Euroval

Historický vývoj

Euroval sa začal vyvíjať spolu s hospodárskou krízou. Výsledkom nedodržiavania pravidiel bolo, že Grécko ako prvá krajina sa dostala do problémov tým, že finančné trhy už neboli ochotné požičať Grécku za rozumné úrokové sadzby. Iné krajiny by boli nútené šetriť a keby to nedokázali tak by skrachovali.

Európsky politici a ECB začali krajinu akoby zachraňovať, najprv tvrdili že Grécko dokáže samo platiť svoje dlhy, potom že budú potrebovať 30 mld. eur potom 60 mld. eur a nakoniec sa dohodli na tom že ostatné krajiny eurozóny majú Grécku poskytnúť pôžičku vo výške 110 mld. eur a to aj napriek tomu, že bolo isté, že Grécko to nedokáže splatiť. Slovensko sa tejto pôžičky Grécku nezúčastnilo. Po čase sa zistilo, že aj iné krajiny majú problém z financiami. Na základe týchto kríz v krajinách sa Európska únia rozhodla pomôcť týmto krajinám cez euroval.

Poznáme:

• prvý euroval – EFSF – Európsky fond finančnej stability,
• druhý euroval- EMS – Európsky mechanizmus stability,
• dočasný euroval,
• trvalý euroval.

Prvý euroval

„EFSF, teda prvý euroval, vznikol 9. mája minulého roka (2010) ako štátmi eurozóny účelovo založený subjekt na boj proti dlhovej kríze. EFSF môže získavať zdroje na poskytovanie pôžičiek krajinám eurozóny s finančnými problémami vydávaním dlhopisov alebo iných dlhových nástrojov na trhu. Euroval sa môže pri pôžičkách zadlženým štátom kombinovať aj s pôžičkami z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), ktorý je krytý zdrojmi z rozpočtu Európskej únie a tiež s pôžičkami od Medzinárodného menového fondu (MMF).“[1]

[1]http://udalosti.noviny.sk/politika/11-10-2011/euroval-vynoveny-euroval-ma-refinancovat-aj-banky.html

Druhý euroval

„Európsky stabilizačný mechanizmus, Európsky mechanizmus stability; neformálne: euroval 2, trvalý/permanentný euroval, trvalý/permanentný európsky záchranný mechanizmus, trvalý/permanentný záchranný mechanizmus eurozóny; slov. skratka EMS; angl. European Stability Mechanism, skr. ESM) je stály krízový mechanizmus na zabezpečenie finančnej stability eurozóny ako celku, ktorý sa má aktivovať v nevyhnutných prípadoch od roku 2013. Bol založený zmluvou podpísanou členskými štátmi eurozóny 11. júla 2011, ktorá by mala byť ratifikovaná do konca roka 2012. EMS nahradí súčasný Európsky nástroj finančnej stability a európsky finančný stabilizačný mechanizmus, teda tzv. euroval 1.“[2]

[2] http://tema.aktuality.sk/europsky-mechanizmus-pre-stabilitu-euroval/2/

Dočasný euroval

Bol prijatý v auguste 2010. Lídri 27 krajín Európskej únie sa na summite dohodli na rozšírení Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), čiže dočasného eurovalu a rekapitalizácii bánk. Ide o konkrétnejšie kroky ako priniesol predošlý summit, no stále nejde o definitívny plán na vyriešenie dlhovej krízy. Záchranný fond eurozóny by mal pomocou pákového efektu získať „palebnú silu“ vo výške zhruba jedného biliónu eur bez toho, aby sa navyšovali súčasné garancie od členských krajín. Tie dosahují výšku 780 miliárd eur a EFSF má vďaka nim reálnu úvrovú kapacitu 440 miliárd eur.

Podrobnosti a použité metódy navýšenia záchranného fondu by mali dopracovať ministri financií na svojom stretnutí v novembri. Z pôvodnej efektívnej úverovej kapacity EFSF 440 miliárd eur by po plánovanej pomoci spomínaným trom krajinám malo zostať k dispozícii 250 až 275 miliárd eur. Konkrétna suma bude známa až po dohode na druhej záchrannej pôžičke Grécku. Navýšenie eurovalu by sa mohlo dosiahnuť dvoma rôznymi spôsobmi, ktoré sa môžu aj skombinovať. Jednou z možností je zriadenie špeciálneho investičného nástroja (Special Investment Purpose Vehicle) s účasťou súkromných a vládnych investorov, ako je Čína a krajiny Blízkeho východu, ktorí by nakupoval dlhopisy problémových krajín eurozóny. Zároveň by EFSF po novom vystavoval záruky kryjúce len časť dlhu týchto krajín.

Trvalý euroval

Ďalším pokračovateľom má byť Európsky stabilizačných mechanizmus (ESM), teda nový trvalý euroval. Zmluvu o založení tohto permanentného eurovalu, ktorý má byť akýmsi európskym menovým fondom, členské štáty eurozóny podpísali v júli tohto roka, ratifikovaná by mala byť do konca roka 2012. V ňom sa majú krajiny okrem záruk zúčastniť už aj reálnymi vkladmi.

„Lídri eurozóny budú počas summitu Európskej rady koncom týždňa rokovať aj o možnosti posilnenia úverovej kapacity trvalého eurovalu (ESM) a to zlúčením so zvyšnými prostriedkami v dočasnom fonde (EFSF). Dostupných by tak bolo 750 miliárd eur. Trvalý euroval má v súčasnosti stanovený limit 500 miliárd eur.“[3]

[3] http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/lidri-budu-rokovat-o-navyseni-trvaleho-eurovalu-018725

Podnikateľský sektor

„Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“[4]

[4] MRAČKO, Miroslav 2011. Obchodný zákonník. Bratislava: Epos, 2011. 174 s. ISBN: 978-80-8057-920-3. s.14.

Podnikateľom môže byť:

1. osoba zapísaná v obchodnom registri,
2. osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
3. osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
4. fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podnikať možno ako fyzická osoba:

• fyzická osoba nezapísaná do obchodného registra,
• fyzická osoba zapísaná v obchodnom registra.

Fyzické osoby podnikajú najmä ako živnostníci. Živnostenské podnikanie sa riadi zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Všeobecné podmienky pre dosiahnutie živnosti sú: dosiahnutie 18 veku, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť.

Rozlišujeme dva základné druhy živností:

• Ohlasovacie živnosti – Ide o činnosti, ktoré podnikateľ môže vykonávať na základe živnostenského listu, o ktorý požiada živnostenský úrad ohlásením.

Ohlasovacie živnosti môžu byť:

• remeselné – podmienkou ich prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore,
• viazané – podmienkou ich prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná inak,
• voľné – znamená to, že pre ne nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti (vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť).

• Koncesované živnosť – „Medzi koncesované živnosti sa zaraďujú náročnejšie činnosti, ktorých povoľovanie si vyžaduje splnenie určitých dostatočných podmienok. Zvláštnou podmienkou je spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania, so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetku a verejných záujmov.
  Koncesované živnosti možno uskutočňovať len na základe udelenia koncesie živnostenským úradom. Podnikateľ, ktorý má záujem o vykonávanie koncesovanej živnosti, musí požiadať príslušný živnostenský úrad o vydanie koncesnej listiny (koncesie), pričom v žiadosti uvedie všetky potrebné záležitosti ako v ohlásení.“[5]

[5]http://www.akopodnikat.sk/index.php?option=com_content&task=category&sectionid=3&id=19&Itemid=34

Slovensko a ostatné krajiny eurozóny a EÚ

Slovenka republika prijala dočasný euroval. Bol prijatý 20 augusta 2010. Celková kapacita valu bola 250 mld. eur. Obmedzené trvanie je do roku 2013. Slovensko ručí 4 371 000 000 EUR (tretina ročného rozpočtu).

Problematické krajiny EÚ

Štát	Dlh k 31.12.2010	Splátka dlhu a úrokov v roku 2012
Portugalsko	160 mld. eur	18,8 mld. eur
Írsko	148 mld. eur	5,8 mld. eur
Grécko	329 mld. eur	36,1 mld. eur
Španielsko	639 mld. eur	120,6 mld. eur
Taliansko	1843 mld. eur	266,7 mld. eur

Tabuľka 1 Problematické krajiny EÚ

Zdroj: vlastná tabuľka

„Tieto štáty vykazujú v rámci krajín eurozóny jedny z najväčších dlhových zaťažení. K tomu sa ešte pridáva slabý bankový sektor. Španielske banky sú napríklad veľmi angažované v Portugalsku. Bankrot Portugalska by znamenal koniec mnohých španielskych bánk, a to by naopak položilo Španielsko.

Taliansku by vďaka týmto turbulenciám nikto nepožičal ani euro, čo by opäť vyústilo v jeho default. Ale ak by sme sa pozreli ešte ďalej, potom by tieto obrie problémy eurozóny vyústili v to, že by investori nechceli požičať mnohým ďalším krajinám. Belgicko alebo Francúzsko tiež nie sú príliš presvedčivé, aspoň čo sa týka do výšky dlhu. Problémy by mohlo mať aj Rakúsko, ktorého bankový sektor je angažovaný vo východnej Európe, čo investori vždy považujú za hrozbu.“[6]

[6] http://finweb.hnonline.sk/tema-tyzdna-128/bez-eurovalu-by-padli-aj-najvacsie-krajiny-486850

Lídri eurozóny sa rozhodli garancie zvýšiť na bezmála 780 mld. eur, čo by malo zabezpečiť pôvodne zamýšľanú efektívnu úverovú kapacitu nástroja na úrovni pôvodne zamýšľaných 440 mld. eur. Dodatok už počítal aj s účasťou Estónska a podiel záruk Slovenska na zvýšenom eurovale mal dosiahnuť 0,99 %, teda 7,728 mld. eur.

Tento dodatok schválila aj slovenská vláda. Ešte skôr ako ho však stihli ratifikovať všetky členské krajiny vo svojich parlamentoch, sa európski lídri na summite koncom júla v Bruseli dohodli, že euroval potrebuje nielen zvýšiť kapacitu, ale aj kompetencie. Spísali preto druhý dodatok k rámcovej zmluve o EFSF, ktorý má nahradiť ten pôvodný a okrem uvedeného zvýšenia kapacity počíta aj s rozšírením kompetencií. Má ísť o možnosti poskytovať pôžičky na refinancovanie bánk, skupovanie dlhopisov a podobne.

O podporu z eurovalu doteraz požiadali dve krajiny, a to Írsko a Portugalsko. Podpora Írsku bola schválená v novembri 2010 v celkovom objeme 85 mld. eur. Podiel eurovalu na tejto pomoci predstavuje 17,7 mld. eur, zvyšné peniaze idú z národných zdrojov Írov, Medzinárodného menového fondu, spomínaného EFSM a menšie podiely aj vo forme bilaterálnych pôžičiek Veľkej Británie, Dánska a Švédska. Prvých 3,6 mld. eur EFSF do Írska transferoval vo februári tohto roka.

Program pre Portugalsko bol odsúhlasený v apríli tohto roka (2011). Jeho výška predstavuje 78 mld. eur, pričom táto suma bola proporcionálne rozdelená po 26 mld. eur medzi EFSM, euroval a MMF. Na prelome júna a júla 2011 EFSF posielal Portugalcom na krytie dlhovej služby v dvoch tranžiach už takmer šesť mld. eur.

Ďalšia pôžička Grécku. Tá však bola na rokovaniach európskych lídrov podmienená predovšetkým plnením reformných a fiškálnych podmienok, ku ktorým Grécko zaviazali medzinárodné inštitúcie. To, či si Gréci domáce úlohy plnia a môžu dostať ďalšiu pôžičku, skúma v súčasnosti tím ľudí z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a MMF. Prvá pôžička, ktorú Gréci dostali, mala len formu bilaterálnych úverov od jednotlivých krajín eurozóny a nebola ešte súčasťou EFSF. Na tejto pôžičke sa Slovensko nezúčastňovalo. Prípadný nový grécky program je navrhnutý vo výške 109 mld. eur na ďalšie tri roky. Zúčastniť by sa na ňom mal aj súkromný sektor čiastočným odpísaním dlhu.

Autor: simonetkas1

Tento príspevok bol vytvorený 20.4.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora simonetkas1.