Externé prostredie a jeho prognóza

Externé prostredie a jeho prognóza
Predvídanie vývoja externého prostredia
Jednou z hlavných úloh analýzy externého prostredia je predvídanie vývoja, ktoré sa uskutočňuje pomocou rôznych metód prognózovania. Tieto metódy sú predmetom štúdia vo vednej disciplíne prognostika.
Prognóza a proces prognózovania
Prognóza predstavuje kvalifikovanú predpoveď o budúcom vývoji javov a procesov. Tieto predpovede zahŕňajú kvalitatívne aj kvantitatívne parametre budúcich udalostí a stanovujú termíny ich vzniku. Hlavným cieľom prognózy je znížiť mieru neistoty, ktorá obklopuje budúci vývoj. Prognózovanie sa zameriava na identifikáciu potenciálnych príležitostí a hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť podnik.
Podľa časového horizontu rozdeľujeme prognózy na:
- Dlhodobé: 10 – 20 rokov,
- Strednodobé: 5 – 10 rokov,
- Krátkodobé: do 5 rokov.
Zároveň môžeme pristúpiť k rôznym prístupom prognózovania:
- Zvnútra-von: Prognózovanie sa zameriava na podnikové aktivity, ktoré sú najcitlivejšie na vonkajšie zmeny.
- Zvonku-dovnútra: Skúmajú sa aspekty vonkajšieho prostredia, ktoré nemusia byť priamo spojené s podnikaním, ale môžu ovplyvniť jeho rozvoj.
Predvídanie a adaptácia v nestálom externom prostredí
Existujú dva hlavné prístupy v strategickom myslení, ktoré podniky využívajú pri predvídaní budúcnosti:
- Predvídanie budúcnosti:
- Tento prístup je charakteristický pre západnú Európu a USA.
- Je rigorózny, analytický a kvantitatívny.
- Vymýšľanie budúcnosti:
- Tento prístup je typický pre východnú Áziu.
- Je subjektívny a vychádza z intuície, tušenia a originálnych nápadov.
- Je tvorivý a jeho cieľom je vytvoriť ideálnu budúcnosť.
Budúcnosť sa javí ako súbor možností, od známeho k neznámemu. Môžeme identifikovať štyri úrovne budúcnosti:
- Jednoznačná budúcnosť: Typická pre zrelé odvetvia s ustálenou konkurenčnou štruktúrou.
- Variantná budúcnosť: Obsahuje súbor možných scenárov, pričom nie je isté, ktorý z nich nastane. Je charakteristická pre dozrievajúce odvetvia alebo regulované odvetvia.
- Spojitá budúcnosť: Prelínajúce sa scenáre, typické pre podniky v rastúcich a vznikajúcich odvetviach.
- Nepredvídateľná budúcnosť: Je ťažké ju kvantifikovať alebo definovať. Tieto podmienky sú typické pre vznikajúce odvetvia alebo prostredia s vysokou nestabilitou.
Na základe miery neistoty v externom prostredí a vnútorných ambícií môže podnik zvoliť jeden z nasledujúcich prístupov:
- Pasívny prístup: Podnik je ľahostajný k vonkajším zmenám.
- Reaktívny prístup: Podnik reaguje na vonkajšie zmeny, ale s oneskorením. Tento prístup môže viesť k trvalému zaostávaniu.
- Preaktívny prístup: Podnik sa pripravuje na negatívne dôsledky vonkajších zmien vopred.
- Vyčkávací prístup: Podnik je v stave pohotovosti a čaká na správny okamih na využitie príležitostí.
- Adaptačný prístup: Podnik reaguje rýchlo a pružne na príležitosti, ktoré sa objavia na existujúcich trhoch.
- Tvorivý prístup: Podnik je iniciatívny pri zakladaní a rozvoji nových odvetví. Tento prístup je typický pre priekopnícke firmy.
Výber vhodného postoja závisí nielen od úrovne neistoty v budúcnosti, ale aj od fázy životného cyklu odvetvia.
Odvetvie vo fázach
- Fáza vzniku: Tvorivý postoj je najvhodnejší.
- Fáza rastu a dozrievania: Adaptačný a vyčkávací postoj sú najvhodnejšie.
- Fáza zrelosti: Preaktívny a reaktívny postoj sú vhodné.
- Fáza zániku: Pasívny postoj je najvhodnejší.
Externé riziko
Podniky môžu čeliť rôznym druhom rizika, ktoré ovplyvňujú ich rozhodovanie:
- Symetrické riziko: Výnosy a straty sú vyvážené, veľké výnosy aj veľké straty. Tento typ rizika je bežný pre podniky s tvorivým postojom.
- Nesymetrické riziko: Veľké výnosy, ale malé straty. Vyčkávacie a priekopnícke stratégie sú vhodné pre tento typ rizika.
- Malé alebo žiadne riziko: Ide o riziká, ktoré sú vhodné pre väčšinu situácií a sú dôležitou súčasťou každej stratégie.
Týmto spôsobom môžeme efektívne predpovedať vývoj externého prostredia a vybrať optimálny prístup, ktorý umožní podniku reagovať na zmeny a zabezpečiť jeho úspešný rozvoj.
Prognostické metódy
Matematicko-štatistické metódy prognózovania
Matematicko-štatistické metódy sa zameriavajú na spracovanie rozsiahlych súborov kvantitatívnych údajov. Predpokladajú, že zákonitosti minulosti a súčasnosti budú platiť aj v budúcnosti, čo však nemusí vždy zodpovedať skutočnosti.
Heuristické metódy prognózovania
Heuristické metódy sú založené na výpovediach expertov, ktorí majú odborné vzdelanie a praktické skúsenosti. Uplatňujú sa v oblastiach, kde budúci vývoj nemožno odvodzovať len z minulosti.
Matematicko-štatistické metódy
Extrapolačné metódy
Extrapolačné metódy sú založené na predlžovaní doterajších vývojových tendencií do budúcnosti, ak je možné ich vyjadriť matematickou funkciou a graficky znázorniť. Pre konkrétne prípady sa odporúča použitie exponenciálnych, parabolických a logistických funkcií.
- Jednoduchá extrapolácia
Táto metóda predpokladá, že podmienky budúceho vývoja budú rovnaké ako v minulosti. Je to najjednoduchší a najmenej presný spôsob predlžovania trendov, ktorý sa používa ako predbežná informácia o budúcom vývoji. - Analytická extrapolácia
Táto metóda sa zameriava na analýzu kauzálnych vzťahov, ktoré ovplyvňujú minulý a budúci vývoj. Podľa spôsobu identifikácie faktorov vývoja rozlišujeme:- Metóda rozkladu faktorov vývoja
- Metóda vedúceho trendu
- Metóda obalovej krivky
Ekonomicko-matematické modelovanie
Ide o zostavenie modelu zložitého problému a hľadanie optimálnych variantov riešení. Na výber variantov sa využívajú metódy lineárneho a dynamického programovania, teórie hier, simulácie a ďalšie analytické nástroje.
Heuristické metódy
Delfská metóda
Delfská metóda zahŕňa zhromažďovanie, systematické triedenie a spresňovanie názorov expertov na objekt prognózy. Základom je anonymita respondentov a spätná väzba informácií. Je vhodná na prognózovanie širokej a viacodborovej problematiky.
Brainstorming
Brainstorming je systematicky vedená rýchla diskusia medzi expertmi rôznej odbornosti s cieľom podnietiť nové riešenia týkajúce sa vopred zvoleného problému. Výhodou tejto metódy je vysoká rýchlosť získavania výsledkov pri relatívne nízkej organizačnej a finančnej náročnosti.
Brainwriting
Táto metóda je odvodená od brainstormingu, no diskusia prebieha výlučne písomnou formou. Účastníkom sa predkladajú formuláre s rovnakou témou na riešenie. Tieto formuláre môžu obiehať medzi expertmi v niekoľkých kolách.
Metóda scenára
Scenárová metóda logicky a chronologicky opisuje vývojové etapy objektu prognózy. Ukazuje, ako sa môže budúci stav vyvinúť zo súčasnej situácie. Scenár vychádza z faktu, že budúcnosť je neznáma a nie je možné ju s istotou predpovedať. Zohľadňuje kombinácie budúcich situácií, ktoré môžu nastať, a počíta aj s prelomovými zmenami.
Morfologická analýza
V tejto metóde sa používa morfologická matica na systematickú a úplnú dekompozíciu riešeného problému na jeho elementárne prvky.
Synektická metóda
Synektická metóda vychádza z predpokladu, že pravdepodobnosť úspešného vyriešenia problému sa zvyšuje pochopením emocionálnych a iracionálnych zložiek tvorivého procesu, ktoré sa považujú za dôležitejšie než intelektuálne a racionálne prvky.
Týmto spôsobom prognostické metódy poskytujú širokú škálu nástrojov, ktoré môžu byť aplikované na rôzne oblasti a situácie, kde je potrebné predvídať budúci vývoj.