Neoklasická ekonómia (70. roky 19. storočia – 30. roky 20. storočia)
Vychádzala zo Sayovho zákona trhov, dokonalej konkurencie, racionálneho správania subjektov a Gossenových zákonoch:
1. Postupným uspokojovaním určitej potreby klesá pôžitok. Čím viac má človek statkov na uspokojenie svojej potreby, tým majú preňho menšiu hodnotu.
2. Veľkosť hodnoty tovaru ovplyvňuje aj fakt, že človek uspokojuje svoje potreby podľa naliehavosti. Ak nemôže všetky potreby plne uspokojiť, musí ich uspokojiť tak, aby dosiahol približne rovnakú intenzitu ich uspokojenia.
RAKÚSKA ŠKOLA
Karol Menger – teória hraničnej užitočnosti. Hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.
LAUSANNSKÁ ŠKOLA
Paretto – Paretovo optimum. Pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho aby nezhoršil situáciu niekoho iného.
Leon Walras – teória všeobecnej ekonomickej rovnováhy – kde sa spotrebiteľ snaží o maximálny úžitok a výrobca o maximálny zisk.
CAMBRIDGESKÁ ŠKOLA
Alfred Marshall – objasnil mechanizmus ponuky a dopytu, „Marshallove nožnice“.
John Bates Clark – autorom hraničnej užitočnosti práce a kapitálu
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 15.3.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.