.

Metóda scenára

Scenárová metóda logicky a chronologicky opisuje vývojové etapy objektu prognózy. Ukazuje, ako sa môže budúci stav vyvinúť zo súčasnej situácie. Scenár vychádza z faktu, že budúcnosť je neznáma a nie je možné ju s istotou predpovedať. Zohľadňuje kombinácie budúcich situácií, ktoré môžu nastať, a počíta aj s prelomovými zmenami.

Morfologická analýza

V tejto metóde sa používa morfologická matica na systematickú a úplnú dekompozíciu riešeného problému na jeho elementárne prvky.

Synektická metóda

Synektická metóda vychádza z predpokladu, že pravdepodobnosť úspešného vyriešenia problému sa zvyšuje pochopením emocionálnych a iracionálnych zložiek tvorivého procesu, ktoré sa považujú za dôležitejšie než intelektuálne a racionálne prvky.

Týmto spôsobom prognostické metódy poskytujú širokú škálu nástrojov, ktoré môžu byť aplikované na rôzne oblasti a situácie, kde je potrebné predvídať budúci vývoj.

Poradňa

Potrebujete radu? Chcete pridať komentár, doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥